Záverečný bod bez cieľovej čiary

(Minghui.org) nedávno publikoval článok s názvom „Niekoľko myšlienok o čase konca nápravy Fa a proroctvách“. Najprv som bol článkom trocha šokovaný, no postupne som sa upokojil. Vedel som, že sa dotkol mojej pripútanosti k času. Ak by bolo do konca nápravy Fa ešte osem ďalších rokov, ako sa to predpokladá v článku, mohla by to byť pre mňa dobrá vec, keďže môj kultivačný stav nie je najlepší. Už veľa rokov mám problémy v mnohých oblastiach, ktoré treba napraviť, a mohla by to byť pre mňa príležitosť. Na druhej strane, ak by bolo ešte ďalších osem rokov, neviem koľko toho ešte bude musieť vytrpieť súcitný Majster kvôli učeníkom Dafa a vnímajúcim bytostiam.

Po prečítaní tohto článku sa ukázalo, že musím opustiť pripútanosť k času, no viem, že v skutočnosti u mňa táto pripútanosť stále existuje, až na to, že teraz bol koniec posunutý o osem rokov neskôr.

Tiež som videl niekoľkých praktizujúcich reagovať na spomínaný článok veľmi emotívne a nenávistne. Aj u nich to zvýraznilo pripútanosť k času. Bez ohľadu na situáciu, ak dokážeme identifikovať naše skryté pripútanosti a ľudské názory v tomto ohľade a opraviť ich, môže to byť pre nás dobrá vec.

Pripútanosť k času

Niektorí z našich praktizujúcich, mňa nevynímajúc, sú veľmi pripútaní ku koncu nápravy Fa. Je to také silné, že nie je možné si to uvedomiť. Zistil som, že takmer všetci praktizujúci okolo mňa majú viac či menej tento problém. Jeho prejavmi sú pripútanosť ku komentárom NTD, k predpovediam praktizujúcich, či situáciám v spoločnosti. A všetky tieto sa dajú vystopovať k pripútanosti ku koncu nápravy Fa.

Akoby toho nebolo dosť, táto pripútanosť je hlavným faktorom ovplyvňujúcim, ako niektorí praktizujúci robia tri veci a plánujú svoj život či kultiváciu. Vo viere, že ostáva len pár rokov nápravy Fa, si niektorí už nechcú opraviť byt, ako predtým plánovali; niektorí si už nehľadajú prácu s myšlienkou, že ich úspory sú dostatočné; niektorí nemajú plány na manželstvo. Kvôli tejto pripútanosti, že veci sa čoskoro skončia, sme spravili niektoré veci, ktoré sa javia iracionálne pre našich nepraktizujúcich členov rodiny a ľudí okolo nás. Do istého stupňa im to zabránilo prijať Dafa.

Sú tiež praktizujúci, ktorí idú do opačného extrému. Keď si uvedomia, že náprava Fa sa tak skoro neskončí, oddajú sa žitiu šťastného a spokojného života. Môžu tiež robiť tri veci, no skôr ako formalitu, bez skutočného srdca.

Pripútanosť k času je tiež škodlivá pre naše snahy o objasnenie pravdy. Keď hovoríme s bežnými ľuďmi, niektorí z nás robia poznámky na základe vlastných predpovedí. Niektorí súria ľudí, aby vystúpili z Čínskej komunistickej strany (ČKS), vyhlasujúc, že režim do roka padne, alebo sa môže kedykoľvek prihodiť veľká katastrofa. Aj keď niektorí nepovedia takéto veci explicitne, vytvárajú dojem, že súdny deň sa blíži. Nech je to akokoľvek, pre bežných ľudí, ktorí si užívajú život, je takéto veci ťažké prijať. V mojej oblasti sú ľudia, ktorí vystúpili z ČKS, no sú váhaví pri takýchto poznámkach od praktizujúcich.

Ako to chápem, pripútanosť ku koncu nápravy Fa sa stala významnou prekážkou pre praktizujúcich. Mnoho ľudí v bežnej spoločnosti teraz vie, že ČKS je zlá. No naša pripútanosť k času, spolu s extrémnymi poznámkami a činmi, zadržiava ľudí v pochopení veľkoleposti Dafa, prípadne v začatí praktizovania.

Takže čo je základným elementom tohto pripútania sa k času? Ak by nebolo prenasledovania a ak by sme stále považovali kultiváciu za vzácnu a za veľké šťastie, dúfali by sme v koniec nápravy Fa? pravdepodobne nie. Môže to byť teda naša neochota znášať ťažkosti, ktorá spôsobila pripútanosť ku koncu nápravy Fa? Nedokázali sme brať ťažkosti ako radosť, ako žiadal Majster. Keď hľadáme hlbšie, čo je za neochotou znášať ťažkosti? Myslím, že je to pripútanosť k sebe. Keď odstránime sebectvo, môžeme od základu opustiť pripútanosť k rýchlemu ukončeniu nápravy Fa.

Znovuzrodenie v Dafa

Pripútanosť k sebe nie je našou skutočnou povahou, keďže sme bytosťami úplne prispôsobenými Dafa. Keď si nás vyberal ako učeníkov obdobia nápravy Fa, Majster nás od základu premenil. Naše opravdivé je sú prispôsobené pravdivosti-súcitu- znášanlivosti, sú nesebecké a sú v harmónii s Dafa. Všetko, čo s tým nie je v súlade, je elementom starých síl a nie je naším pravým ja.

Raz v januári roku 2000 sa niekoľko praktizujúcich vydalo na breh rieky robiť skupinové cvičenie. Keď sme robili druhé cvičenie, prišla polícia. Keď som otvoril oči, videl som sa ako gigantického a policajti neboli ani takí vysokí, ako moje chodidlo. Nevenoval som im pozornosť a po cvičeniach som šiel domov. V tú noc som mal sen, kde bol veľký prístroj podobný mlynu. Počul som hlas, ktorý ma vyzval vojsť doň a ja som nasledoval inštrukciu. Prístroj sa naštartoval a rozdrvil celé moje telo, zmeniac ho na mikroskopickú substanciu. Vtedy som sa zobudil. Teraz to chápem tak, že Majster ma od základu zmenil. Od toho momentu som sa stal bytosťou, ktorá patrí do nového vesmíru.

Pripútanosť k sebe nie je našou pravou povahou a je to niečo, čo nám prekáža vo vstúpení do budúcnosti. V skutočnosti sme boli obnovení Majstrom, no občas sme stále manipulovaní starými silami a názormi vzniknutými po narodení.  Je to výrazom slabej schopnosti osvietenia. Pred niekoľkými dňami som študoval „O Dafa“. Uvedomil som si, že prvému odseku som rozumel na základe štruktúry starého vesmíru. Pri uvedomení, že Majster hovorí o novom vesmíre, sa moje myslenie ihneď zmenilo. Keď som „O Dafa“ čítal znova, zistil som, že vnútorný význam sa zmenil a všetko je nové. Podľa pochopenia na mojej úrovni Majster napravil vesmír k úvodnému obdobiu fázy „vytvorenia“.

Niektorí praktizujúci, vrátane mňa, si uvedomili, že pravé ja všetkých učeníkov Dafa sa už stali novými bytosťami. Pripútanosť ku koncu patrí k starej existencii a je to niečo, čo by sme mali opustiť. Verím, že sa to vyjasní viacerým praktizujúcim. V opačnom prípade nás môžu manipulovať staré sily a ovplyvniť tak Majstrovu nápravu Fa.

Záverečný bod bez cieľovej čiary

V mysli sa mi objavila takáto scéna. Moja kultivácia je ako beh na dráhe, zatiaľ čo Majster stojí na boku a pozoruje. Keď sa mi zdá ťažké pokračovať, Majster ma vždy súcitne povzbudzuje „Nevzdávaj sa! Záverečný bod je blízko.“ Bežím ďalej niekoľko okruhov, no stále nemôžem dosiahnuť koniec. Keď Majster vidí, ako sa trápim, aby som dokázal pokračovať, znova ma povzbudzuje: „Nevzdávaj sa! Už si takmer tam.“ A tak pokračujem v behu. Tiež som si uvedomil, že nemôžem stále takto Majstra žiadať o pomoc. Bežím ďalej. Zaujímavé je, že moje telo je stále ľahšie a ľahšie, a tiež som stále uvoľnenejší. Prišiel som k pochopeniu, že nezáleží na tom, či dosiahnem záverečný bod. Tiež viem, že v základe som záverečný bod už dosiahol.

Vedel som, že je to náznak od Majstra, aby som nebol pripútaný k času. Tiež som pochopil, že Majster sa o všetko stará. Aby praktizujúcich podporil, Majster znova a znova hovoril o naliehavosti času. To však nie je na to, aby sme si vyvinuli pripútanosť k času, skôr je to pripomienka pre praktizujúcich, ktorí zažívajú ťažkosti, aby si cenili čas a ostávali usilovní. Bol som to ja, kto to interpretoval s ľudskou mysľou a nechtiac si vyvinul pripútanosť k času.

Niektorí praktizujúci sa sťažovali, či dokonca pochybovali o tom, prečo stále nevidieť znamenie konca, keďže nám bolo povedané, že sa to čoskoro skončí. Predstavme si, že by nám Majster na začiatku povedal, že prenasledovanie sa až doteraz neskončí, koľkí z nás by vydržali tak dlhotrvajúce ťažkosti? V začiatočných rokoch prenasledovania malo veľa praktizujúcich mnohé ľudské názory. Majster nás neprestával povzbudzovať, aby sme dokázali uspieť a vytvorili lepšiu budúcnosť.

Napríklad, Majster opakovane zdôrazňoval dôležitosť vysielania spravodlivých myšlienok.

„Takže toto je niečo mimoriadne kritické, mimoriadne dôležité. Ak je toho schopný každý praktizujúci, môžem vám povedať, že v tých piatich minútach súčasného vysielania spravodlivých myšlienok by zlo v troch Ríšach prestalo existovať navždy – je to takto dôležité.“ („Prednáška Fa na konferencii na Floride, USA“)

Sme to my, praktizujúci, kto sa činil slabo, a tak nás Majster neustále trpezlivo povzbudzoval. Čím dlhšie to pokračuje, tým viac Majster trpí. Je neprávne, že niektorí praktizujúci to nechápu a dokonca sa ohľadom toho sťažujú.

Ako učeníci Dafa by sme si mali ceniť túto príležitosť a Majstrov súcit. Zahoďme svoje pripútanosti k proroctvám a predpovediam, ako aj pripútanosť k času a pripútanosti k sebe. Iba zachraňovanie ľudí s čistým srdcom je váženie si Majstrovej obrovskej obete. Ak to môžeme dosiahnuť, to, kedy skončí náprava Fa, pre nás nemá dôležitosť. Iba tak môžeme byť označení za skutočných učeníkov Dafa.

 

Poznámka vydavateľa: Názory v tomto článku sú osobnými názormi autora a autor je zodpovedný za ich správnosť. Prosíme čitateľov, aby ich sami posúdili.

Kľúčové slová: