(Minghui.org) Hoci nepoznám záležitosti, ktoré sa spomínajú v poslednom článku Majstra Li (zakladateľa Falun Dafa) „Vážne a urgentné varovanie“, vzal som toto Majstrove učenie ako varovanie ohľadom môjho vlastného stavu a náznak, aby som hľadal vo vnútri.
Majster povedal:
„Posledný moment, do ktorého musia učeníci Dafa naplniť svoje misie, už nie je ďaleko. Uvažujte o tom, kde chcete skončiť a spravte to, čo bude pre vás najlepšie! Kým je učeník Dafa v tomto svete, musí sa dobre činiť vo svojej vlastnej kultivácii a v napĺňaní svojej historickej misie pomáhania Majstrovi zachraňovať ľudí.“
Prvá veta na mňa mala naozaj silný dopad a pripomenula mi, že čas sa skutočne veľmi kráti. Uvažoval som: „Je môj kultivačný stav konzistentne taký, ako stav praktizujúceho? Pozerám sa vždy dovnútra, aby som našiel svoje pripútanosti a názory alebo niekedy hľadám vonku, obviňujem ostatných, hromadím si hnev kvôli rôznym veciam, snažím sa poraziť ostatných, predvádzam sa, pozerám sa na iných zhora a pri uvažovaní alebo riešení vecí sa neriadim Fa?“
Keď som sa zamyslel nad svojím stavom, videl som, že je ešte veľa vecí, ktorých som sa nevzdal. Všimol som si, že niekedy sa v skutočnosti snažím napraviť jednu pripútanosť pomocou uvažovania, ktoré je samo osebe ďalšou pripútanosťou. Pomyslel som si: „Na čo čakám? Čo je také dôležité, že sa toho nedokážem vzdať aj keď viem, že tie veci ma budú len zväzovať? A prečo je môj pocit naliehavosti niekedy slabší ako býval?“
Vtedy som si spomenul na sen, ktorý som mal pred niekoľkými rokmi, iba niekoľko mesiacov po získaní Fa. Urobil na mňa taký silný dojem, že som o ňom napísal skúsenosť, ale nikdy som ju neposlal.
Iba Majster vie, kedy veci skončia a začne sa náprava Fa ľudského sveta. Verím, že tento sen sa mi prisnil kvôli tomu, aby mi pripomenul, že musím byť v kultivácii usilovný a energický, aby som neskôr nič neľutoval.
Náznak vo sne
Som nový praktizujúci zo západu. Viem, že som najšťastlivejším človekom, keďže som vďaka Majstrovým súcitným usporiadaniam získal Fa.
Rád by som sa podelil o nedávnu skúsenosť.
Praktizujúci sa včera zapojili do sprievodu v našej oblasti, ktorý poslúžil ako výborný spôsob na podelenie sa o krásu Dafa s verejnosťou. Bolo nádherné vidieť úsmevy ľudí, keď čítali slová „pravdivosť, súcit, znášanlivosť“ na našich transparentoch a keď cítili pozitívnu energiu praktizujúcich, ktorí robili cvičenia. Kvôli zaneprázdnenosti som však včera nerobil všetky tri veci, ktoré učeníci majú robiť.
Keďže boli prázdniny a bol som zaneprázdnený, noc pred sprievodom som bol hore takmer do druhej, takže som nespravil všetky tri veci. V deň sprievodu som musel vstávať dosť skoro ráno, aby som prišiel načas. Po skončení sprievodu som ešte vybavil zopár vecí, potom som hodinu šoféroval domov a doma ma čakali ďalšie práce a rodinné povinnosti.
Keď sme sa v ten deň nakoniec vrátili domov, bolo takmer 11 hodín a práve bol čas vysielania spravodlivých myšlienok. Potom som začal čítať prednášku Fa a neskôr som ešte chcel čítať Čuan Falun. Po pár minútach som však začal zaspávať. Opakovane som sa snažil udržať si pozornosť pri tom, čo som čítal, no po niekoľkých slovách som znova zaspával. Nakoniec som si povedal, že som príliš unavený na to, aby som dokázal vnímať, čo čítam a že by som mal ísť spať.
V tú noc som spal veľmi tvrdo. Keď mi ráno zazvonil budík, povedal som si, že si ešte môžem trocha oddýchnuť, keďže včera som mal taký dlhý deň. Držal som sa názoru, že potrebujem určitý počet hodín spánku, aby som si dobre oddýchol. Keď som teda znova zaspal, mal som veľmi živý a jasný sen.
Vo sne som bol s jednou praktizujúcou, ktorú nepoznám dobre. Išiel som k nej, kým ona hovorila istej žene o Dafa a objasňovala jej pravdu. Tá žena sa chcela dozvedieť viac o Dafa a súhlasila so všetkým, čo praktizujúca hovorila. Keď som videl, že tá žena má dobré myšlienky o Dafa, bol som veľmi šťastný.
Potom prišiel ďalší deň a s touto praktizujúcou sme sa ocitli na nejakom letisku plnom ľudí. Bol tam veľký ruch; všetci sa veľmi ponáhľali a pohybovali sa veľmi rýchlo. Bolo to chaotické a uponáhľané a zdalo sa, že nikto nemá čas ani záujem spomaliť. Potom sme natrafili na tú mladú ženu z predošlého dňa. Uprostred toho hluku a zmätku sa dala do reči s praktizujúcou. Počul som, že praktizujúca jej povedala, že včera bol posledný deň charakterových skúšok pre praktizujúcich. Povedala, že počas rokov sme všetci boli denne skúšaní a že včerajšok bol ako záverečná dôkladná skúška, ktorá bude odovzdaná, ohodnotená a oznámkovaná. Nebudú ďalšie skúšky ani príležitosti na zlepšenie sa.
Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Moja myseľ bežala na plné obrátky, ako som sa snažil uvedomiť si, čo to znamená.
Nielenže to bol posledný deň pre naše zlepšovanie, bol to tiež posledný deň, keď sme mohli pomáhať zachraňovať vnímajúce bytosti. Keď sme ľuďom objasňovali pravdu, nemohli už byť zachránení – ich osud bol spečatený a ten náš tiež. Praktizujúca rozprávala ďalej a ja som veľmi zosmutnel.
Bol som šokovaný jej slovami, ale pred tou ženou som sa jej nechcel pýtať, odkiaľ to vie. Keď teda ukončili rozhovor, ponáhľal som sa za ňou. Pohybovala sa rýchlo medzi ľuďmi a musel som vynaložiť všetko úsilie, aby som s ňou udržal krok, ale vedel som, že je dôležité, aby sa mi nestratila.
Keď som sa k nej nakoniec dostal, opýtal som sa, odkiaľ má tie informácie. Povedala: „Tento dátum bol vo viacerých zdieľaniach praktizujúcich. Videli konečný dátum.“ Bol som smutný a povedal som: „Netušil som, že veci sa čoskoro skončia.“ Čudoval som sa, prečo mi nikto nepovedal túto informáciu, aby som sa mohol lepšie pripraviť. Praktizujúca sa však len usmiala a opäť vbehla do davu ľudí a ja som sa len snažil udržať krok.
Potom to na mňa náhle doľahlo: Včera som nerobil všetky tri veci. Uvedomil som si, že to bola moja posledná príležitosť byť skúšaný a že som nespravil všetko. Bol som zo seba nesmierne smutný, pretože som si nenašiel čas na robenie toho, čo som mal robiť. Namiesto toho som dal prednosť iným veciam a nechal som svoje pripútanosti a zasahovanie ovládať moje uvažovanie a konanie. Mal som síce pocit, že všetky tie veci bolo v ten deň potrebné spraviť, nedal som však prioritu tomu najdôležitejšiemu – študovaniu Fa.
Mal som strach a rozmýšľal som, čo so mnou bude. Opýtal som sa praktizujúcej, kedy príde náprava Fa ľudského sveta a ona povedala: „Naše pochopenie je také, že to môže byť asi za mesiac alebo dva.“ Moja myseľ sa zo všetkých síl snažila pochopiť situáciu.
Vždy som si myslel, že budem mať viac času – viac času na zlepšenie seba a viac času na pomáhanie zachrániť vnímajúce bytosti. Teraz boli osudy všetkých spečatené a nič sa nedalo robiť. Moje srdce bolo ťažké a plné ľútosti.
Vedel som, že som nespravil dosť. Rozmýšľal som o rodine a priateľoch, ktorým som ešte neobjasnil pravdu, či už kvôli tomu, že som nenašiel správnu príležitosť, alebo som si na to nenašiel čas. Stále som to nedokázal spracovať a praktizujúcej som povedal: „To však neznamená, že ľudia už nemajú žiadne šance na záchranu alebo áno? To budú naozaj zničení?“ Súcitne sa na mňa pozrela s miernym úsmevom a ďalej sa ponáhľala cez dav.
Ako som uvažoval nad ťažobou vecí, spomenul som si, že aj môj brat je jedným z tých, ktorým som neobjasnil pravdu. Zmohol ma pocit smútku a môj žiaľ bol taký hlboký, že som začal nariekať.
Ako som nezadržateľne nariekal vo sne, zobudil som sa nariekajúc tak silno, že sa moje telo triaslo a po tvári mi tiekli slzy. Keď som si uvedomil, čo sa stalo a poutieral som si slzy, cítil som sa rovnako rozrušene ako v tom sne.
Vedel som, že to, čo som zažil, bol náznak od Majstra. Stal som sa natoľko zaneprázdnený vecami, že som si nenašiel čas na štúdium Fa a namiesto toho som nasledoval zasahovanie a svoje pripútanosti k pohodliu, lenivosti, strachu z ťažkostí, samoľúbosti a otáľaniu.
Verím, že Majster použil tento sen, aby mi povedal, že sa musím ponáhľať, aby som sa zlepšil v kultivácii a aby som nemárnil čas, keď príde na zachraňovanie vnímajúcich bytostí.
Veci bežia veľmi rýchlo a môžu sa hocikedy skončiť. Musím sa dobre kultivovať, aby som naplnil sľub, ktorý som dal Majstrovi, takže musím každý deň úprimne študovať Fa.
Čakali sme neopísateľný počet rokov, kým nadišla táto časť histórie. Nepremárnime túto vzácnu príležitosť robiť to, čo by sme ako praktizujúci mali robiť a berme každý jeden deň akoby bol posledný – pretože jeden z nich bude naozaj posledný.
Láskavo prosím poukážte na čokoľvek, čo nie je v súlade s Fa.
