(Minghui.org) V júni 2001 som bol za vytrvalosť v praktizovaní Falun Dafa odsúdený do väzenia. Bol som uväznený vo väzení Jixi v provincii Heilongjiang.
Dvadsaťdva väzňov a ja sme 20. septembra 2002 ťažili uhlie vo väzenskej uhoľnej bani. Približne o 14:00 hod. došlo v bani k veľkému závalu, spadli všetky strešné dosky. Bol som uväznený pod tromi veľkými kameňmi a nemohol som sa pohnúť. Táto náhla nehoda ma ohromila. Hlavou sa mi preháňali rôzne myšlienky. Myslel som na svojich rodičov a dcéru. Rozmýšľal som aj o tom, či tam nezomriem.
Keď sa strop a steny zrútili, väzni utiekli. Počul som, ako jeden z nich kričí: „Ten praktizujúci Falun Dafa musí byť mŕtvy!“ Okamžite som hlasno zakričal: „Vytiahnite ma von!“ Boli ohromení, že som nažive.
„Poďte a pomôžte mi ho vytiahnuť,“ povedal vedúci tímu väzňov Li Chunhu. Spolu s mužom menom Geng sa pokúsili odtlačiť veľký kameň z mojej nohy. Ten sa však ani nepohol.
Ležal som na chrbte na zemi a moja čelovka osvetľovala strop nad dvoma väzňami, ktorí mi pomáhali. Jasne som videl, ako zo stropu spadol malý kameň. Následne sa naklonil veľký kameň, dlhý asi dva metre a široký jeden meter. Videli to aj väzni, ktorí boli nablízku, a kričali: „Ten veľký kameň padá!“
Pomyslel som si: „Nedovoľte, aby títo dvaja mladí ľudia zomreli, pretože mi pomohli.“ Vedúci tímu mal 25 rokov a Geng mal 27 rokov. Jeden z nich mal byť o týždeň prepustený z väzenia.
„Utekajte, nechajte ma tak!“ Hlasno som zakričal. Zakričal som to niekoľkokrát, ale obaja stáli bez pohnutia, pričom sa pozerali na veľký kameň. Veľký kameň sa zrazu prestal nakláňať a zdalo sa, že visí vo vzduchu.
Veliteľ tímu rýchlo zavolal niekoľko ďalších ľudí, aby spolupracovali. Pribehlo sedem alebo osem mužov. Spoločne zo mňa odstrčili kamene a odniesli ma do hlavnej uličky. Veliteľ baníckeho oddielu požiadal strážcov, aby ma vyniesli z bane.
V tom čase ku mne pristúpil jeden väzeň, ktorý často pracoval na oddelení pre vzdelávanie a reformu vo väznici (a ktorý ma predtým urážal), a povedal: „Nikdy by som si nepredstavoval, že v dnešnej spoločnosti môže niekto tvárou v tvár smrti ešte myslieť na druhých.“ Jeho úprimný obdiv sa nedal vyjadriť slovami.
Keď som sa o tento zážitok po rokoch podelil s kolegami praktizujúcimi, jeden z nich povedal: „Veľký kameň visel vo vzduchu a nespadol, pretože si v kritickej chvíli myslel na druhých a vzdal si sa myšlienky na prežitie. Vedel si, aké následky by malo, keby ťa taký ťažký kameň zasiahol. Tvoja čistá a láskavá myšlienka bola nesebecká, preto ti Majster pomohol.“
Po nehode väzenskí dozorcovia súhlasili, že ma vynesú do šachty. Keď som sa objavil vonku, inštruktor oddielu Song Jian sa spýtal: „Prečo vyvádzajú takého väzňa?“ Asi si myslel, že nie som vážne zranený a že po skončení práce môžem vyjsť z bane. Väznica nebrala vážne, keď mali väzni zranené ruky a nohy.
Odviezli ma na lekárske vyšetrenie. Mal som vážne zlomený členok. Poslali ma do väzenskej nemocnice a dali mi sadru. Po šiestich dňoch hospitalizácie ma vrátili do väznice.
Zmena postojov väzňov
Po návrate do väzenia som pocítil, že atmosféra je iná ako predtým. Väzni sa už na mňa nepozerali ľahostajne. Namiesto toho ma iniciatívne zdravili a usmievali sa na mňa. Počas obeda sa ostatní väzni delili s vedúcim tímu o jedlo, ktoré im priniesli z domu ich rodinní príslušníci.
Vedúci tímu ma pozval, aby som jedol s ním, a povedal: „Je mi ľúto, že som ťa dobre nechránil.“ Hlasno oznámil: „Väzni z celého oddielu sa musia podeliť o svoje chutné jedlo z domu s týmto praktizujúcim Falun Dafa.“
Opakovane som vyjadril svoju vďačnosť a odmietol som. Bol som zmätený – správali sa úplne inak ako predtým. Keď sme pracovali v podzemí, nadávali mi a bili ma.
Bai Jinbao, údržbár, bol známy tým, že na pokyn väzenskej stráže bil ľudí. Keď som na začiatku prišiel do väznice Jixi, poriadne ma zbil. Často ma bil a nadával mi na príkaz Jiang Zhenyinga, vedúceho oddelenia reformy vzdelávania. Jeho správanie sa zmenilo, keď sa dozvedel o mojej nehode.
Keď som sa vrátil z nemocnice, navštívil ma a zariadil, aby mi ostatní väzni doniesli jedlo a pomohli mi ísť na toaletu. Neskôr, keď ma mučili, aby som sa vzdal svojej viery a odmietli mi dávať jedlo, tajne mi dal vrecko buchiet.
Ešte neuveriteľnejšie bolo, že väzeň menom Kang San mi tajne dal nejaké jedlo po tom, čo veliteľ oddielu Liu Yajie práve vyhlásil, že nikto sa so mnou nesmie rozprávať ani mi dávať jedlo. Prezradil mi, čo povedal veliteľ oddielu a dodal: „Len si dávaj pozor.“ Keď sa väzni vrátili z jedálne, správali sa ku mne ako zvyčajne a nebrali si slová veliteľa oddielu k srdcu.
Zdá sa, že pokiaľ sa praktizujúci dokážu riadiť Majstrovými požiadavkami, kultivovať nesebeckosť, byť nezištní a klásť druhých na prvé miesto, prostredie sa prirodzene zmení. Ak budeme konať spravodlivo, môžeme zmeniť prostredie. Ak sa nekultivujeme dobre, prostredie môže zmeniť nás.
Majster nám povedal:
„Milosrdenstvo je v skutočnosti obrovská energia, energia spravodlivého boha. Čím väčšie milosrdenstvo, tým väčšia bude táto energia a tá dokáže rozložiť čokoľvek zlé. Toto nikto nevyučoval, či už to bol Šákjamúni alebo kultivujúci v minulosti. Najväčším prejavom šanu je milosrdenstvo a to je prejavom obrovskej energie. Dokáže rozložiť všetko, čo nie je správne.“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii vo Washingtone 2009“)
Majster mi pomáha prejsť ťažkosťami
V bani nastal zával a tri balvany dopadli na moje telo. Predpokladalo sa, že som pri nehode zomrel, ale ja som mal len zlomený členok. Bez Majstrovej ochrany by boli následky nepredstaviteľné. Aj keď som mal zlomenú členkovú kosť, Majster pre mňa veľa vydržal. Členok ma veľmi nebolel.
O dva a pol mesiaca neskôr som si sám odstránil sadru. Podľa nemocnice sa sadra môže odstrániť po troch mesiacoch. Keď som išiel po vodu, inštruktor oddielu Song Jian povedal: „To je úžasné! Noha sa mu tak rýchlo zahojila. To je jav, ktorý sa vo väzení ešte nikdy nestal.“
Každý, kto má trochu svedomia, môže byť ovplyvnený láskavosťou praktizujúcich. Prenasledovanie sa však nezastavilo. Hoci moje činy zmenili postoj mnohých väzňov k praktizujúcim, mnohí väzenskí dozorcovia sa riadili svojimi osobnými záujmami a snažili sa praktizujúcich prinútiť, aby sa vzdali svojho presvedčenia.
Oddelenie reformy vzdelávania plánovalo počas čínskeho nového roka 2003 násilne transformovať štyroch praktizujúcich. Neuskutočnili to však, pretože jeden väzeň pred novým rokom utiekol. Rozprávali sa s nami v snahe presvedčiť nás, aby sme sa vzdali svojej viery. Po mnohých neúspešných pokusoch sa rozhodli prinútiť nás, aby sme sa podriadili.
V marci 2003 mi Jiang Zhenying, vedúci oddelenia reformy vzdelávania, nariadil, aby som sa „zamyslel“. Bol som nútený sedieť na malej stoličke od 4:00 do 21:00. O niekoľko dní neskôr sa mučenie vystupňovalo: Nemohol som sedieť na malej stoličke, ale musel som si bosý drepnúť na studenú dlážku. Nesmel som spať od štvrtej hodiny ráno do druhej hodiny ráno nasledujúceho dňa. Mohol som spať len dve hodiny denne. Boli určení štyria väzni, aby ma monitorovali.
Keďže dozorcovia vedeli, že mám vážne zranený členok, chceli ma urážať a oslabiť moju vôľu v snahe prinútiť ma poddať sa. Jeden väzeň povedal: „Ak budeš chodiť každý deň bosý, poškodia sa ti obličky. Vzdaj sa teraz, aspoň si zachrániš zdravie.“ Podobné slová hovorili mnohí väzni a ja som vedel, že to hovorili preto, lebo si mysleli, že mi pomáhajú. Nebol som tým však pohnutý.
Nevedeli, že ma členok vôbec nebolí a ja som vedel, že ma Majster chráni. Bez ohľadu na to, ako dozorcovia prikázali štyrom väzňom, aby ma bili, nikto z nich to neurobil. Len jeden psychicky chorý ma kopol. Sám bol raz v noci poriadne zbitý údržbárom. Vedúci oddelenia reformy vzdelávania požiadal väzňov, aby mi rozbili zranenú nohu, ale nikto to neurobil.
Väzni sa nezúčastnili na prenasledovaní, pretože vďaka mojim slovám a skutkom spoznali krásu Dafa a láskavosť praktizujúcich. Zlí dozorcovia ma nemohli prenasledovať, pretože Majster ma chránil.
S cieľom neustále vymývať väzňom mozgy, nariadili väzenskí dozorcovia všetkým väzňom sledovať správy na centrálnej televíznej stanici Čínskej komunistickej strany (ČKS). Väzenskí dozorcovia vedeli, že recitujem učenie Majstra Li. Vždy, keď bol čas pozerať televíziu, prikázali väzňom, aby ma odtiahli ku televízoru na chodbe. Väzni sedeli na laviciach, aby mohli sledovať televíziu a mňa požiadali, aby som si bosý drepol na dlážku a počúval televíziu.
Tvárou v tvár tejto situácii som cítil, že snaha väzenských dozorcov zlomiť našu vôľu je smiešna. Mám pocit, že oni a ostatní, ktorí nás prenasledujú, sú poľutovaniahodní, pretože v budúcnosti budú postavení pred súd.
Vedúci oddelenia reformy vzdelávania sa stretol aj s odhodlaním ostatných troch praktizujúcich. Pokúšal sa zlomiť našu vôľu a výdrž po dlhú dobu. Nevedel, že Majster mi neustále dával požehnanie, aby ma zranená noha vôbec nebolela! Žiadny väzeň ho nepočúval, aby nás prenasledoval. Majster mi pomáhal pripomenúť si učenie Dafa. Každý deň som spal veľmi málo, no bol som plný energie. Song Jian, inštruktor oddielu, sa spýtal: „Čo sa stalo? Prečo si stále energickejší?!“
Od začiatku prenasledovania v júli 1999 uplynulo viac ako 20 rokov. Na ceste kultivácie som čelil mnohým prekážkam a ťažkostiam. Vďaka Majstrovej súcitnej starostlivosti som sa krok za krokom dostal tam, kde som dnes. Nedokážem slovami vyjadriť svoju vďačnosť za Majstrovu súcitnú záchranu. Budem sa usilovne kultivovať.
