(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, ctení praktizujúci!
Falun Dafa som začala praktizovať koncom roka 2019, len niekoľko mesiacov pred začiatkom pandémie. Pri pohľade späť sa zdá, že som vždy bola blízko Falun Dafa, len ešte nebol môj čas vstúpiť. Teraz si uvedomujem, že Majster Li (zakladateľ Dafa) všetko usporiadal už od môjho detstva.
Začiatok cesty kultivácie
Odmalička si pamätám, že som chcela zhromaždiť všetkých dobrých ľudí, ktorých som poznala, vziať ich na ostrov a vybudovať náš vlastný svet. Keď som začala praktizovať a pochopila som hlbší význam Falun Dafa, pri čítaní Fa sa ma hlboko dotkli nasledujúce slová:
Majster povedal:
„Priestor vesmíru je vo svojej podstate dobroprajný a jeho povaha je byť pravdivý, súcitný a vydržať. Pri zrodení je človek prispôsobený povahe vesmíru.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
To mi pripomenulo myšlienky z detstva a dostavil sa hlboký pocit pokoja, ktorý si teraz nesiem so sebou, keďže viem, že vesmír je dobrotivý.
Odmalička som chcela, aby celý svet urobil niečo naraz a ukázalo sa, aký silný účinok to vo svete vyvolá. Keď som sa prvýkrát naučila vysielať spravodlivé myšlienky, skutočne som cítila silné pole všetkých praktizujúcich, ktorí čistia svet od zlých prvkov.
Keď som sa naučila robiť piate cvičenie, spomenula som si na to, čo povedal Majster:
„Pri vykonávaní cvičení, ak nemyslíte na dobré veci, nemali by ste myslieť ani na nedobré veci. Najlepšie je, ak nemyslíte na nič.“ (Piata lekcia, Čuan Falun).
Často ma to znovu spája s tým malým dievčatkom a prináša mi to hrejivý pocit spojenia s Majstrom od detstva.
Keď som v roku 2007 prišla z Ruska do USA, jednou z prvých pamiatok, ktoré som navštívila, bol Boston Common. Pamätám si, že len čo som naň vstúpila, hneď som sa rozhodla, že chcem zostať v USA. Nevidela som tam vtedy praktizujúcich, ale po toľkých rokoch už viem, že to bolo zrejme silné pole, ktoré praktizujúci vytvárajú, čo ma jednoducho priťahovalo.
Falun Dafa sme napokon našli v roku 2017 v Londýne, keď som v blízkosti čínskeho veľvyslanectva dostala leták o odoberaní orgánov. Hoci som na to neskôr zabudla, živo sa mi to vrátilo, keď som si pozrela film Pokiaľ to neskončí (Candlelight across the street). V ten deň, keď som dostala leták, sme s manželom, naším 7-mesačným synom Adrianom a manželovou sestrou išli do Britského múzea. Tesne predtým, ako sme prešli cez ulicu, sme prešli okolo žltej búdky a praktizujúci nám dali leták. Keď som sa dozvedela o odoberaní orgánov, krátko som o tom povedala manželovi a jeho sestre. V ten deň sme sa viac o Falun Dafa nedozvedeli. O osemnásť mesiacov neskôr začala manželova sestra v Argentíne praktizovať a potom to naučila aj môjho manžela. Koncom roka 2019 som potom konečne začala praktizovať aj ja, keď mi švagriná povedala, že mi cvičenie pomôže so zdravotným problémom, ktorý som mala ako popôrodnú komplikáciu. Žiadny lekár to nedokázal liečiť, keďže nikto nevedel nájsť príčinu. Živo si pamätám jej slová: „Falun Dafa ti môže pomôcť.“
Teraz, keď ľuďom rozprávam o tejto praxi, viem, že hoci človek nemusí začať praktizovať hneď, každé slovo, každý leták, ktorý zdieľame, každý lotosový kvet, ktorý dávame, a každé cvičenie, ktoré robíme vonku, je súčasťou cesty budúceho kultivujúceho, ktorý sa jedného dňa bude pozerať späť na každý krok, slovo, či lotos, ktorý ho viedol k Dafa. A preto by sme nemali podceňovať ich silu.
Zbavenie sa pripútanosti k chorobe
Hoci to bola choroba, ktorá ma spočiatku podnietila k cvičeniu, rýchlo som pochopila oveľa širší význam Falun Dafa, ktorý sa ma hlboko dotkol. Ale po takmer roku čítania Fa a vykonávania cvičení môj stav nezmizol, takže som si stále myslela, že niečo nerobím správne.
Jedného dňa som si zrazu s údivom uvedomila, že dôvodom, prečo sa môj zdravotný stav nevyriešil, bolo to, že som sa ešte ani nezačala kultivovať! V časti „Otázka úsilia“ Majster povedal:
„Mnoho ľudí prichádza na naše kultivačné miesto s pripútanosťou k úsiliu. Niektorí ľudia chcú získať nadprirodzené schopnosti; niektorí chcú počúvať nejaké teórie; niektorí chcú mať vyliečené choroby; niektorí tiež majú v úmysle zaobstarať si Falun – sú všemožné zmýšľania.“ (Druhá lekcia, Čuan Falun)
Uvedomila som si, ako som v kútiku duše merala „úspech“ svojej kultivácie takým nízkym meradlom, akým je zbavenie sa choroby, a teda som sa vlastne ani nekultivovala. Namiesto toho som sa snažila odstrániť chorobu a udržať sa v dobrej kondícii. Potom som pochopila, že si musím vybrať, či budem naďalej veriť v existenciu svojej choroby, alebo budem skutočne veriť v kultiváciu svojho charakteru.
Až keď som sa sústredila na nasledovanie Zhen-Shan-Ren, skutočne sa zlepšovala a prestala som myslieť na svoju „chorobu“, úplne som sa zotavila. A zázrakom prišla na svet do našej rodiny naša malá dcérka. Iba rok predtým to pritom všetci lekári a odborníci, s ktorými som sa radila, považovali za nemožné.
Zbavenie sa pripútanosti k strachu
Keď som začala praktizovať Falun Dafa, pracovala som ako učiteľka na vysokej škole a práve som bola doma z dôvodu práceneschopnosti kvôli chorobe. Bol piatok večer. Takmer všetci už odišli na víkend domov. Rozmýšľala som, prečo si neviem vážiť viac svoju rodinu, ako svoju prácu. Keď som pracovala na dôležitom projekte a volala mi mama, nikdy som jej nedala prednosť.
V hĺbke duše som vždy závidela tým, ktorí si úprimne vážili svoju rodinu viac než prácu, ale nech som robila čokoľvek, nedokázala som zmeniť svoj prístup k životu. Bola som presvedčená, že človek sa nemá ako zmeniť a že sme zviazaní so svojou osobnosťou. V skutočnosti som však netušila, ako rýchlo sa môže zmeniť pohľad človeka, keď úprimne praktizuje Falun Dafa.
Rok po začatí praktizovania som oficiálne opustila svoju prácu učiteľky na plný úväzok. Hneď na druhý deň sa moja choroba vyriešila. Odvtedy som doma, starám sa o naše dve deti a pracujem z domu. Hoci som bola zvyknutá veľa pracovať a málo spať kvôli nabitému pracovnému a študijnému rozvrhu, ktorý som mala počas dokončovania vzdelania, najťažšie je pre mňa teraz zladiť úlohy starostlivosti o rodinu, prácu, štúdium Fa, cvičenia a objasňovanie pravdy. Hoci som ešte nenašla dokonalú rovnováhu, v procese jej hľadania mi niekoľko uvedomení pomohlo urobiť zásadný prielom v mojej kultivácii.
Prvým z nich bolo objavenie pripútanosti k strachu. Predtým, ako sa nám narodila dcérka, som vstávala skoro ráno a robila piate cvičenie. Vedela som, že vďaka tomu som celý deň uvoľnenejšia a láskavejšia a dokážem si lepšie udržiavať charakter. Spolu s manželom (a občas aj s naším synom) sme čítali učenie Falun Dafa spolu so skupinou na internete. Po narodení dcéry sme sa snažili zachovať rovnaký režim, ale nech som sa snažila akokoľvek, nemohla som sa vrátiť k starému rozvrhu. V skutočnosti táto snaha o to, čo som považovala za usilovnosť, prinášala opačný efekt. Rozčuľovala som sa na syna, ak robil hluk a budil dieťa, keď som sa ráno snažila robiť piate cvičenie; alebo keď ma v noci zobudil a niečo si pýtal, či len bezdôvodne plakal. Ráno som potom bola taká vyčerpaná, že som nebola schopná vstať skôr na meditáciu. Potom som sa naňho opäť nahnevala.
Nakoniec som si uvedomila, že cvičenia som vlastne robila zo strachu, že počas dňa neuspejem pri skúškach charakteru. Uvedomila som si, že je to pre mňa pasca, ktorá mi nedovoľuje skutočne sa kultivovať: Keď niečo nešlo tak, ako som chcela, alebo keď sa situácia stala ťažkou, namiesto toho, aby som si udržiavala charakter alebo sa pozrela dovnútra, okamžite som obviňovala čokoľvek alebo kohokoľvek, čo mi bránilo robiť ráno cvičenia.
Večer to bolo rovnaké: ak som nestihla prečítať celú kapitolu, vždy som to považovala za dôvod, prečo sa následne nedokážem správať ako praktizujúca. Ale čím viac som sa snažila usporiadať si rozvrh tak, aby som pokračovala v cvičeniach a čítaní, tým viac sa situácia zhoršovala. Moja dcéra plakala bez prestávky hneď od začiatku štúdia a môj syn sa v noci budil čoraz častejšie a správal sa čoraz viac ako malé dieťa. Vtedy som si uvedomila, že čítanie učenia a cvičenia som používala ako spôsob, ako od seba odtlačiť zasahovanie starých síl, ale v skutočnosti som sa nesnažila kultivovať.
Po štúdiu Fa som sa cítila zahanbene, že používam silu Dafa na to, aby som sa vyhla trápeniam a žila pohodlne.
Keď som si to uvedomila, prestala som hľadať spôsoby, ako si lepšie zorganizovať deň, aby som nemala súženia. Namiesto toho som jednoducho čítala a praktizovala vždy, keď bola príležitosť. Kedykoľvek to bolo možné, čítala som alebo robila cvičenia s manželom a deťmi. Vtedy som zvyčajne najpokojnejšia a najkoncentrovanejšia, pretože viem, že neutekám pred žiadnou zodpovednosťou, ani to nerobím zo strachu. A tak, aj keď to nebola celá kapitola alebo celá hodina cvičení, môj pokojný stav v týchto krátkych prípadoch štúdia a cvičení počas dňa mi umožnil pochopiť Fa ešte hlbšie.
Ďalším pochopením Fa, ktoré mi pomohlo zlepšiť sa, bolo uvedomenie si, že trápenia neukazujú úroveň mojej karmy, ale moja schopnosť prechádzať trápeniami s pokojnou a súcitnou mysľou je ukazovateľom môjho pokroku v kultivácii.
Takmer každé ráno sa snažíme s manželom, synom a švagrinou študovať Fa cez telefón asi 30 minút, než manžel odíde do práce. Mnohokrát sa stane, že moja dcéra začne plakať, pretože ju niečo trápi, alebo sa všetci cítime unavení, pretože v noci došlo k nejakému problému s deťmi, ktoré sa necítili dobre, alebo syn zobudil dcéru.
Keď sa niečo také stalo predtým a nemohli sme pokračovať v štúdiu alebo sme museli čakať, kým ju upokojím, vždy som sa hanbila, lebo som si myslela, že manžel a jeho sestra si určite myslia, že plač dcéry je odrazom môjho zlého kultivačného stavu, a že mám veľa karmy. Ale jedného rána som bola veľmi rozrušená nielen preto, že sme opäť nemohli čítať len pol hodiny, ale aj preto, že som nedovolila manželovi a švagrinej pokračovať v čítaní bezo mňa. Začala som teda pátrať vo svojom vnútri a zrazu som si uvedomila, že ťažkosti neukazujú stav mojej kultivácie, ale spôsob, akým ich zvládam, predstavuje to, ako dobre sa kultivujem.
Vďaka štúdiu Fa som pochopila, že by som sa nemala sústrediť na to, aký druh súženia mi je daný, ale skôr na to, ako sa s ním vysporiadam.
Keď som sa pozrela trochu hlbšie, zistila som, že za mojím správaním je strach zo straty tváre. Uvedomila som si, že väčšinu vecí som robila zo strachu: bála som sa, že urobím chybu, že ma ľudia budú kritizovať, že sa budem kultivovať pomalšie ako ostatní, alebo že nedosiahnem dovŕšenie. Nebolo to celé z dobrosrdečnosti, ale zo strachu – čo nebolo správne. Keď som sa prvýkrát pozrela na svet bez strachu, pocítila som, že moje telo je zo vzduchu, všetko sa rozjasnilo, stala som sa veľmi šťastnou a ľahkou a všetky moje negatívne pocity okamžite zmizli.
Materstvo je posvätná zodpovednosť
Pochopenie mojej zodpovednosti je ďalším dôležitým uvedomením, ktoré ma viedlo k prehĺbeniu môjho chápania Fa a k pokroku v kultivácii. Prvá vec, ktorá ma upútala, keď som sa začala učiť Fa naspamäť, bola skutočnosť, že Majster začína prvú kapitolu tým, že hovorí o zodpovednosti. Majster povedal:
„Po celý čas, keď som odovzdával naše učenia a cvičenia, som bol zodpovedný spoločnosti a praktizujúcim.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
Myslím si, že mnohé z útrap, ktoré som ako praktizujúca nedokázala prekonať, boli spôsobené nedostatkom zodpovednosti. Dnešný spôsob fungovania spoločnosti vyzerá tak, že máme vždy na výber, a ak sa niečo pokazí, je to preto, že sme sa nerozhodli správne. Takže vždy, keď je pre mňa príliš ťažké zvládnuť deti, prácu, domácnosť, jedlo, štúdium Fa a cvičenia, nahnevám sa. Myslím, že som sa niekde pravdepodobne zle rozhodla, že by som si mala nájsť ďalšiu pomoc alebo že by som si mala s manželom efektívnejšie rozdeliť prácu a podobne. Ale čím viac som premýšľala o slove zodpovednosť, tým jasnejšie som si uvedomovala, že vždy, keď bolo niečo ťažké, snažila som sa vyhnúť zodpovednosti a zvaliť vinu na niečo vonkajšie.
Vďaka štúdiu Fa som si uvedomila, že by som mala byť zodpovedná za to, čo sa deje; no nie tým, že sa tomu budem snažiť zabrániť, ale skôr tým, že v každom trápení budem kultivovať svoj charakter. Takže teraz, keď prídu ťažkosti, snažím sa prestať pozerať na to, čo som urobila zle z hľadiska organizácie. Namiesto toho sa zameriavam na rozširovanie svojej dobrosrdečnosti a tolerancie. To je moja zodpovednosť ako praktizujúcej.
Pokiaľ ide o pravdivosť, jedným z rozhodujúcich momentov pri zlepšovaní môjho charakteru doma bolo, keď po niekoľkých prebdených nociach a množstve práce moja dcéra frustrovane plakala nad niečím, čo nedokázala urobiť sama, ale nechcela, aby som jej pomohla. Po niekoľkých márnych pokusoch upokojiť ju som to jednoducho vzdala. Myslela som si, že jediné, čo musím urobiť, je pokojne ju tolerovať. Ale pri pohľade na maličké dievčatko, ktoré plakalo úplne samo, som si uvedomila, že ako jej matka som jediná, ktorá ju môže upokojiť tým, že ju jednoducho trochu súcitnejšie objímem, že jednoducho zostanem pri nej o niekoľko chvíľ dlhšie.
Bola som nielen jediná, kto to mohol urobiť, ale vlastne jediná, kto to mal urobiť a nerobil to. Tá myšlienka ma desila. Vesmír mi zveril zodpovednosť postarať sa o túto malú ľudskú bytosť a pomôcť jej naučiť sa Fa, a to všetko pomocou Zhen-Shan-Ren. Namiesto toho som bezmocne sedela a pýtala sa, prečo to všetko musím znášať. Tento obraz sa mi odvtedy často vynára v mysli a vždy, keď čelím situáciám, keď som jednoducho fyzicky unavená z dlhých prebdených nocí. Snažím sa nemyslieť na to, či je to spravodlivé alebo nie, alebo či nie som dobrá matka podľa dnešných štandardov, ale skôr na to, či si plním svoju zodpovednosť tým, že sa starám o svoje deti.
Tento pocit neustálej zodpovednosti pri dvoch malých deťoch s predurčeným vzťahom k Dafa, ktoré sú odo mňa závislé 24 hodín denne, ma prinútil uvedomiť si, že nesebecké srdce, ktoré sa rozvíja počas našej kultivácie, nie je na to, aby sme ho len dosiahli a potom si jedného dňa užívali slobodu bez akejkoľvek zodpovednosti. Namiesto toho je v skutočnosti na to, aby sme si vyvinuli nekonečný súcit, ktorý nám ostane navždy, a po zvyšok večnosti zaobchádzali so svetom súcitne, presne tak, ako sa Majster neustále stará o nás. A to je naša neustála zodpovednosť – teraz aj po dosiahnutí Dovŕšenia – udržiavať naše myšlienky, naše srdcia a náš charakter v súlade s Dafa a starať sa o svet okolo nás.
Len čo som prijala skutočnosť, že domáce práce, zamestnanie a starostlivosť o deti zvládam ako svoju posvätnú zodpovednosť matky mladých praktizujúcich a prijala som svoj rodinný život ako svoje kultivačné prostredie, okamžite som pocítila veľký pokoj a uvedomila som si, že traja kultivujúci, ktorých mám po svojom boku, sú tí, ktorí by mali dostať najviac môjho Shan (Súcitu) a Ren (Znášanlivosti). Začala som si uvedomovať, že naša rodina je malým vesmírom a malým príkladom spoločnosti a že všetko, čo hovorí Majster o spoločenských vzťahoch, by sa malo vzťahovať aj na našu rodinu.
Pri čítaní Fa som si hneď pomyslela, že svojho syna vychovávam tak, že stanovujem pravidlá a snažím sa, aby ich dodržiaval. Niekedy mám pri tom však pocit, že sme nepriatelia, keď ich nedodržiava. Teraz vždy, keď si spomeniem, že ho mám brať ako ďalšieho praktizujúceho, ktorý sa tiež potrebuje zachrániť spolu so mnou nasledovaním Zhen-Shan-Ren, a keď si spomeniem, že sa mám pozrieť dovnútra, všetko sa zmení.
Nedávno mi prišlo na um, že vždy, keď som vyrobila lotosový kvet z papiera, aby som si ho vzala so sebou, keď ideme na prechádzku, môj syn sa spýtal, či je pre neho, a ja som vždy cítila, že pri takom malom množstve času, ktorý mám, nemôžem mať doma jeden kvet, keď môžeme zachrániť niekoho, koho stretneme. Tentoraz som sa však sama seba pýtala: „Ako môžem niekoho zachrániť bez toho, aby som najprv ukázala bezhraničný Shan (Súcit) Dafa svojim deťom?“ Lotosový kvet, ktorý som v ten deň vyrobila, bol špeciálne pre neho a vo farbách, o ktoré stále žiadal. Keď som ho dokončila a povedala, že tento je pre neho, mal na tvári najväčší úsmev. Stále opakoval: „Mám svoj vlastný lotosový kvet. Mám svoj vlastný lotosový kvet.“ Vtedy som pocítila, že až teraz môžem vykročiť von, aby som pomohla ostatným.
Chcem sa poďakovať Majstrovi za to, že mi umožnil kultivovať sa s mojou rodinou. Pozorovanie detí, ktoré častejšie ako my konajú v súlade so Zhen-Shan-Ren, mi vlastne pomáha priblížiť sa k vlastnostiam vesmíru a naučiť sa rozlišovať, čo je skutočne dobré od zlého. Tým, že ich pozorujem a skutočne prijímam zodpovednosť za to, že im pomáham na ich kultivačnej ceste, môžem niekedy lepšie pochopiť spôsob, akým Majster chce, aby sme uspeli v kultivácii. Je to podobné tomu, ako my rodičia chceme dať svojim deťom nekonečný počet šancí na zlepšenie, až kým neuspejú. Zodpovednosť, ktorú teraz voči nim cítim, mi pomáha vnímať svoj vlastný kultivačný proces so synovskou a dcérskou zodpovednosťou, keďže Majster na nás dohliada ako náš najvyšší otec.
Záver
Celý život som uvažovala, či sa človek môže zmeniť. Čím dlhšie praktizujem Falun Dafa, tým viac sa približujem k tomu malému dievčatku, ktoré verilo v dobro, v ne-myslenie a v uskutočnenie zmeny tým, že urobí niečo dobré pre druhých. Čím viac praktizujem Falun Dafa, tým ľahšia je moja myseľ. Čím viac praktizujem Falun Dafa, tým svetlejším sa stáva môj svet, a teda aj náš svet. Som navždy vďačná Majstrovi za to, že mi umožnil vidieť zázraky praktizovania Falun Dafa.
Ďakujem Vám, Majster! Ďakujem vám, ctení praktizujúci!
(Prednesené na Falun Dafa konferencii zdieľania skúseností v Novom Anglicku 2023)
