(Minghui.org) Keď som bola malá, rada som čítala rozprávky, napríklad Cestu na západ. Obzvlášť si spomínam, ako Opičí kráľ kričal: „Mám majstra!“ Tvár mi vtedy zaliali slzy, ale nevedela som prísť na to, prečo som plakala.
To naivné dievčatko rýchlo vyrástlo, no neprestala som sa pýtať – prečo sme prišli na túto zem? Tiež som stále snívala o stretnutí s majstrom, ktorý by ma mohol osvietiť. Mala som to šťastie, že som si v apríli 1998 prečítala knihu Čuan Falun. Bolo to ako v rozprávke. Odvtedy mám majstra. Mala som vtedy 23 rokov.
V tej dobe sa mi sníval sen, kde som prisahala, že vytrvám v kultivovaní Falun Dafa a nikdy nezakolíšem, dokonca aj keby som bola jediným človekom na zemi. Šťastné časy však vždy rýchlo prejdú.
20. júla roku 1999 spustil bývalý vodca strany a jeho režim prenasledovanie Falun Dafa. Ani naša odľahlá oblasť toho nebola ušetrená. Opakovane ma obťažovali a vyhrážali sa mi a bola som nelegálne uväznená. V zadržiavacom centre sme nemohli robiť cvičenia, ani študovať Fa. Opakovali sme si Majstrove básne z Hong Yin a Základy ďalšieho pokroku.
Raz ma spolu so staršou pani uvidel dozorca robiť cvičenia. Povedal, že za to nesiem zodpovednosť a nasadil mi putá. Necítila som však žiadnu bolesť a tiež som stále dokázala sedieť v lotosovej pozícii.
V tú noc sa mi snívalo, že mi dal Majster lyžicu práškového cukru. Spomínam si, že bol výborný a ten sen si stále živo pamätám. Dokázala som vtedy obmedziť svoju pripútanosť k jedlu. Aj keď som nejedla, alebo som mala len jedno jedlo denne, necítila som sa hladná. Naopak, bola som celý deň plná energie.
Potvrdzovanie Dafa na námestí Tiananmen
V rokoch 2000 a 2001 som šla mnohokrát na námestie Tiananmen apelovať za Dafa. Kričala som: „Môj Majster je nevinný“ a „Falun Dafa je spravodlivý Fa“.
1. októbra som vyrobila bannery s nápismi „Falun Dafa je dobrý“ a „Falun Dafa je spravodlivý Fa“. Spolu s ďalším praktizujúcim sme sa vlakom vybrali do Pekingu na námestie Tiananmen. Čakala som naňho, aby ako prvý otvoril svoj banner, no nemohla som ho na námestí nájsť.
Potom so si všimla, ako na námestie Tiananmen prichádza stále viac a viac ľudí. Rozhodla som sa spraviť prvý krok, keďže som tam bola, aby som pomohla Majstrovi v náprave Fa a nemala by som sa na nikoho spoliehať. Šla som na miesto, kde boli zahraniční turisti a vytiahla som banner. Držala som ho vysoko nad hlavou, šla som po námestí a kričala som: „Majster je nevinný, Falun Dafa je dobrý, Falun Dafa je spravodlivý Fa a prenasledovanie Falun Dafa je hriech!“
Na námestí Tienanmen boli mnohí praktizujúci Falun Dafa, ktorí sa ku mne pridali. Ich silné hlasy sa rozliehali oblohou a prichádzali zo všetkých strán: „Falun Dafa je spravodlivý Fa, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“ Sirény som už nepočula. Policajti nám vytrhli transparenty, bili nás a kopali. Boli ako skupina divých vlkov, ktorí sa vrhajú na bezbranné jahniatka. Všetkých praktizujúcich natlačili do policajnej dodávky.
Autobusom nás odviezli do väzenského centra Changping v Pekingu, kam sme dorazili podvečer. Zadržiavacie centrum bolo jasne osvetlené a každý blok pozostával z viacerých klietok zo zváraných oceľových tyčí. Spolu so staršou pani sme boli zavreté v jednej cele, no v oddelených klietkach. Navzájom sme sa nepoznali.
Táto milá pani mala 50 rokov. Pošepky sme sa zhodli, že sa odtiaľto musíme dostať. Povedala som dozorcovi, že potrebujem na toaletu. No vynadal mi a nepustil ma. Potom sa ozvala pani, že pôjde prvá. Dala mi svoju vestu a ja som jej potichu povedala, aby sa čo najviac snažila byť tam čo najdlhšie. S pochopením prikývla.
Keď dozorca zobral pani na toaletu, poprosila som v srdci Majstra, aby mi pomohol otvoriť oceľovú klietku, pretože som potrebovala ísť von potvrdzovať Fa a šíriť pravdu. Snažila som sa, ako som mohla, aby som od seba odtlačila mreže, keď sa zdalo, že trocha povolili. Spomenula som si, čo napísal Majster o „čchi-kungu bojových umení“:
„Keď niekto ovláda tú nadprirodzenú schopnosť, môže stlačením ruky rozdrviť na prach kus kameňa. Nie je to tvrdý čchi-kung?“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Neprestávala som prosiť Majstra, aby mi pomohol otvoriť klietku použitím mojich nadprirodzených schopností. Ako sa dalo čakať, dostala som sa z nej von.
Položila som vestu na stôl, otvorila som dvere a vyšla som na dvor. Stál tam veľmi vysoký múr. Brána bola zamknutá a neboli tam na dohľad žiadni dozorcovia. Počula som hlasy, ktoré prichádzali zvnútra, no nebála som sa. Verila som, že s Majstrovou ochranou sa dostanem von.
Prešla som na stranu nádvoria, kde bol zaparkovaný pri múre veľký autobus. Vyšplhala som sa na vrch autobusu, no stále som nedočiahla na vrch múru. Musela som teda z autobusu zliezť. Stále som prosila Majstra o požehnanie. Potom som na vrch autobusu položila stoličku a vystúpila som na ňu. Takto som sa dokázala dotknúť vrchu steny, ale stále som sa tam nemohla dostať. Požiadala som Majstra, aby mi otvoril nebeský okruh. V okamihu som sa stala veľmi ľahkou a rýchlo som vyskočila hore na múr. Ďakujem vám, Majster!
Keď som zoskočila dole, ľudia na ulici boli v šoku. S Majstrovou ochranou som utiekla zo zadržiavacieho centra Changping v Pekingu. Ihneď som pokračovala v práci na projektoch nápravy Fa.
Vždy, keď si spomeniem na túto príhodu, som nekonečne vďačná Dafa a Majstrovi za ochranu.
Nedávna skúsenosť
Zopár dní predtým, ako som napísala toto zdieľanie, som si všimla propagandistický plagát v centre mesta, ktorý tam zavesila zlá strana, aby otrávila vnímajúce bytosti. Prišla som domov a vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som našla cestu, ako sa tohto plagátu zbaviť. Tiež som poprosila o pomoc Majstra, aby mi plagát pomohol zničiť. Verila som, že v tú noc sa spustí prudký dážď. Avšak bolo slnečno a po daždi nebolo ani stopy.
Po polnočnom vysielaní spravodlivých myšlienok som premýšľala, či mám ísť von a zničiť plagát. Po chvíli začalo pršať. Bolo to hlasnejšie a hlasnejšie. Poďakovala som sa Majstrovi, vzala som si pršiplášť a odišla som von. Ponáhľala som sa k plagátu, no stál pri ňom muž, ktorý sa hral s mobilom. Za sebou mal zaparkovanú motorku. Na chvíľu som nevedela, čo robiť. Potom som sa pomaly a pokojne vybrala opačným smerom. Muž sa na mňa z času na čas pozrel.
Potom som poprosila Majstra o pomoc. Vysielala som spravodlivé myšlienky, aby muž rýchlo odišiel a ja som mohla zničiť ten plagát. Chcela som pomôcť vnímajúcich bytostiam. Dážď utíchol, no nevyzeralo to, že by sa muž chcel odtiaľ pohnúť. Zrazu sa mi v mysli objavila veta z Fa:
„Je veľmi ľahké manipulovať myseľ bežného človeka.“ (Tretia lekcia, Čuan Falun)
Vedela som, že Majster je po mojom boku. Vyslala som k mužovi, ktorý bol zaujatý mobilom, priamu myšlienku: „Rýchlo odíď. Potrebujem zničiť plagát a nikto nesmie zasahovať.“ Muž akoby dostal rozkaz, odložil telefón a na svojej motorke okolo mňa odišiel.
Keď som videla, že už navôkol nie je žiadne zasahovanie, odstránila som plagát a vyhodila som ho do odpadkov.
