(Minghui.org) Pred štyrmi rokmi ma zatkla miestna polícia za praktizovanie Falun Dafa. Počas pobytu v zadržiavacom centre som odmietla nosiť akúkoľvek uniformu alebo podpísať vyhlásenie, že sa zriekam svojej viery. Vytrvalo som tiež robila cvičenia Falun Dafa, vysielala spravodlivé myšlienky a recitovala článok Majstra Li „O Dafa“. Počas tohto obdobia som si uvedomila, že na odporovanie prenasledovaniu môžem použiť zákony a tým zachrániť vnímajúce bytosti.
Na druhý deň ráno prišiel policajt a oznámil nám, že nás prevezú do iného okresu, pretože toto zariadenie nemá dostatok ženských ciel. V autobuse, ktorý nás tam viezol, bolo viac ako 20 ľudí. Počas trojhodinovej cesty som policajtom povedala všetko o Falun Dafa.
Cestou sme sa zastavili v nemocnici a každý z nás absolvoval lekársku prehliadku. Keďže môj krvný tlak mal hodnotu 280 mmHg (normálny tlak je 120 mmHg alebo menej), zadržiavacie centrum ma odmietlo prijať a bola som prepustená na kauciu.
Žaloba na šéfa Úradu pre vnútornú bezpečnosť
Hoci som sa vrátila domov, v tú noc som nemohla spať. Spomenula som si na Majstrove slová:
„Keď niečo negatívne ovplyvnilo alebo poškodilo Dafa, mali by ste to vážne vyriešiť pomocou zákonov bežných ľudí.“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu 2003)
Nasledujúce ráno som si stiahla vzor na podanie trestného oznámenia zo stránky Minghui.org a vyplnila som ho použitím svojho skutočného mena, žalujúc šéfa Úradu domácej bezpečnosti. Sťažnosť som poslala poštou na takmer 40 vládnych oddelení a odhalila som nezákonné prostriedky, ktoré polícia používala.
O mesiac neskôr prišiel spomínaný policajt ku mne domov a chcel ma vziať do väzby. Odmietla som s ním ísť. Na druhý deň som išla so svojím právnikom na Úrad pre vnútornú bezpečnosť a odhalila som ich lož – tvrdili, že som na ich oddelení vyvesila plagáty Falun Dafa. Policajt nečakal, že si so sebou privediem právnika. Neočakával ani to, že sa nezľaknem a namiesto toho ho budem žalovať.
Povedala som: „Pred zákonom sú si všetci rovní. Nechceli ste si vypočuť fakty o Falun Dafa a pri zaobchádzaní s praktizujúcimi ste použili nezákonné prostriedky. Nemala som inú možnosť, ako vás zažalovať.“
V ten deň ma vzali do nemocnice na lekárske vyšetrenie a môj krvný tlak bol stále 280 mmHg. V zadržiavacom centre ma opäť odmietli prijať a polícia nemala inú možnosť, ako ma poslať domov.
O mesiac neskôr sa ma prokurátor pokúsil obžalovať. Pokračovala som v podávaní žalôb a volala som na úrady, aby som odhalila svojvoľné zatýkanie zo strany polície.
S pomocou právnych expertov z fóra Gongyi (Spravodlivosť), ktoré vedú praktizujúci Falun Dafa, som predložila prokuratúre súbor právnych dokumentov, vrátane listu so žiadosťou, aby ma prokurátor neobvinil, trestných oznámení na prokurátora, policajta z Úradu pre vnútornú bezpečnosť a šéfa prokuratúry, oznámenia Čínskej správy pre tlač a publikácie o zrušení zákazu vydávania kníh Falun Dafa a vyhlásenie na moju obhajobu, v ktorom som uviedla, že praktizovaním Falun Dafa som nespáchala žiadny zločin.
Po predložení právnych dokumentov sa pracovníci prokuratúry pokúsili nájsť právnika, ktorý by ma zastupoval. Povedala som im, že už mám právnika a nepotrebujem ich „pomoc“. Požiadala som aj o ich mená, ale odmietli mi ich dať, pravdepodobne v obave, že ich tiež odhalím. Povedala som im, ako Čínska komunistická strana (ČKS) zinscenovala podvod so sebaupálením na Námestí nebeského pokoja s cieľom očierniť Falun Dafa, a že čínsky publikačný úrad zrušil zákaz kníh Falun Dafa. Pred odchodom som sa ich opäť pokúsila odradiť od stíhania prípadov týkajúcich sa praktizujúcich Falun Dafa.
O mesiac mi niekto z prokuratúry zavolal a povedal mi, aby som prišla do ich kancelárie. Keď sa zamestnanci dozvedeli, že prídem, mnohí z nich sa na mňa prišli pozrieť. Jeden človek poznamenal, že nevyzerám ako šesťdesiatnička, ale skôr ako štyridsiatnička. Povedala som, že mnohí praktizujúci Falun Dafa vyzerajú mlado, pretože Falun Dafa je kultivačná prax mysle a tela.
Prokuratúra ma namiesto toho, aby so mnou hovorila, poslala na súd. Išla som s nimi s tým, že je to príležitosť objasniť sudcovi fakty o Falun Dafa.
Pozdravila som sudcu a začala som hovoriť o Falun Dafa. Sudca povedal: „Vy sa ešte aj tu odvažujete o tom hovoriť?“ Odpovedala som, že sa nebojím toho, že sa viac ľudí dozvie pravdu.
Po desiatich minútach sudca odišiel do kancelárie predsedu. Keď sa vrátil, povedal pracovníkovi z prokuratúry, že súd môj prípad neprijme. Zamestnanec sa znepokojil a zavolal svojho nadriadeného. O pol hodiny neskôr súd stále odmietal prijať môj prípad. Nakoniec súd vrátil prípad prokuratúre na doplnenie vyšetrovania.
O niekoľko dní neskôr prišla polícia ku mne domov a hľadala u mňa všetky informácie týkajúce sa mojich sťažností a žalôb. Povedala som im o Falun Dafa a prísnym tónom som povedala, že páchajú trestný čin a jedného dňa za to budú niesť zodpovednosť. Tvárili sa skľúčene a povedali, že už ku mne domov neprídu.
Objasnenie pravdy sudcovi
Jedného dňa som išla na súd navštíviť sudcu. Povedala som mu fakty o Falun Dafa a ako sa rozšíril do viac ako 100 krajín. Sudca sa na mňa bezradne pozrel. Pochopila som, že tým chcel povedať, že nemá žiadnu právomoc nad prenasledovaním. Povedala som mu, že nezáleží na tom, že s tým nemôže nič spraviť. Aspoň mal možnosť stretnúť sa so mnou a vypočuť si fakty.
Dozvedela som sa, že on a jeho rodina sú moslimovia a že vstúpil do Zväzu mládeže a Mladých pionierov. Požiadala som ho, aby vystúpil z organizácií ČKS. Keď prišiel ďalší sudca, zaváhal s odpoveďou, a tak som nemala šancu pokračovať.
Tohto sudcu navštívili aj príbuzní praktizujúcich Falun Dafa spolu s ich právnikmi. Predsedajúci sudca im povedal, aby našli spôsob, ako zastaviť procesy, pretože aj oni sa ich zdráhali vykonávať.
Súdne pojednávanie
Napriek tomuto všetkému som bola stále obvinená a mala som sa dostaviť na súd. Počas štyroch mesiacov pred súdnym pojednávaním som predložila viacerým agentúram rôzne dokumenty, v ktorých som argumentovala, že praktizovanie Falun Dafa je legálne.
Počas súdneho pojednávania bolo v sieni 200 až 300 ľudí. Ľudia v poslednom rade, ktorí mali slnečné okuliare, boli pracovníci z Úradu 610. Po mojom prepustení z väzenia o rok neskôr som sa dozvedela, že na súd prišlo vyjadriť podporu niekoľko stoviek praktizujúcich a príbuzných z desiatok miest a okresov. Ich spravodlivá energia spôsobila, že jeden dozorca omdlel a súdne pojednávanie bolo na 20 minút prerušené. Polhodinu po obnovení procesu mal prokurátor problémy so srdcom a zasadnutie bolo odročené na 15 minút. Neskôr predseda súdu povedal, že má cukrovku a musel pojednávanie odročiť, aby si na chvíľu oddýchol.
Počas obhajoby som povedala, že som nespáchala žiadny trestný čin a prokurátor a sudcovia tiež vedia, že praktizujúci Falun Dafa neporušili žiadny zákon. V posledných dvoch desaťročiach však bolo mnoho praktizujúcich postavených pred súd za nasledovanie svojej viery. Dnes som bola obvinená bez akýchkoľvek dôkazov o spáchaní trestného činu. Povedala som, že v budúcnosti budú niesť zodpovednosť za svoje činy, pretože zneužili svoju právomoc na prenasledovanie dobrých ľudí. Povedala som, že mám o nich obavy. To, že nie sú potrestaní teraz, neznamená, že nebudú potrestaní v budúcnosti. Používanie právneho systému na prenasledovanie praktizujúcich Falun Dafa porušuje morálne svedomie človeka, ako aj zákon.
Ďalej som povedala, že praktizujem Falun Dafa už viac ako 20 rokov a od začiatku praktizovania som nikdy neužívala žiadne lieky. Počas zimy, keď bolo mínus 30 stupňov, som nosila iba normálne nohavice a topánky a necítila som chlad. Moji príbuzní, priatelia a kolegovia obdivovali silu Falun Dafa. Moji rodičia zomreli, keď som bola ešte mladá. Ako jediné dieťa, ktoré vyštudovalo vysokú školu, som prevzala zodpovednosť za výchovu svojich mladších bratov, synovcov a neterí a starala som sa aj o starých rodičov a vnúčatá, celkovo po dobu 40 rokov. Moja dcéra povedala, že v tomto živote som žila pre druhých. V práci som bola pracovitá a bola som vzornou pracovníčkou. Za svoju diplomovú prácu som získala aj prvú cenu a moje práce v oblasti vzdelávania menšín a vedeckého výskumu boli publikované dva roky po sebe.
Výsledok
Po mojich vlastných vyhláseniach na svoju obhajobu právnici podali prehlásenie o nevine. Sudca ich počas prejavu neprerušil.
Neskôr som sa predsedu súdu opýtala, či existuje nejaký právny základ pre tento súdny proces; sudca povedal, že nie. Potom som navrhla, že by ma mali bezpodmienečne prepustiť, keďže neexistuje žiadny právny základ, na základe ktorého by ma mohli obviniť.
Súdny proces trval viac ako 12 hodín s hodinovou prestávkou. Dozorcom som povedala, že v deň predtým bol Svetový deň Falun Dafa. Niekto sa spýtal, či je to naozaj pravda. Boli šokovaní, keď som im povedala, že Majster Li začal prvýkrát šíriť Falun Dafa 13. mája 1992 v Changchune, a že neskôr opustil Čínu, aby sa podelil o učenie v zahraničí, a teraz ho praktizujú ľudia vo viac ako 100 krajinách.
Nakoniec som bola odsúdená na jeden rok väzenia, čo bol oveľa miernejší trest, než ostatní očakávali. Dokonca aj väzni v zadržiavacom centre, s ktorými som sa rozprávala, boli po tom, čo sa dozvedeli o mojom rozsudku, inšpirovaní a viac ako 60 z nich neskôr vystúpilo z ČKS a jej organizácií.
Praktizujúca, ktorá bola zadržiavaná v tej istej cele ako ja, bola po šiestich mesiacoch zadržiavania prepustená bez toho, aby bola odsúdená, keď sa jej právnik obrátil na prokuratúru a postavil sa proti prenasledovaniu.
Tento výsledok sme dosiahli vďaka spoločnému úsiliu všetkých, vrátane miestneho praktizujúceho, ktorý strávil veľa svojho osobného času vozením našich právnikov, niekoľkých praktizujúcich, ktorí pomohli vysielaním spravodlivých myšlienok, praktizujúcich, ktorí odhalili podrobnosti o prenasledovaní na internete, úsilia o koordináciu miestnych ľudí a praktizujúcich, ktorí vysielali spravodlivé myšlienky pri budove súdu a doma.
Záver
Po odvolaní sa proti rozsudku som sa stretla s predsedom vyššieho súdu, ktorý bol synom môjho predchádzajúceho nadriadeného. Môj nadriadený si ma veľmi vážil, keď som pre neho pracovala. Predseda súdu sa mi predstavil a povedal, že od svojho otca počul, že mám dobrú povesť, a že som pokračovala v publikovaní článkov aj po odchode do dôchodku.
Povedal mi, že môj trest by sa mohol znížiť, ak napíšem záručné vyhlásenia. Prísne som mu povedala, že to nejde. Povedala som mu aj to, že jeho otec nikdy slepo neplnil príkazy zhora a že na prvé miesto vždy kládol záujmy zamestnancov, a preto si ho zamestnanci pamätali aj po jeho smrti. Povedala som mu, že jeho otec by nechcel, aby ma nútil podpísať výpovede proti mojej vôli. Ďalej som mu vysvetlila, že takzvané samoupálenie na Námestí nebeského pokoja bol zinscenovaný podvod. Neskôr som mu napísala list, v ktorom som mu navrhla, aby prestal súdiť prípady praktizujúcich Falun Dafa. Môj právnik mu tiež poslal list, v ktorom ho presviedčal, aby sa nepodieľal na prenasledovaní. Neskôr sa skutočne stiahol z predsedania prípadov Falun Dafa.
Podľa správ Minghui.org bolo v ten istý deň ako ja zatknutých najmenej 350 praktizujúcich. Vďaka Majstrovej ochrane a spolupráci právnikov a praktizujúcich, najmä praktizujúcich z právnického fóra, sa nám podarilo prenasledovanie v čo najväčšej miere minimalizovať. Počas celého procesu stíhania som mala tiež možnosť pomôcť policajtom a ďalším, ktorí sa zaoberali mojím prípadom, pochopiť fakty o Falun Dafa.
