Zlepšovanie sa
piatok, 07. október 2022

Napriek prenasledovaniu kráčam spravodlivo po svojej kultivačnej ceste

21.9.22 | Od praktizujúcej Falun Dafa v Číne

(Minghui.org) Falun Dafa (tiež nazývaný Falun Gong) som začala praktizovať v roku 1997. Odkedy Čínska komunistická strana (ČKS) spustila prenasledovanie Falun Gongu v roku 1999, bola som mnohokrát mučená. Vďaka Majstrovej ochrane som však prežila. Keď sa obzriem späť na svoju kultivačnú cestu, zažila som radosť, keď som pochopila princípy Fa, a smútok počas najtemnejších dní.

V roku 2016 som bol nahlásená za objasňovanie pravdy a nespravodlivo odsúdená na štyri roky väzenia. Dozorkyne každému po príchode do väzenia povedali, že si majú vybrať – buď sa nechajú „transformovať“ alebo budú trpieť následkami.

Ak si praktizujúci Dafa dokáže udržiavať jasnú myseľ a neprijme ich vymývanie mozgu, dozorcovia nemôžu nič urobiť. Ak však praktizujúci nemajú silnú vieru, môžu by ovplyvnení zasahovaním, podľahnúť požiadavkám dozorcov, „transformovať sa“ a prípadne sa vydať zlou cestou.

V mysli som si udržiavala slová Majstra Li (zakladateľa Falun Dafa):

„...len tým, ak zostanete nepohnutí, budete schopní zvládnuť všetky situácie...“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v San Franciscu 2014“)

 

„...Pozerám sa, avšak nevidím –

nestratím sa, netrpím zmätením.

Počúvam, však nepočujem nič –

tak srdce moje ťažko vyrušiť....“

(„V Tao“, Hong Yin)

 

Odmietla som všetky požiadavky dozorkýň, ako napríklad nosenie väzenského odznaku, účasť na nástupe, nútené práce, podpisovanie dokumentov a učenie sa väzenských pravidiel naspamäť. Tieto pravidlá boli vytvorené pre zločincov a nemajú nič spoločné s praktizujúcimi Falun Dafa. Ak by som nasledovala väzenské pravidlá, bola by to urážka pre Falun Dafa.

Dozorkyne ma trestali obmedzovaním používania toalety, odopierali mi spánok, nedovolili mi kúpiť si každodenné potreby a odopreli mi právo, aby ma navštívila rodina a priatelia. Potrestali každého v cele, keď som odmietla spolupracovať. Podnecovanie nenávisti voči praktizujúcim Dafa je taktika, ktorú dozorcovia často používajú, aby zlomili ich vôľu.

Keď videli, že som ostala nepohnutá, zavreli ma do malej samotky na 35 dní. Dávali mi veľmi málo jedla a vody, odopierali mi spánok a nútili ma po dlhý čas stáť v pozore. Ak videli, že som urobila čo i len najmenší pohyb, bili ma, kopali a nadávali mi. Hlad, chlad a vyčerpanie spôsobili, že mi ruky a nohy opuchli a sfialoveli.

Nikdy som však nepoľavila v recitovaní Fa a vysielaní spravodlivých myšlienok počas tohto srdcervúceho utrpenia. Recitovala som si toľko, koľko som si pamätala, najmä priaznivé frázy „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť- Súcit- Znášanlivosť sú dobré“.

Vedenie väznice vyžadovalo, aby sa každý naučil naspamäť 38 väzenských pravidiel, ale ja som to ignorovala a naďalej som každý deň recitovala Fa. V „deň skúšky“ som dozorkyni povedala, že nebudem recitovať väzenské pravidlá. Keď sa ma opýtala prečo, odpovedala som jej: „Praktizujem Falun Dafa a nasledujem princípy Pravdivosti- Súcitu- Znášanlivosti“. Nič mi nepovedala a šla ďalej. Odvtedy mi už nikto nepovedal, aby som sa učila naspamäť väzenské pravidlá.

Keď ma prepustili zo samotky, dozorkyňa mi povedala, že mi bolo odpočítaných 15 bodov za umiestnenie na samotku, 15 bodov za nenosenie odznaku a 15 bodov za neúčasť na nástupe. Podala mi lístok a chcela, aby som ho podpísala. Odpovedala som jej: „Robte si, čo chcete, nechcem žiadne z vašich bodov. Zločinci berú vaše bodovanie vážne. Ja však nie som zločincom a nie som tu, aby som získavala body. Nepodpíšem to.“

Dozorkyňa jednoducho povedala: „V poriadku! Môžeš ísť.“

Presunuli ma do cely s tromi ďalšími praktizujúcimi, ktoré sa tiež odmietli „transformovať“. Bola tam tiež jedna osoba, ktorá mala za úlohu robiť poznámky pre dozorkyne, niekoľko „pomocníčok“ (ktoré mali sledovať praktizujúce) a vedúca Výboru pre rehabilitáciu väzenkýň. Tá často vykonávala práce v kancelárii, ako napríklad upratovanie a zaobstaranie jedla pre úradníkov. Každý deň prinášala zvyšky jedál, o ktoré sa mohla podeliť, vrátane vajíčok, parených buchiet, polievky a iných rôznych jedál a niekedy aj ovocia. Nikdy som však jej jedlo nejedla.

Do cely bola zároveň so mnou preložená aj „pomocníčka“, ktorej som predtým už objasnila pravdu. Keď ma prepustili zo samotky, nedokázala som stabilne chodiť. Ponúkla sa, že mi pomôže s praním a zaobstaraním jedla, ale odmietla som. Pošepkala mi: „Na toto som sa zapísala. Mám šťastie, že som tu šla za tebou.“

Spolu s troma praktizujúcimi sme sa učili spoločne naspamäť Fa a vymieňali sme si pochopenia z Fa. Museli sme byť opatrné, pretože sme v cele mali kameru. Dozorkyne nám nedovolili ísť von, aby zabránili ostatným nasledovať náš príklad a nenosiť väzenský odznak. Boli sme stále zavreté v cele, pretože tam bolo umývadlo a záchod.

Vedenie väznice po šiestich mesiacoch presunulo všetky praktizujúce, ktoré sa odmietli „transformovať“, do rovnakého oddielu ako ja, pretože sa obávalo, že tieto praktizujúce by im sťažili prácu pri „transformácii“ ostatných. Preložili ma do „staršieho oddielu“, kde žiadna praktizujúca nenosila odznak ani nebola „transformovaná“.

Staršie praktizujúce sa odmietli zúčastňovať nútených prác, no aj napriek tomu mohli chodiť do obchodu a v noci praktizovať cvičenia. Prostredie bolo pomerne uvoľnené. Jedna praktizujúca mi povedala, že vedúca tohto oddielu pochopila pravdu o Dafa a prinieslo jej to požehnanie.

„Starší oddiel“ mal požiadavku, že každý, kto mohol chodiť, musel ísť do práce a každý musel stáť v rade, aby ho pred a po práci prehľadali s rukami na hlave. Žiadne praktizujúce Falun Dafa to však nerobili, pretože sme neboli zločincami.

Hneď v prvý deň ma prišla prehľadať jedna dozorkyňa. Keď videla, že si nedávam ruky za hlavu, vyzeralo, že sa nahnevá. Potom si však všimla, že nemám ani odznak, a prešla okolo mňa bez toho, aby spravila rozruch. Vedela, že to robia len praktizujúce Dafa.

Praktizujúce odmietli pracovať v dielni. Recitovali sme len Fa a vysielali spravodlivé myšlienky. Využívali sme každú príležitosť na objasnenie pravdy a pomáhali sme ľuďom vystúpiť z ČKS a jej pridružených mládežníckych organizácií.

Objasnila som pravdu väzenkyni, ktorá tam bola kvôli vražde a naučila som ju niektoré básne z Hong Yin. S nadšením sa ich naučila a každý deň si recitovala „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť- Súcit- Znášanlivosť sú dobré“.

Väznica potom prešla procesom reorganizácie. Vedúca oddielu odišla do dôchodku a väčšina dozorkýň bola vymenená. Nové dozorkyne sa zamerali na praktizujúce, ktoré brutálne prenasledovali. Všetkým zakázali praktizovať cvičenia a pri posteli každej praktizujúcej umiestnili súpravu obmedzujúcich odevov. Väzenkyne obliekali obmedzujúce oblečenie každému, koho videli robiť cvičenia Dafa.

Stále sme odmietali nosiť väzenský odznak, a tak nám dozorkyne prišívali na bundu kus bielej látky a k našim menám písali takzvané obvinenia. Ráno nám ho prišili a večer sme si ho dali preč. Boli sme rozhodnuté nenosiť to, pretože sme praktizujúce Falun Dafa – nie zločinci.

Raz som bola zatvorená v malej cele. Každé jedlo bola studená parená kukuričná žemľa veľkosti vajíčka a tri až päť plátkov uhorky. Ani raz sme nedostali polievku ani vodu. Dozorkyne ma nútili stáť v pozore, ale ja som namiesto toho cvičila. Obliekli mi obmedzujúce oblečenie a zviazali mi nohy a ruky.

Keď som kričala „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť- Súcit- Znášanlivosť sú dobré!“, nasadili mi na hlavu kuklu, z ktorej bolo vidieť len oči a nosné dierky. Neskôr mi väzenkyne kuklu dali preč a slovne ma urážali.

Keď mi obliekli obmedzujúci odev, najprv mi pevne zviazali pás veľkým opaskom, potom mi skrútili ruky za chrbát a zápästia mi priviazali k prackám a pevne pritiahli. Pridali povraz, ktorým mi stiahli a zviazali ruky. Bolesť bola neopísateľná; vedeli by to len tí, ktorí ju zažili. Potom mi tromi povrazmi zviazali lýtka, takže som nemohla sedieť ani stáť bez toho, aby som necítila bolesť.

O 22.00 mi z hlavy dali dole kuklu a odstránili všetky laná. Sponu zadržiavacieho pásu presunuli dopredu, aby som si mohla trochu oddýchnuť. Celú noc som mohla zostať len v jednej polohe. Zadržiavací pás na mne držali celý deň a noc a dovolili mi ísť na toaletu len raz ráno a raz večer.

Opýtala som sa samej seba: „Prečo sa mi opakujú tieto trápenia? Pozerala som sa dovnútra a zistila som, že som si nevedomky vyvinula spokojnosť po prechode zo zlého prostredia do uvoľnenejšieho „staršieho oddielu“. Staré sily využili moju pripútanosť.

V srdci som povedala: „Majster, mýlila som sa. Všetky tieto problémy vznikli kvôli mojej spokojnosti.“ Vysielala som spravodlivé myšlienky na očistenie tejto pripútanosti a všetky skazené elementy za ňou a využila som každú príležitosť na recitovanie Fa.

Po pochopení princípov Fa za týmto trápením som necítila veľké utrpenie. Pod milosrdnou ochranou Majstra a so spravodlivou vierou v Dafa som prekonala ďalšie trápenie. Po ôsmich dňoch mi dali dole obmedzujúci odev a po 21 dňoch som sa dostala z malej cely. Odvtedy sa do mňa nikto nepustil za to, že som nenosila odznak.

Ak dokážeme preraziť cez pokušenia povesti, sebazáujmu a citov, staré sily už nebudú mať žiadne triky, ktoré by na nás použili. Ak dokážeme vidieť cez klamstvo a všetky pokušenia, nezanecháme si na našej ceste kultivácie žiadne výčitky.

Mám mnoho nedostatkov, ako strach, sebeckosť, hnev voči prenasledovateľom a nepozerám sa vždy dovnútra. Musím viac študovať Fa, svedomito sa pozerať dovnútra, odstrániť svoje ľudské názory a poponáhľať sa so spásou vnímajúcich bytostí počas tohto obmedzeného času, ktorý nám ostáva na kultiváciu.

 

 

Článok v angličtine: https://en.minghui.org/html/articles/2022/8/24/202942.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 
svastiky na sochach Budhov
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha