(Minghui.org) Britský denník The Telegraph sa v článku s názvom „Pomáha britská veda čínskemu obchodu s ľudskými orgánmi?“ zaoberá krutou realitou násilných odberov orgánov v Číne.
„Trh s násilnými odbermi orgánov je lukratívny a niektorí experti zo Západu začali mať podozrenie, že nevedomky podporovali zdravotníkov, ktorí sú zaň zodpovední,“ píše reportér Henry Bodkin.
Uviedol, že začiatkom roka 2000 Čína poskočila z koncovej pozície na lídra transplantačnej technológie. S odvolaním sa na informácie od Wayna Jordasha QC, zakladateľa Global Rights Compliance, v článku napísal, že počet nemocníc na transplantáciu orgánov v Číne sa v priebehu štyroch rokov strojnásobil. „Objem transplantácií obličiek vzrástol o 510 %, transplantácií pečene o 1 820 %, transplantácií srdca o 1 100 % a transplantácií pľúc o 2 450 %,“ píše sa v článku.
Problémom ale je, že k tomuto všetkému došlo bez systému dobrovoľného darcovstva orgánov v Číne. Odhaduje sa, že najmenej stovky tisíc praktizujúcich Falun Gongu sa tak stali obeťami násilného odberu orgánov.
Svedecké výpovede
59-ročná Annie Yang je prekladateľka žijúca v Londýne. Od marca 2005 do septembra 2006 bola v Číne zadržiavaná v pracovnom tábore neďaleko Pekingu za praktizovanie Falun Gongu. Okrem 20-tich hodín práce denne ju podrobovali aj mučeniu, rovnako ako aj ďalších zadržaných praktizujúcich Falun Gongu.
Na druhej strane, každých niekoľko týždňov týchto praktizujúcich posielali do neďalekej policajnej nemocnice. „Tam ich podrobili komplexnej sérii lekárskych vyšetrení vrátane krvných testov, röntgenových snímkov a podobne. Traumatizované ženy z toho boli zmätené,“ píše sa v článku, „prečo sa režim, ktorý ich tak bezohľadne mučil, zrazu zaujímal o ich zdravie?“
Annie to pochopila až neskôr, keď sa jej podarilo ujsť do Veľkej Británie, kde si prečítala správy o násilných odberoch orgánov v Číne. „Chvelo sa mi celé telo – mohla som byť jednou z nich,“ povedala v rozhovore pre The Telegraph. Vzhľadom na štátom podporovaný systém násilných transplantácií orgánov v Číne nevedela, koľko jej bývalých spoluväzňov je ešte nažive. Annie Yang pred dvoma rokmi vypovedala pred čínskym tribunálom, ktorému predsedal sir Geoffrey Nice QC, bývalý hlavný žalobca proti Slobodanovi Miloševičovi. Tribunál vtedy dospel k záveru, že „praktizujúci Falun Gongu slúžili ako hlavný zdroj pre systém násilných odberov orgánov v Čínskej ľudovej republike“.
Ďalším svedkom je bývalý chirurg Enver Tohti z Číny. Stále sa pamätá na príkaz, aby „rezal hlboko a pracoval rýchlo“. Odoberal orgány politickým väzňom, zatiaľ čo boli ešte nažive.
8 osobitných spravodajcov OSN zistilo, že tento a ďalšie dôkazy sú „dôveryhodnými ukazovateľmi násilného odoberania orgánov“.
„Jednoducho povedané, obete sú zabíjané na objednávku, ich telá sú rozrezávané pre pečeň, srdce, obličky, pľúca, dokonca aj pre rohovky. Orgány sa potom predávajú na desivo lukratívnom medzinárodnom trhu,“ píše sa v článku. „obličky sa predávajú za 50 000 až 120 000 dolárov, pankreasy napríklad za 110 000 až 140 000 dolárov.“
V súlade s týmito zisteniami sa „odborníci domnievajú, že Čínska komunistická strana je čoraz viac ochotná povoľovať vedecké experimenty na politických väzňoch bez ich súhlasu, čo pripomína najtemnejšie praktiky nacistických koncentračných táborov,“ vysvetľuje článok.
Niektoré západné krajiny už prijali opatrenia na obmedzenie násilných odberov orgánov. Minulý mesiac bol vo Veľkej Británii prijatý vládny návrh zákona, ktorý zakazuje britským občanom cestovať do zahraničia s cieľom kúpy orgánu.
Spoluzodpovednosť západu
Násilné odbery orgánov však nie sú izolovaným problémom Číny, keďže západná spoločnosť rozhodne priliala olej do ohňa. „Významní [západní] lekári sa začínajú s nepokojom obzerať späť na desaťročia ‚konštruktívnej spolupráce‘ s čínskym medicínskym establišmentom – na tie plne hradené cesty, aby prednášali začínajúcim chirurgom a na výnosné dohody o školení čínskych skupín na Západe,“ píše sa v článku.
Profesor Russell Strong, svetoznámy austrálsky transplantačný lekár, zverejnil v októbri minulého roka výzvu, „aby sa všetkým čínskym chirurgom zakázal vstup do západných nemocníc a zabránilo sa tak využívaniu zručností, ktoré tam získali, na trhu s odoberaním orgánov“.
„Toto všetko smeruje k znepokojujúcej otázke: ‚Pomáhal Západ čínskemu priemyslu na odoberanie orgánov?‘“ spomína článok. „Alebo osobnejšie povedané, ak by Annie Yang zostala v Pekingu, kde by jej chirurg zaživa vyrezal srdce, mohol to byť niekto, kto získal príslušné vzdelanie na britskej univerzite alebo dokonca v NHS (Národnej zdravotnej službe)?“
Sieť dodávateľov
Jedným zo známych faktov je, že celosvetový dopyt po orgánoch výrazne prevyšuje ponuku. Profesor Martin Elliott z londýnskej nemocnice Great Ormond Street Hospital povedal, že ľudia často zúfalo hľadajú orgány. To viedlo k vzniku trhu s orgánovou turistikou v hodnote približne 1,7 miliardy dolárov ročne. V článku sa uvádza, že istá Japonka dokonca zaplatila za pečeň 5 miliónov dolárov.
Transplantační „agenti“ sú k dispozícii v mnohých krajinách a zdravotné poisťovne v Izraeli dokonca ponúkali pomoc klientom pri hľadaní takýchto agentov v Číne. „Bežnému pozorovateľovi je však už menej jasné, ako sa Číne za pár krátkych desaťročí podarilo stať sa svetovým centrom transplantácie orgánov“.
Wayne Jordash QC, zakladateľ spoločnosti Global Rights Compliance, sa pokúsil nájsť odpoveď. „Začiatkom roka 2000 sa ČĽR stala lídrom v oblasti transplantačných technológií,“ povedal. „Existovali správy, že transplantační turisti aj čínski občania majú prístup k vhodnému orgánu v priebehu len niekoľkých týždňov či mesiacov, v porovnaní s inými krajinami, kde pacienti môžu byť na čakacej listine na transplantáciu celé roky, a to napriek dobre zavedeným systémom darcovstva.“
Ďalšou otázkou je zdroj týchto ľahko dostupných orgánov. Čínske úrady v roku 2009 uviedli, že dve tretiny orgánov použitých na transplantácie pochádzajú od odsúdencov na smrť. „Avšak to jednoducho nesedelo. Od roku 2000 počet popráv po odsúdení na trest smrti klesal, zatiaľ čo systém transplantácií veľmi rýchlo rástol,“ vysvetľuje sa v článku.
Od roku 1999 začala Čínska komunistická strana (ČKS) tvrdo potláčať meditačný systém Falun Gong. „Nasledovalo masové zatýkanie. Odvtedy sa počet praktizujúcich Falun Gongu, ktorí sa stali obeťami násilného odberu orgánov odhaduje konzervatívne na stovky tisíc.“ V článku sa ďalej píše: „Podľa Čínskeho tribunálu sira Geoffreyho Niceho sa v rokoch 2000 až 2014 uskutočnilo 60 000 až 100 000 transplantácií ročne, pričom hlavným zdrojom boli praktizujúci Falun Gongu.“
Niekoľko rokov po odhalení násilných odberov orgánov Čína v roku 2010 vyhlásila, že odbery orgánov od popravených väzňov sa v roku 2015 skončia a nahradí ich dobrovoľné darcovstvo. „Odborníci tomu však ani na chvíľu neuverili. Poukazujú naopak na to, že počet orgánov, ktoré sa v Číne používajú na transplantácie, výrazne prevyšuje počet, ktorý by sa kedy mohol získať z dobrovoľného darcovstva,“ píše sa v článku.
Cesta napred
„Je trápne, že hoci som celý svoj život strávil v transplantačnej oblasti, o takýchto aktivitách som vôbec nevedel, čo je samo osebe problém,“ poznamenal profesor Elliott, „často vás tam [do Číny] pozvú, možno na prednášku, možno na nejaké vyučovanie, možno na operáciu, a vy vidíte len ten úzky pás toho, čo je vám dovolené vidieť.“
„Je dôležité vedieť, že mnohé organizácie, často s dobrými úmyslami, zarábajú peniaze a získavajú výhody zo vzťahov s recipročnými zdrojmi v štátoch ako je Čína,“ povedal Elliott.
Doktor Julian Sheather, osobitný poradca Britskej lekárskej asociácie (BMA), povedal: „Niet pochýb o tom, že tieto aktivity sú paródiou na morálne záväzky v medicíne.“ Pokiaľ ide o západné technológie, očakávajú sa zákony, ktoré „by mohli pôsobiť odstrašujúco proti dokonca aj neúmyselnej spoluúčasti západných spoločností a inštitúcií na odoberaní orgánov“.
„Právna doktrína napomáhania a podnecovania je jednou z možných ciest, ktorá by mohla byť obzvlášť nebezpečná pre výrobcov zdravotníckych pomôcok,“ píše sa v článku, „v roku 1946 bola použitá na odsúdenie generálneho riaditeľa spoločnosti Tesch & Stabenow, výrobcu jedovatého plynu Cyklon B, za spoluúčasť na holokauste.“
Čína je známa tým, že jej zdravotnícky systém je netransparentný. Preto je pre západnú firmu ťažké získať istotu, že jej diagnostický prístroj alebo chirurgické zariadenie nebude použité na násilné odbery orgánov.
„Ak sa nemôžu presvedčiť, že sa ich zariadenie nepoužíva takýmto spôsobom, musia si položiť vážnu otázku, či by vôbec mali byť na tomto trhu,“ povedal Sheather.
