(Minghui.org) Moja mama bola známa ako „tvrdá žena“ – dobrosrdečná a silná. Pred mnohými rokmi viedla v našej komunite ženský spolok. Dokázala poľahky zodvihnúť 100 kíl zemiakov, prehodiť si ich cez rameno a odniesť ich niekam. Ani mladí muži z našej dediny sa jej nevyrovnali.
Mama mi povedala, že asi štyri alebo päť rokov zvracala krv, a že zakaždým stratila toľko krvi, že by jej bolo plné umývadlo.
Žijeme v horách a keďže nemohla za liečením cestovať do mesta, hlavne nie so štyrmi malými dcérami, musela to vydržať.
Povedala mi: „Nebrala som to príliš vážne. Jednoducho verím, že ak máš v noci zomrieť, nie je možné, že sa dožiješ úsvitu.“
Neskôr sa u nej vyvinul rakovinový nádor v oblasti podpazušia. No nemala súdené umrieť.
V našej oblasti žil muž menom Meng Er. Bol veľmi zručný v čínskej medicíne, no keďže mal dosť excentrickú povahu, liečilo sa uňho len málo ľudí. Mama bola výnimkou, keďže ju rešpektoval.
Naša mama bola veľmi schopná. Zúrodnila mnoho ladom ležiacej pôdy, kde pestovala obilie, aby uživila rodinu. Keď sme mali prebytok, dávala obilné kupóny Meng Erovi a jeho rodine. (Pozn.: Obilné kupóny vydávala čínska vláda domácnostiam v 50. rokoch 20. storočia ako súčasť prídelového systému na udržanie kontroly nad dodávkami a spotrebou poľnohospodárskych produktov. Spotreba, ktorá presahovala vydanú sumu, sa musela kúpiť za oveľa vyššiu trhovú cenu.)
V rodine Meng Era bolo 8 ľudí, z toho šesť jeho synov, takže kupóny nikdy nestačili na zasýtenie celej rodiny. Meng Er bol mame za jej láskavosť veľmi vďačný a bral ju ako sestru.
Keď bola mama chorá, liečil ju svojimi najlepšími metódami a nakoniec dokázal zneškodniť rakovinový nádor akupunktúrou ohnivej ihly. Zachránil tiež život maminej švagrinej, keď v nemocnici nedokázali vyliečiť jej rakovinové ochorenie.
Meng Er bol tiež zručný v predpovedaní budúcnosti, feng shui, vyháňaní zlých duchov, v kreslení magických znakov atď. Keď bolo nejaké dieťa vystrašené, nakreslil na papier niekoľko magických znakov a dal mu ich pod vankúš. Na ďalší deň bolo dieťa v poriadku, šťastné a usmiate.
Raz mame povedal o nebeskom tajomstve: „Keď nastane obdobie konca Dharmy a keď príde jeho posledná fáza, v ľudskom svete nastanú veľké zmeny. Dobrí ľudia pôjdu do väzenia, kde budú vládnuť zlí ľudia. Nastanú katastrofy a pohromy. Po všetkých týchto utrpeniach dobrí ľudia zostanú a zlí budú odstránení.“
Mama pevne verila, že to, čo jej povedal, je pravda, a položilo to pevný základ pre jej silnú vieru vo Falun Dafa do budúcna.
V roku 1982 sa naša rodina presťahovala do mesta. Meng Er nás prišiel ešte v roku 1990 navštíviť a čoskoro nato zomrel. Často mi za ním bolo ľúto. Opísala by som ho ako „napoly nesmrteľného“ vo svetskom svete. Ak by žil len o pár rokov dlhšie, mohol by zažiť veľkú éru, keď sa Falun Dafa široko rozširoval.
Mama mala šťastie, pretože tri zo štyroch jej dcér praktizujú Falun Dafa. Keď sme sa začali kultivovať, mama sa veľmi zmenila. Začala si omnoho viac vážiť životy, dokonca aj životy malých zvierat. Nikdy nič nezabila a vždy bola plná pozitívnej energie a nálady.
Spravodlivé myšlienky mojej mamy počas prenasledovania Falun Dafa
Podobne ako milióny iných, aj mama trpela nepredstaviteľným mentálnym tlakom, keď 20. júla 1999 Čínska komunistická strana začala divoko prenasledovať Falun Dafa.
So sestrami sme boli nútené opustiť domov a žiť na úteku. Niektoré z nás boli neskôr zatknuté a uväznené. Jeden z mojich švagrov bol uväznený dvakrát, spolu na dobu 12 rokov. Aj keď naša mama nikdy sama nepraktizovala, vždy verila, že Falun Dafa je dobrý. Dokonca aj v tých najťažších časoch.
Moji rodičia boli veľmi pohostinní a všetci susedia k nám radi chodievali na návštevy porozprávať sa. Mama bola štedrá osoba a vždy ich ponúkla čajom a cigaretami. Postupne sa z nášho domu stalo miesto spoločenského života.
Raz u nás skupinka ľudí pozerala televízor, keď tam začali dávať program ohovárajúci Falun Dafa a Majstra Li. Než si ktokoľvek stihol uvedomiť, čo sa deje, mama televíziu vypla a povedala: „Kto by počúval tie hlúposti? Sú to všetko klamstvá.“
Keď štátna televízia CCTV vysielala „hoax o sebaupálení“ na Tiananmene, mama znova vypla televízor. Otec to nevedel pochopiť a spýtal sa: „Ako sa môže CCTV mýliť? Prečo nám to nedovolíš pozerať?“
„Len sa poobzeraj okolo seba,“ povedala. „Len v našom malom meste praktizujú Falun Dafa tisíce ľudí a desiatky z nich žijú v našej blízkosti. Počul si už o tom, že by niektorý z nich spáchal samovraždu sebaupálením? Je jasné, že komunistická strana Falun Dafa očierňuje. Ako môžeš veriť takým klamstvám?“
Otec stíchol, no ostatní susedia prikyvovali a súhlasili s mamou.
Jedného dňa mi mama povedala: „Vždy si spomínam, čo mi Meng Er povedal. Tá predpoveď sa deje práve teraz. Dobrých ľudí berú do väzenia a zlí ľudia sú pri moci.“
„Nemám dobrú vrodenú základňu, no dostala som náznak od Majstra Dafa,“ povedala mama s úsmevom.
„Raz keď sme sa rozprávali v malej miestnosti, videla som nad tvojou hlavou auru. Nepovedala som ti to, aby si sa nestala so sebou spokojná.“
„Pomyslela som si, že Falun Dafa je naozaj úžasný, keď si bežná osoba môže vyvinúť auru!“
„Je naozaj škoda, že som nikdy nechodila do školy a som negramotná; inak by som Falun Dafa praktizovala tiež. No aj keď nie som praktizujúca, verím v Majstra Falun Dafa,“ pokračovala.
„Raz k nám domov prišlo niekoľko ľudí zo susedskej komisie. Prehľadali náš dom a chceli zatknúť teba a tvoju staršiu sestru. Ešte než prišli, schovala som Dafa knihy tvojej sestry. Nevedela som, kam ich skryť, tak som ich zabalila do niekoľkých vrstiev plastových vriec a ukryla som ich do kopy uhlia.“
„Keď som to robila, povedala som Majstrovi Li: Majster, mám voči vám rešpekt, no nemám tieto knihy kam schovať, aby boli v bezpečí. Prosím neviňte ma.“
„Keď tí ľudia prišli, nemohli nič nájsť a nemohli vás so sestrou zatknúť. Hľadali všade, dokonca aj v zeleninovom sklade. Keby som knihy nedala do uhlia, určite by ich boli našli.“
Bola som veľmi dojatá tým, čo mi mama povedala, jej spravodlivými myšlienkami a činmi.
V čase, keď boli obe moje staršie sestry nezákonne zatknuté a môj švagor bol odsúdený na päť rokov väzenia, som bola tiež nútená žiť ako vyhnanec. Bolo to potom, čo som sa vrátila z Pekingu, kde som apelovala za spravodlivosť pre Falun Dafa. Mama vtedy znášala obrovský psychický tlak, keďže ľudia klebetili o tom, čo sa stalo našej rodine. Napriek tomu zostala vo svojej viere v Dafa neochvejná.
Často šla na miesta, kde bolo mnoho ľudí a začala sa s nimi rozprávať. Povedala im, ako boli jej deti zatknuté, no nie preto, že by kradli, alebo robili zlé veci, ale za to, že sa snažili byť dobrými ľuďmi, a že je na nich za to hrdá!
Mamino spravodlivé vystupovanie malo na miestnych ľudí pozitívny vplyv a väčšina z nich mala pozitívny obraz o Falun Dafa. Výnimku tvorili tí, ktorí nasledovali ČKS pre svoj osobný zisk.
Jednou z nich bola jedna z maminých dobrých priateliek. Urobila niekoľko falošných obvinení na môjho švagra, dúfajúc, že z toho bude mať nejaké peniaze. Priamym následkom jej činu bolo, že môjho švagra zatkli a uväznili.
Všetci ľudia, ktorí žili v okolí, ju obviňovali a hovorili: „Všetci sme prišli sem na severovýchod, aby sme si zarobili na živobytie. Ten mladý muž neurobil nič zlé. Celé je to politické prenasledovanie. Ako môžete urobiť takú nemorálnu vec!“
Táto žena sa cítila veľmi zahanbená a čoskoro ochorela. Minula množstvo peňazí na lekársku starostlivosť.
Neskôr sa mame veľakrát ospravedlnila so slzami v očiach: „Zišla som na scestie a myslela som si, že keď ho nahlásim, dostanem nejakú finančnú odmenu. Nakoniec som nielenže nedostala peniaze, ale ochorela som a zničila som si povesť. Je mi hrozne, že som urobila takú hanebnú vec.“
Mame sa jej nakoniec uľútilo a odpustila jej.
Spomínam si, že keď som žila na úteku, cítila som sa dosť vystrašene a neustále som mala pocit, že ma niekto sleduje. Raz, keď sme s mamou prechádzali okolo mojej oblasti, všimla som si za nami policajné auto. So strachom som povedala: „Mami, sleduje ma policajné auto. Čo mám robiť?“
„Neboj sa,“ povedala mama pokojne. „S čistým svedomím si vydýchni. Si praktizujúca Dafa a máš Majstra, ktorý sa o teba stará. Prečo by si sa ich mala báť?“
Mamine slová ma inšpirovali k spravodlivým myšlienkam a ihneď som opustila svoju pripútanosť k strachu. Policajné auto nás minulo. Neskôr som mame zavolala a poprosila ju, aby ma sprevádzala, keď pôjdem objasniť pravdu o Dafa miestnej susedskej komisii a na políciu.
S Majstrovou ochranou a s maminou podporou som tak dôstojne ukončila život na úteku.
Mamin život bol predĺžený vďaka jej láskavosti a spravodlivosti
Môj starý otec zomrel ako 54-ročný a podľa veštby mal stretnúť aj moju mamu podobný osud a predpovedali jej, že umrie v 54 rokoch. Mama však mala šťastie. Mala vysoký morálny štandard a celý život rada iným pomáhala.
v 70-tych rokoch panovala v našej oblasti chudoba. No mama aj tak pomohla mladému zosobášenému páru so svadobnými prípravami. Venovala im polovicu nášho kuchynského vybavenia. Nevesta bola dojatá. „Teta, ste k nám lepšia, než moja mama, či svokra. Neviem, ako vám odplatím vašu láskavosť!“
Mama ľuďom pomáhala ako mohla a jej láskavosť a pevná viera v Dafa boli odmenené požehnaním.
„Som v živote požehnaná a získala som o dve desiatky rokov navyše,“ povedala raz mama sebaisto.
Človek však musí splatiť karmické dlhy. Mama zažila veľa nebezpečných situácií, no všetky z nich prežila s minimálnou ujmou.
Raz šla na trojkolke po odľahlej oblasti. Zrazu mala pocit, akoby jej trojkolku niekto zozadu prevrátil. Spadla a tvár si tvrdo udrela o betónový povrch. Po celej tvári jej tiekla krv. Pomaly sa zdvihla a snažila sa pozrieť, kto to urobil, ale nikoho v okolí nevidela.
Sama pre seba si pomyslela: „Toto miesto nie je čisté. Musela som sa stretnúť s nejakou formou ducha.“
Neďaleko bola mláka dažďovej vody, a tak si išla umyť krv z tváre. Vtedy k nej prišiel mladý muž a spýtal sa: „Ako to, že máte celú tvár od krvi? Nemali by ste si umývať tvár vodou z mláky. Je úplne špinavá a plná choroboplodných zárodkov. Mohli by ste dostať tetanus.“ Potom z vrecka vytiahol niekoľko vreckoviek, aby si mohla očistiť tvár.
Mama mu poďakovala. Nešla do nemocnice a čoskoro sa jej rany zahojili.
Inokedy zas čupela doma pri peci, aby zohriala murovanú posteľ. Zrazu sa ozval hlasný výbuch. Drobné uhoľné trosky v peci vybuchli a mnohé z nich sa jej zabodli do tváre, takže vyzerala dosť zle.
Môj otec s kamarátmi boli úplne vystrašení a snažili sa jej úlomky uhlia povyťahovať z tváre. Mama pritom ostávala úplne pokojná, akoby sa nič nestalo.
Snažili sa ju presvedčiť, aby šla do nemocnice na prehliadku, no ona to odmietla so slovami: „Stará sa o mňa Majster Dafa. Nepotrebujem ísť do nemocnice.“ Všetci mali pocit, že mala veľké šťastie, keďže jej oči ostali neporanené. Čoskoro sa jej tvár zotavila.
V jednom roku mama pociťovala ostrú bolesť v bruchu. Bolo to také bolestivé, že dokonca ani „silná žena“ to už nedokázala zniesť a šla do nemocnice na vyšetrenie. Lekári povedali, že to zapríčinili žlčové kamene, ale vzhľadom na jej pokročilý vek sa rozhodli pre konzervatívnu liečbu čínskou bylinnou medicínou.
Moja staršia sestra vzala mamu k sebe, aby sa o ňu postarala. Povedala jej: „Celé roky si tak pevne verila v Majstra. Chránila si knihy Dafa a zasadzovala si sa za spravodlivosť pre Dafa. Aj keď nie si praktizujúca, Majster sa o teba staral. Tie lieky nemôžu vyliečiť tvoju chorobu. Máš už sedemdesiat rokov. Radšej by si mala praktizovať Falun Dafa. Bola by taká škoda premárniť túto vzácnu príležitosť.“
Keď to mama počula, dala nabok lieky a začala sa učiť Dafa. Pozerala Majstrových Deväť lekcií a každé ráno spolu so sestrou cvičila. O niekoľko dní jej bolesť zmizla.
Keď sa vrátila späť domov, ďalej vstávala o 3:50 každé ráno, aby robila cvičenia a cez deň počúvala Majstrovo učenie. Všetci sme si mysleli, že sa stala praktizujúcou.
Zasahovanie, ktoré jej bránilo v praktizovaní však bolo veľmi silné. Keď sa dozvedela, že môj švagor takmer umrel na následky mučenia vo väzení, jej vôľa pokračovať v kultivácii začala kolísať. Aj keď neskôr chcela opäť začať, bolo pre ňu veľmi ťažké prekonať zasahovanie, ktoré ju odrádzalo od cvičení a od počúvania učenia. Bola si vedomá tohto zasahovania a vedela, že stráca vzácnu príležitosť kultivovať sa v Dafa.
Mamino najväčšie želanie bolo nezaťažovať svoje deti pred smrťou. Najviac sa bála toho, že roky ostane pripútaná na lôžko a bude potrebovať iných, aby sa o ňu starali. Často hovorievala: „Aké by bolo šťastie umrieť v spánku.“
Keď mala mama 78 rokov, zomrela pokojne počas spánku. Mnohí jej dlhoroční priatelia boli jej úmrtím hlboko zarmútení. No zároveň boli pre ňu tiež šťastní, keďže počas svojich posledných dní netrpela.
Vo svojom srdci viem, že aj keď nás mama v tomto ľudskom svete zanechala, nachádza sa svojom zaslúženom mieste vo vesmíre.
