(Minghui.org) Nedávno som sa v čajovni dlho rozprávala so štyrmi policajtmi a vládnymi úradníkmi. Ukázalo sa, že to bola dobrá príležitosť pomôcť im pochopiť pravdu, ako aj osobne spoznať praktizujúcu Falun Gongu.
Prenasledovatelia z miest vzdialených tisícky kilometrov
Jedného dňa mi zavolal otec a povedal mi, že mali spolu s mojou mamou návštevu – prišlo k nim päť policajtov a vládnych úradníkov. Policajti a úradníci ma chceli vidieť, ale nenašli ma, keďže teraz pracujem v inom meste a už nebývam doma. Otec však súhlasil, že ich o niekoľko dní privedie na stretnutie so mnou.
Rázne som sa s nimi odmietla stretnúť. Otec to však nechcel akceptovať, pretože títo úradníci boli ochotní precestovať tisíce kilometrov, len aby ma mohli vidieť. Keď videl, aká som odhodlaná, dokonca požiadal moju sestru, aby ich s mamou odviezla na noc ku mne, aby ma presvedčili.
Na druhý deň bola moja myseľ nepokojná. Mala som veľa strachu. Práve ma prepustili z väzenia za praktizovanie Falun Gongu. V deň môjho prepustenia ma chcela skupina ľudí zobrať z väzenia na „pohovor“. Hoci sa im to pre odpor mojej rodiny nepodarilo, títo ľudia potom často volali mojim rodičom, čím im spôsobili veľký psychický stres. Pamätám si, že otec sa po každom telefonáte cítil skľúčený a v našom dome vládla ťaživá atmosféra.
Vedela som, že môj strach tento problém nevyrieši. Keďže som nemala na výber, rozhodla som sa postaviť polícii a úradom zoči-voči. Vedela som, že všetko je v Majstrových rukách.
Vybrali sme sa teda spolu s otcom na stretnutie so skupinou štyroch úradníkov do čajovne, tak ako sľúbil. Počas celej našej komunikácie zostala atmosféra relatívne uvoľnená.
Hoci sa ma snažili presvedčiť, aby som sa vzdala Falun Gongu, dokázala som sa v trojhodinovom rozhovore ujať vedenia a nakoniec som im dokázala podrobne objasniť pravdu.
Zhrnutie rozhovoru
Rada by som sa podelila o niekoľko úryvkov z nášho rozhovoru, hlavne medzi Chenom, ich vedúcim, a mnou.
Krátko po úvodných pozdravoch sa ma jeden z nich spýtal: „Nie sme vaši nepriatelia, však?“ S úsmevom som odpovedala: „Ako by ste mohli byť mojimi nepriateľmi? Ja nemám nepriateľov. Keďže ste tu, ste všetci moji priatelia.“ Naozaj som ich nepovažovala za nepriateľov. Počas celého nášho rozhovoru som si zachovala príjemné správanie.
Úradníci povedali, že dôvodom ich príchodu bol článok, ktorý podrobne opisoval moje prenasledovanie. Nedávno bol uverejnený na webovej stránke mimo Číny a oni si chceli overiť, či som ten článok napísala a poslala na webovú stránku. Povedala som im, že o tejto webovej stránke ani neviem, a už vôbec som na ňu neposielala nejaký článok.
Potom ma požiadali, aby som napísala vyhlásenie o garancii, v ktorom sľúbim tri veci:
„Po prvé, potvrďte, že ste tento článok nenapísali a nikdy ste na tejto webovej stránke neboli. Zároveň tým zaručujete, že v budúcnosti túto webovú stránku nenavštívite a nebudete na nej publikovať žiadne články. Po druhé, potvrďte, že sa nezúčastňujete na ničom, čo súvisí s Falun Gongom...“
Zastavila som ich: „Ani trest odňatia slobody ma nemôže prinútiť vzdať sa môjho presvedčenia, takže je nemožné, aby som splnila vašu druhú požiadavku. Nebudem dodržiavať ani vašu prvú požiadavku, keďže som neurobila nič zlé.“
Opakovane ma žiadali, aby som napísala vyhlásenie o garancii, napriek môjmu jasnému odmietnutiu. Uvedomila som si, že to bol hlavný cieľ ich cesty.
Keďže sme sa v tejto téme nikam neposúvali, dala som im dve svoje požiadavky: Po prvé, žiadam, aby okresný súd a mestský prostredný súd zrušili rozsudok a oslobodili ma. Po druhé, žiadam, aby mi bolo vyplatené odškodné. Požiadala som ich, aby moje dve požiadavky tlmočili svojim nadriadeným.
Keď spomenuli incident so sebaupálením na Námestí nebeského pokoja, povedala som im, že bolo zinscenované. Chen sa mi okamžite vysmial. Nemohla som uveriť, že niekto, kto spolupracuje s úradmi ČKS, po toľkých rokoch nepozná pravdu.
Vysvetlila som im, že Medzinárodná organizácia pre rozvoj vzdelávania pri OSN pred čínskou delegáciou verejne upozornila, že sebaupálenie na Námestí nebeského pokoja bol podvod v réžii Čínskej komunistickej strany. Čínska delegácia toto obvinenie nevyvrátila.
Poukázala som aj na to, že je veľmi nepravdepodobné, aby Wang Jindong, jeden z údajných sebaupálených, mal zimné oblečenie a nohavice spálené na uhoľ, pričom plastová fľaša Sprite medzi jeho nohami bola stále neporušená. Jeho vlasy a obočie boli tiež nedotknuté.
Chen sa zamračil, ale nepovedal nič proti tomu. Potom zmenili tému.
Spýtali sa ma, prečo vytrvalo praktizujem Falun Gong. Povedala som im, že Falun Gong je dobrý a mám z neho úžitok. Opísala som, ako sa mi po cvičení zlepšilo zdravie a charakter, a vyzdvihla som skutočnosť, že som počas rokov, keď som mala na starosti firemný majetok v hodnote stoviek miliónov dolárov, nespreneverila ani jeden cent.
Úradníci súhlasili s tým, že som dobrý človek. Potom však povedali, že to nemá nič spoločné s Falun Gongom, pretože aj mnohí iní ľudia boli dobrí, ako napríklad moji rodičia a oni sami.
Povedala som im: „Viem, že ste všetci veľmi dobrí a dokážete si udržať svoj charakter. Ale pre mňa to bolo všetko preto, že som praktizovala Falun Gong, že som bola schopná byť dobrá. Bez pevnej viery by pre mňa bolo nemožné vytrvať celé desaťročia.“
Zdôraznili, že praktizovanie Falun Gongu je teraz nezákonné a požiadali ma, aby som s tým prestala. Vysvetlila som im: „V Číne neexistuje žiadny zákon, ktorý by zakazoval ľuďom praktizovať Falun Gong. Falun Gong bol v Číne vždy legálny. Počas posledných desiatich rokov mnohí právnici v Číne obhajovali praktizujúcich Falun Gongu, ako napríklad tento renomovaný právnik v našej provincii, ktorý obhajuje praktizujúcich Falun Gongu od roku 2015.“
Chen sa opýtal: „Vyhral niekedy nejaký prípad?“
Povedala som, že nie, ale dodala som: „Ale to neznamená, že zajtra nevyhrá! Mám v neho veľkú dôveru.“
Mlčali.
Povedala som im, že po prepustení z väzenia som bola neustále prenasledovaná. V skutočnosti ma deň po mojom návrate domov prišli obťažovať a natáčať zamestnanci miestneho obytného výboru. Na ceste do rodného mesta ma zastavili na vlakovej stanici a svojvoľne mi prehľadali batožinu.
Tiež som ich požiadala, aby prestali volať môjmu otcovi, pretože mu to spôsobuje psychický stres. Odpovedali: „Vždy sme k nemu priateľskí. Môžete si to u neho overiť.“
„Povedal mi, že váš prístup k nemu bol dobrý,“ povedala som. „Ale účel vašich telefonátov stačil na to, aby ho vystresoval. Je už príliš starý na to, aby znášal takýto tlak.“
Keď sme sa rozprávali o našich osobných životoch, pýtali sa ma, prečo som zostala slobodná, keďže som dobre vyzerala. Odpovedala som im, že nechcem, aby ďalšia osoba musela žiť v strachu o moju bezpečnosť.
Moja odpoveď ich prekvapila a pozreli sa na seba. Jeden z nich povedal: „Je inteligentná.“ Povedala som im: „Viem presne, aké brutálne je prenasledovanie Falun Gongu v Číne. Keďže som si vybrala túto cestu, ktorá nie je jednoduchá, prečo by som mala spôsobiť ďalšej osobe, aby sa o mňa bála?“
Predtým, ako odišli, mi povedali, že sa so mnou dobre porozprávali a chceli by zostať v kontakte. Odpovedala som im, že ich vždy privítam ako priateľov, ale nie „pracovne“.
„Verím, že aj moji rodičia chceli, aby som sa stala človekom s vysokým morálnym charakterom,“ začala som, „a vytrvalo praktizujem Falun Gong, pretože mi to prospelo. Aby som uviedla príklad, povedzme, že som bola tvojou priateľkou a ty si mi pomohol, keď som mala problémy. Jedného dňa ťa však falošne obvinili a všetci okolo hovorili, že si urobil niečo zlé. Chceš v takom prípade, aby som o tebe klamala, aby som sa zachránila, ako všetci ostatní, alebo chceš, aby som hovorila pravdu?“
„Aj keď by som musela znášať následky, myslím, že chceš, aby som hovorila pravdu,“ pokračovala som. „Čo sa týka mňa, aby som ti splatila dlh za priateľstvo, musím tiež prehovoriť. V Číne máme také príslovie, však? ‚Keď dostaneš kvapku láskavosti, mal by si ju oplatiť prameňom vody.‘ To je základ ľudskej morálky.“
Keď som hovorila, videla som na Chenovej tvári rozpoltený výraz. Cítila som, že je šokovaný, čo som nečakala. Potom mi povedal: „Teraz môžeš ísť.“
Prekvapilo ma to, pretože som im predtým niekoľkokrát povedala, že sa musím ponáhľať späť do práce, ale všetci chceli, aby som zostala.
Povedala som: „Jasné! Tak sa poberiem na odchod.“
Chen sa usmial.
„Nevyzeráš odhodlane!“ povedal. „Povedz nahlas: ‚Odchádzam!‘ A potom vyjdi z dverí bez toho, aby si sa obzrela späť.“
Bola som prekvapená a povedala som hlasnejšie a pevnejšie: „Odchádzam!“
„Nie, to nie je dosť pevné! Povedz to tak, akoby si to myslela naozaj vážne!“
„Odchádzam!“ povedala som agresívnejším tónom.
„Výborne,“ povedal spokojne.
Požiadal svojich podriadených, aby ma odprevadili k dverám čajovne.
Epilóg
Hoci som vo väzení strávila niekoľko rokov, necítim žiadnu nenávisť k predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní, ktorí ma tam dostali. Naopak, je mi ich ľúto.
Spomínam si na policajta Lina, ktorý priviedol do môjho domu tucet ľudí, aby ma zatkli a urobili raziu v mojich veciach. Spolu s ďalším policajtom ma odviedli za ruky dole po schodoch z môjho domu, zatiaľ čo som kričala: „Falun Dafa je dobrý!“
Keď som sa však na neho pozrela bližšie, videla som, že sa trasie a má strhanú tvár. Na policajnej stanici som mu povedala, že Falun Gong je legálny a že už neexistuje premlčacia lehota pre štátnych úradníkov, ktorí nesprávne riešili prípady.
Na ďalší raz prišiel za mnou sám. Vzlykajúc mi povedal, že ma nechcel zatknúť a že to bolo naozaj proti jeho vôli. Povedal mi meno osoby, ktorá vydala príkaz. Povedal tiež, že obdivuje môj charakter a že by chcel mať priateľku ako som ja, ale bojí sa, že sa jeho nadriadení dozvedia, že sa priatelí s praktizujúcou Falun Gongu.
Po prepustení z väzenia som ho navštívila, aby som si vyzdvihla svoje skonfiškované veci. Stále obhajoval svoje konanie a opakoval, že jeho kolega mu prikázal, aby ma zatkol.
Uvedomila som si, že títo predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní sa môžu cítiť nešťastní, pretože musia prenasledovať dobrých ľudí, len aby si udržali prácu. Sú v najžalostnejšom postavení, pretože za svoje hriechy musia v budúcnosti zaplatiť.
Pokiaľ ide o to, prečo bol Chen šokovaný, keď počul, čo som mu povedala v poslednej časti nášho rozhovoru, domnievam sa, že príliš málo ľudí v jeho okolí je ešte dôveryhodných. Veď kto by nemal radosť z toho, že je obklopený ľuďmi s dobrým charakterom?
Môj otec, ktorý sa zúčastnil na rozhovore s Chenom, po tomto stretnutí zmenil svoj postoj ku mne. Už sa na mňa nesťažuje a nebráni mi v práci pre Dafa.
