(Minghui.org) 11. novembra 2020 mi o 8:30 ráno zavolali z miestnej susedskej komisie. Požiadali ma, aby som prišla do ich kancelárie a aby som tam podpísala sčítací formulár, no nečakala som, že ma tam budú držať od 9-tej ráno do pol piatej popoludní.
Susedská komisia ma vydala do rúk polície
Keď som prišla do kancelárie susedskej komisie o 9:00 ráno, všimla som si, že tam boli aj policajti. Podpísala som sčítací formulár, pozdravila som strážnika a chystala som sa na odchod. Zastavila ma pani, ktorá mi povedala, že majú ešte jeden dokument na podpísanie, a tak som šla s jedným z policajtov do jeho kancelárie.
O niekoľko minút prišiel zamaskovaný muž s niekoľkými papiermi a drzým hlasom mi povedal: „Podpíš to a nepraktizuj už Falun Gong.“ Spýtala som sa ho: „Môžem vedieť, kto ste?“ Policajt mi povedal, že je riaditeľ Sun z Úradu 610.
Slušne som sa ho spýtala: „Poznáte Falun Gong?“ Zrazu začal hystericky kričať. Ostala som však pokojná. „Vyzerá to tak, že neviete, o čom je moja viera. Čo keby sme sa porozprávali potom, čo si o ňom niečo zistíte?“ Bol veľmi nahnevaný a niekomu zavolal. O chvíľu prišli dvaja ďalší policajti.
Vtedy som zavolala svojim súrodencom a svojmu manželovi, ktorý bol mimo mesta, a povedala som im o celej situácii.
Odpor voči násilnému núteniu
Odviedli ma na miestny policajný okrsok. Keď som poprosila o pohár vody, riaditeľ Sun prikázal ostatným, aby odstránili z miestnosti nádrž s vodou.
V kancelárii bolo veľa ľudí, no poznala som z nich len jednu ženu zo susedskej komisie. Všetci ostatní boli muži, pravdepodobne tiež zo susedskej komisie. Policajti odišli preč.
Riaditeľ Sun a niektorí iní sa ma snažili presvedčiť, aby som podpísala trojstranový dokument. Jeden z nich čítal nahlas: „Prestanem praktizovať Falun Gong, budem podporovať Čínsku komunistickú stranu.“
„Čo na tom nie je v poriadku? Prečo to nepodpíšete? Keby ste to podpísali, môžete hneď odísť.“
Odporučila som im prečítať si dve knihy – Deväť komentárov k Čínskej komunistickej strane a Konečný cieľ komunizmu. A povedala som im: „Uvidíte skutočnú históriu Čínskej komunistickej strany, ktorá je naplnená podvodmi a zabíjaním, a uvidíte, aké zlo to je.“
Riaditeľ Sun bol veľmi frustrovaný a mladíkovi nariadil držať mi ľavú ruku, zatiaľ čo pravú mi zdrapil a snažil sa mi otvoriť zatnutú päsť. Snažil sa vtlačiť môj odtlačok prsta na dokument. No ruku som pevne držala zaťatú v päsť.
Ženu zo susedskej komisie som oslovila: „Mohli by ste nahrávať to, čo práve robia? Neskôr uvidíte, aké neprístojné to je.“
Potom bol čas obeda. Dali s prestávku a poobede sa vrátili.
Prišli aj niekoľkí ďalší. Niektorí asi v mojom veku, niektorí mladší, no všetci boli muži. Mladík vo veku asi môjho dieťaťa na mňa neprestával kričať: „Ako môže človek vášho typu dobre vychovať dieťa? Musí sa za vás hanbiť a nekvalifikuje sa kvôli vám na žiadnu pozíciu vo verejnom systéme.“
Povedala som mu: „Ako môžeš hovoriť také nezmysly, keď o mojom dieťati nič nevieš? Je to tak isto absurdné ako to, že ma nútiš vzdať sa Falun Gongu bez toho, aby si vedel, čo je Falun Gong.“
Bolo mi kvôli nim smutno, keďže ani jeden z nich nemal také šťastie, ako moje dieťa. Moja dcéra sa odmala učila Falun Gong a vždy nasledovala princípy pravdivosti-súcitu-znášanlivosti. Je múdra, inteligentná a talentovaná. Nemôžem byť na ňu viac hrdá.
Vyskúšali všetko, aby ma ten dokument prinútili podpísať. Po chvíli sa riaditeľ Sun vrátil a zopakoval to, čo robil ráno. Tentokrát tam bolo viac ľudí, ktorí ma nútili podpísať dokument. Zaťala som päsť a nech skúšali akokoľvek, nemohli povoliť môj stisk. Povedala som im: „Prestaňte, nemôžete ma donútiť to podpísať.“
Riaditeľovi Sun som povedala: „Ak ste dnes stratili rozum, odpustím vám. No inak, to, čo robíte, je nelegálne a ja vás zažalujem. Týmto mladým mužom ukazujete veľmi zlý príklad.“ Mladým policajtom som povedala: „Dnes ste tu všetci svedkami aj účastníkmi a budete braní na zodpovednosť za to, čo ste spravili.“
Aj keď som mala ruky opuchnuté a krvácajúce, stále nemohli získať môj odtlačok prsta. Riaditeľ odišiel.
Nachvíľu ostala miestnosť tichá.
Prepustenie popoludní
Keď sa riaditeľ Sun znova objavil, posadil sa predo mňa. Videla som, aký je bezmocný a bezradný. Bol tiež menej arogantný. Pozeral na mňa a ja som pozerala na neho. Za temnotou som v jeho tvári uvidela kúsok dobroty, aj keď sme obaja mali rúška.
Pomaly povedal: „Ja proste iba nerozumiem, prečo nástojíš na praktizovaní Falun Gongu, keď je tam tak veľa iných možností.“ Povedala som mu: „Iba Falun Gong môže ľudí zmeniť zvnútra a pomôcť im stať sa skutočne dobrými ľuďmi, ktorí vždy myslia na iných.“
Potom som mu povedala príbeh: „Bolo to v prvých dňoch prenasledovania Falun Gongu, v júli 1999. Riaditeľ zadržiavacieho centra prišiel do cely, kde boli všetci zadržaní praktizujúci Falun Gongu. Zbil každého jedného z nich, vrátane babičky. O niekoľko rokov neskôr mu diagnostikovali záverečné štádium rakoviny. Navštívil všetky známe nemocnice v krajine, no nedokázal si zachrániť život. Keď som počula o jeho situácii, plakala som, lebo mi bolo ľúto, že prišiel o život.“
Riaditeľovi Sun som vysvetlila princíp, že dobro a zlo bude náležite odplatené a tiež, že ten riaditeľ z môjho príbehu, mohol svoj osud zmeniť, ak by neprenasledoval praktizujúcich Falun Gongu.
Povedala som mu aj o mnohým praktizujúcich, ktorí sú zatýkaní, bití a väznení za to, že zvyšujú povedomie o prenasledovaní, pretože nechcú, aby ľudia ako on boli nevedome komplicmi v prenasledovaní a nakoniec boli braní na zodpovednosť.
Po 4:30 popoludní prišiel vedúci susedskej komisie a povedal, že môžem odísť.
Teraz, keď túto skúsenosť píšem, je 13. novembra a rana na mojej ruke je stále viditeľná. Verím, že je posledná. Želám si, aby sa všetci dozvedeli o brutálnom prenasledovaní Falun Gongu a pomohli s jeho ukončením. Teším sa na príchod novej éry, keď budeme môcť praktizovať Falun Gong slobodne, bez prenasledovania.
