(Minghui.org) V septembri 2007 som bola odsúdená na osem rokov väzenia za objasňovanie pravdy o prenasledovaní Falun Dafa. Bola som poslaná do ženskej väznice v provincii Liaoning.
Keďže som sa k ľuďom správala láskavo, moje spoluväzenkyne sa postupne zmenili. Najprv ma ponižovali a preklínali, neskôr ma začali obdivovať a rešpektovať; najprv sa na mňa pozerali zhora, neskôr si ma začali vážiť. Tieto zmeny ukázali silu Dafa, ako aj súcit, ktorý som si vypestovala praktizovaním Falun Dafa.
Zmena postoja vrchnej väzenkyne
Hneď ako praktizujúci Falun Dafa prídu do väzenia, sú zvyčajne vystavení zlému zaobchádzaniu s cieľom vynútiť si „priznanie“ a transformáciu. Slovne ich napádajú, bijú a urážajú. Zviažu ich alebo ich spútajú, nedovolia im použiť toaletu a ani spať. Po šiestich mesiacoch takéhoto mučenia som bola pridelená do dielne. Hlavná väzenkyňa mojej časti sa ku mne správala odmerane.
Vedenie väznice prijalo veľkú zákazku od výrobcu a pracovné zaťaženie bolo príliš veľké na to, aby väzenkyne stihli dokončiť prácu načas, takže výrobca požiadal riaditeľa oddelenia, aby všetci pracovali aj počas dní, keď sme mali mať voľno.
Hoci väzenské pravidlá nepovoľovali prácu nadčas, riaditeľ nás aj tak nechal pracovať nadčasy pod zámienkou upratovania dielne. Vyššie úrady nad tým privreli oči.
V dňoch voľna sa bežne nepodával obed, takže výrobca občas priniesol jedlo zvonku, zvyčajne plnené parené žemle, aby nás povzbudil k tvrdšej práci. Väzenkyne netrpezlivo čakali v rade, ale ja som si vždy išla po jedlo až ako posledná.
Jedného dňa výrobca priniesol pre každého dve sladké parené žemle. Skôr ako som sa postavila, vrchná väzenkyňa zakričala: „Táto pochúťka nie je pre tú a tú (moje meno).“ Pokojne som sa usmiala a nič som nepovedala.
Keďže dielňa mala kovové steny, v zime v nej bolo chladno a v lete horúco. Jedno leto bolo mimoriadne horúco, až tak horúco, že sme mali problémy s dýchaním. Niektoré väzenkyne sa spýtali, či si môžu za vlastné peniaze kúpiť nanuky. Vrchná väzenkyňa získala súhlas od dozorkyne našej časti a nakúpila nanuky.
Pri rozdávaní nanukov opäť zakričala moje meno: „Pre tú a tú nanuky nie sú.“ Zostala som pokojná a nič som nepovedala. Vedela som, že vrchná väzenkyňa si nechala môj nanuk pre seba, pretože pre každú osobu bol jeden.
Väzenská jedáleň raz spravila niečo nevídané, keď podávala dve veľké plnené žemle na osobu. Vrchná väzenkyňa spočítala buchty, ktoré priniesla iná väzenkyňa, a zistila, že chýba desať buchiet. Vynadala jej a povedala, že je na nič.
Bola som známa tým, že som jedla len jedlo z jedálne a že som si nikdy nekupovala jedlo z väzenského obchodu. Povedala som: „Stačí mi jedna žemľa.“ Vrchná väzenkyňa sa na mňa pozrela a nič nepovedala.
Počas festivalu dračích lodí jedáleň podávala vyprážané huby. Vrchná väzenkyňa dala každému človeku jednu porciu húb. Mne však dala dve porcie. Povedala som: „Nemusíš mi dávať viac.“ Aj napriek tomu mi dala porciu navyše.
V iný horúci deň výrobca kúpil pre dozorkyňu našej časti niekoľko porcií zmrzliny. Tá dala jednu vrchnej väzenkyni, ktorá ju zasa dala mne. Povedala som: „Ďakujem, ale pochutnaj si na nej prosím len ty.“ Položila ju a bez slova odišla.
Vrchná väzenkyňa mi odvtedy nikdy nerobila problémy a často so mnou zdieľala svoje myšlienky. Nakoniec sa ku mne správala ako k priateľke a rozprávali sme sa o mnohých veciach.
Premena väzenkyne, ktorá šikanovala ostatných
Wang Feng (pseudonym) mala sklon šikanovať ostatné väzenkyne. Bola bohatá a schopná. Nadávala každému kedy sa jej zachcelo a nikoho nebrala vážne. Nikto sa s ňou neodvážil zahrávať.
Vedenie väznice stanovilo rôzne pravidlá, ktoré mali obmedzovať väzenkyne. Ony však tieto pravidlá často porušovali, pretože neboli zvyknuté na to, aby ich niekto obmedzoval. Ich trest potom závisel len od toho, čo vrchná väzenkyňa nahlásila dozorkyni našej časti. Všetky väzenkyne sa jej preto vtierali, snažili sa byť s ňou zadobre, a neodvažovali sa ísť proti nej.
Keďže Wang Feng mala pocit, že je mocná, nemala rada väzenskú kultúru a neprispôsobovala sa jej. Za chrbtom často nadávala na vrchnú väzenkyňu. Tieto dve ženy mali veľa konfliktov.
Väzenkyne sa hodnotili podľa toho, aký zisk prinášali väznici. Preto dozorkyňa prižmúrila oči nad správaním Wang Feng. Postupom času sa neustále sa zhoršujúce konflikty medzi Wang Feng a vrchnou väzenkyňou stali pre našu dozorkyňu bolestivým problémom.
Neskôr ma dozorkyňa dala do jednej skupiny s Wang Feng. Jedného dňa som zametala podlahu v cele a prešla som okolo Wang Feng. Tá si dupla nohou a povedala: „Pozri sa, čo robíš, zametáš špinu smerom k mojim nohám.“ V skutočnosti sa žiadna špina na jej nohy nedostala. Nič som nepovedala a dokončila som zametanie.
O niekoľko dní neskôr prišla nová väzenkyňa, ktorá sa zdala byť trochu mentálne zaostalá. Pridelili ju na horné lôžko postele Wang Feng. Wang Feng ráno vždy nadávala. V ten deň vynadala novej väzenkyni za to, že uprostred noci triasla posteľou a rušila ju v dobrom spánku.
Keď sme išli do dielne, všimla som si, že Wang Feng je sama. Podišla som k nej a spýtala sa: „Wang Feng, môžem ti niečo povedať?“ Odpovedala: „O čo ide?“
Povedala som: „Pôsobíš ako ‚Niekto‘, ako slávna Wang Feng. Ako môžeš šikanovať ostatných? Keď nadávaš vrchnej väzenkyni, ostatní to považujú za ventiláciu, ale aspoň cítia, že je to oprávnené. Lenže nová väzenkyňa je zjavne mentálne postihnutá a ty si jej vynadala. Čo si o tebe ostatní pomyslia, keď robíš niečo také?“
„Keď som minule zametala podlahu, nezametala som špinu smerom k tvojim nohám, ale ty si mi to aj tak vyčítala. Vieš, zametanie podlahy nebolo mojou úlohou. Obidve sme v tej istej skupine, nezískala som tým teda kredity aj pre teba? Aj keby som náhodou zamietla trochu špiny smerom k tvojim nohám, nemala by si sa tak správať.“ Wang Feng ticho počúvala a potom povedala: „Naozaj? Nemala som pocit, že by som ju šikanovala.“
Wang Feng sa potom zmenila a zriedkakedy nadávala. V súkromí povedala ostatným: „Minule som nadávala tej novej, ale tá a tá ma upozornila, že som sa mýlila.“
Často som jej objasňovala pravdu o Dafa a rozprávala som jej príbehy o tradičnej kultúre a o tom, ako boli naši predkovia sebadisciplinovaní. Tieto príbehy sa jej veľmi páčili.
Povedala som: „Pozri sa na tých, ktorých mená sa zachovali v histórii – ktorí z nich boli uznávaní za to, že boli bohatí? Ľudia si ich pamätajú pre ich cnosti. Ľudia sú požehnaní, pretože sú cnostní. Boli zdržanliví, a vďaka tomu získali svoje šťastie. Keď biješ iných, nadávaš im alebo ich šikanuješ, dávaš im svoju cnosť. Nemali by sme robiť hlúpe veci, kvôli ktorým stratíme našu cnosť.“
Wang Feng postupne prestala nadávať. Občas ju niečo dráždilo, ale práve keď sa chystala otvoriť ústa a nadávať, pozrela sa na mňa, prehltla slová a zamrmlala: „Tá a tá ma požiadala, aby som nenadávala.“
Naša dozorkyňa si tiež všimla zmeny na Wang Feng a povedala: „Zmenila si sa. Už nenadávaš na ľudí.“
Wang Feng odpovedala: „Tá a tá (moje meno) mi vysvetlila, prečo by som mala prestať nadávať. Nezmenila som sa k lepšiemu, keď ste ma s ňou dali do skupiny?“
Dozorkyňa sa usmiala. Osoba, ktorá jej kedysi spôsobovala toľko ťažkostí, sa zmenila.
Ľudia okolo mňa sa menia
Dievča z provincie Anhui prišlo do nášho mesta pracovať pre svojho príbuzného. Keďže mu niečo ukradla, bola odsúdená do väzenia. Nemala peniaze na kúpu telefónnej karty, takže nemohla kontaktovať svoju rodinu v provincii Anhui. Bola veľmi znepokojená. Požiadala som našu dozorkyňu, aby jej z môjho účtu dala 100 yuanov na telefónnu kartu, aby mohla zavolať svojej rodine. Bola mi veľmi vďačná.
Vysvetlila som jej pravdu o Dafa. Pochopila to a povedala: „Všetci tu sú hriešni, ale ty nie. Nás zatkli za to, že sme spravili veci pre vlastný prospech, ale vás zatkli za to, že ste robili veci pre iných. Keby som vás poznala skôr, neurobila by som takú vec (krádež).“
Ďalšie dievča z provincie Yunnan bolo od príchodu do väzenia veľmi smutné. Pomohla som jej pochopiť, čo je dobré správanie a ako sa stať dobrým človekom. Jej nálada sa zlepšila. Jedného dňa mi povedala: „Teta, povedali ste mi, aby som bola dobrým človekom a chápem to. Tu to však nedokážem, pretože tu človeka šikanujú za to, že je dobrý človek.“
Zamyslela som sa nad tým a spýtala som sa jej: „Povedz mi, rešpektujú ma tu ľudia, vrátane dozorkyne?“ Odpovedala: „Áno.“ Spýtala som sa: „Rešpektujú ma preto, že sa ma boja?“ Odpovedala: „Nie, preto, že ste dobrosrdečná.“
Povedala som: „Potom by si aj ty mala byť dobrým človekom a ľudia si ťa budú vážiť a nikto ťa nebude šikanovať. Povedz mi, či máš radšej, keď ťa šikanujú, alebo keď ťa nešikanujú.“ Odpovedala: „Keď ma nešikanujú.“ Povedala som: „Potom ak budeš šikanovať iných, nebudú ťa mať radi. Ak prestaneš šikanovať iných, postupne prestanú šikanovať aj teba.“ Povedala: „Máte pravdu.“
Bolo u nás ešte iné dievča z mesta Benxi v provincii Liaoning, ktoré malo krátke vlasy ako chlapec. Požiadala, aby ju zaradili do mojej skupiny. Objasnila som jej pravdu, povedala som jej zásady dobrého správania a naučila som ju básne z Hong Yin naspamäť. Recitovala ich každý deň po zobudení a tiež počas dňa. Jedného dňa ju rozbolel žalúdok. Recitovala Hong Yin a bolesť rýchlo ustúpila.
Ostatní sa dozvedeli, že sa odo mňa učí Dafa, a chceli to nahlásiť dozorkyni. Zverila sa mi: „Teta, nebudem sa báť, ak sa so mnou dozorkyňa bude chcieť porozprávať. Poviem jej: ‚Kedysi som veľa nadávala, ale už to nerobím. Nie je učenie sa Dafa lepšie ako nadávanie?‘“
Postupne sa stala empatickejšou voči svojim rodičom. Často hovorila o svojej rodine. Povedala: „Vyrastala som ako chlapec a hrala som sa s hračkárskymi pištoľami, nožmi a autíčkami. Nemala som rada školu a chcela som sa len hrať. Rodičia sa o mňa báli, pretože som nikdy nebola doma.“
„Otcovi som chýbala a volal mi. Zapchala som si nos (aby som si zmenila hlas) a povedala som: ‚Prepáčte, telefón, na ktorý voláte, je vypnutý.‘ Otec si na druhej strane povzdychol: ‚To decko si zase vyplo telefón.‘ Zdalo sa mi to smiešne. Doteraz som si neuvedomovala, ako veľmi som otcovi chýbala.“
„Teraz keď som tu, rodičia povedali: ‚Aspoň teraz vieme, kde si, a môžeme ťa prísť navštíviť, kedykoľvek budeme chcieť.‘ Teta, keď sa dostanem von, som si istá, že už nikdy nebudem taká, ako predtým.“
Počas výkonu trestu sa stala disciplinovanejšou a správala sa dobre, takže jej bol skrátený trest. Po prepustení sa vrátila žiť k svojim rodičom.
Bola u nás aj jedna stará šamanka, ktorej zomrel pacient. Nepovažovala to za svoju chybu a nepriznala sa k vine. Trest jej preto nemohol byť skrátený, ale zdalo sa, že jej to nevadí. Spievala si podľa ľubovôle a nadávala, kedy sa jej zachcelo. Preklínala ostatných za to, že si navzájom dávali jedlo alebo sa zbližovali.
Najviac nadávala na toho, kto sedel oproti nej a presne tam ma posadila naša dozorkyňa.
Niekedy som jej pomáhala v dielni tým, že som jej usporiadala zhotovené výrobky alebo upratala jej pracovný priestor. Pomáhalo jej to pracovať rýchlejšie a zvýšiť si produktivitu. Dozorkyňa ju často chválila, čo ju tešilo. Chcela sa mi odvďačiť tým, že sa so mnou podelí o jedlo, ale zakaždým som zdvorilo odmietla.
Snažila som sa správať disciplinovane v každom smere. Jedného dňa sa v jedálni podávali dusené reďkovkové tyčinky, ale nikto ich nechcel. Ja som ich jedla s ryžou. Ľudia videli, že si na niečom pochutnávam, a boli zvedaví, čo to je. Keď zistili, že sú to len reďkovkové tyčinky hrubé ako prst, vyjadrili mi obdiv.
Ku každému som sa správala dobre a každému som pomáhala. Niektorí ľudia mi ako vďaku tajne dávali jedlo, ale ja som im to zakaždým tajne vrátila. Stará šamanka tieto veci pozorovala a obdivovala ma. Postupne prestala nadávať a preklínať.
Občas som našej dozorkyni objasňovala pravdu a ona povedala: „Ste naozaj dobrý človek. V našej časti je toľko ľudí, ale nikto z nich o tebe nehovorí v zlom.“ Jedno nové dievča ma chvíľu pozorovalo a potom povedalo ostatným: „Nemôžem uveriť, že vo väzení sú takí dobrí ľudia.“
Praktizujúci Falun Dafa, ktorí sú zavretí vo väzení, sa nachádzajú v ťažkých situáciách. Na začiatku mi naša dozorkyňa vyberala do skupiny tie najhoršie osoby. Neskôr ma však zaradila do skupiny s najslušnejším človekom v celej časti, bývalým riaditeľom spoločnosti, a takto to ponechala až do vypršania môjho trestu a môjho prepustenia.
Keď máme my, praktizujúci Falun Dafa, súcit, naše okolie a ľudia okolo nás sa zmenia.
