(Minghui.org) Väčšina praktizujúcich si pravdepodobne dokáže uvedomiť v sebe závisť, keď si všimne, že ostatní sú na tom v určitých ohľadoch lepšie ako oni, napríklad že lepšie vyzerajú, majú prestížne zamestnanie alebo spoločenské postavenie.
Ako kultivujúci Falun Dafa chápeme princíp, že život človeka je určený tým, koľko karmy alebo cnosti si so sebou nesie. Preto je pre nás zvyčajne ľahké byť na pozore, keď sa u nás takáto závisť objaví. Uvedomil som si však aj iný druh závisti, ktorý sa vo mne vyvinul, keď som sa pozeral zhora na ľudí, ktorých som považoval za menejcenných v porovnaní so mnou.
Napríklad jedáleň na mojom pracovisku poskytovala zdarma obedový bufet. Všimol som si, že niektorí kolegovia si brali domov zákusky a pečivo. Vždy som nimi kvôli tomu opovrhoval a myslel som si, že ich úroveň xinxingu je nízka a že sú veľmi chamtiví.
Keď som sa neskôr pozeral do svojho vnútra, uvidel som v sebe závisť. Dôvod, prečo som si jedlo nevzal domov, bol ten, že som sa snažil nasledovať princíp Dafa a byť dobrým človekom. Ale keď si vzali „jedlo zadarmo“ domov bez toho, aby boli „obmedzovaní“ princípmi, cítil som sa, akoby som utrpel stratu. Želal som si, aby zamestnanci jedálne zasiahli a nedovolili im to. Moja závisť bola pomiešaná s pripútanosťou k vlastnému záujmu a k jedlu.
Keď niektorých kolegov povýšili vďaka ich známostiam s určitými manažérmi alebo keď sa presunuli na pozície s ľahšou pracovnou záťažou, tiež som nimi opovrhoval. Aj keď ich ľahšia pracovná záťaž nijako neovplyvňovala moju prácu, myslel som si, že sú leniví a nechcú sa činiť lepšie.
Niekedy som sa sťažoval na niektorých manažérov, že nie sú vôbec schopní a mal som pocit, že si nezaslúžia byť na svojej pozícii. V skutočnosti som im však v srdci závidel, že sa dostali na svoju pozíciu bez toho, aby museli tvrdo pracovať. Podvedome som sa pýtal, prečo môžu mať takí neschopní ľudia taký ľahký život.
Majster povedal:
„Môžete si myslieť, že ste vo všetkom dobrý, ale nie je to vo vašom osude. Tá osoba nie je dobrá v ničom, ale má to v osude a stane sa šéfom.“ (Siedma lekcia, Čuan Falun)
Spomenul som si na príbeh, ktorý som raz čítal. Jedného dňa sa v lese stretli drevorubač a pastier. Tešili sa zo vzájomnej spoločnosti a celý deň sa rozprávali. Za súmraku pastier odišiel domov s dobre nakŕmeným stádom, ale drevorubač zostal s prázdnymi rukami a bez toho, aby v ten deň niečo dosiahol.
Mám pocit, že keď sa ocitneme v pasci vlastnej závisti, mrháme svojím drahocenným časom rovnako ako ten drevorubač. Chodíme dookola v kruhu bez toho, aby sme napredovali v našej kultivácii.
Závisť je skutočná látka, ktorá nás zväzuje ako lano a pripútava nás nadol na úroveň bežných ľudí. Čím silnejšia je naša závisť, tým ťažšie je naše telo a tým ťažšie je pre nás prekročiť Tri ríše.
Niekedy som si tiež všimol, že aj spolupraktizujúci si navzájom závidia. To nie je to, čo by sme mali robiť. Nemalo by to byť tak, že by sme medzi sebou súťažili, kto sa dostane napred. Majster Li chce, aby sa každý z nás činil výborne v kultivácii a v budúcnosti dosiahol dovŕšenie. Mali by sme sa navzájom podporovať a pomáhať si, aby sme sa rýchlejšie zlepšovali.
Majster nám povedal:
„Je tu toto pravidlo: Ak sa človek v priebehu kultivačnej praxe nevzdal závisti, nezíska Pravé ovocie – rozhodne nie.“ (Siedma lekcia, Čuan Falun)
Dúfam, že všetci dokážeme pochopiť prejavy závisti a dávať si na ňu pozor vo svojom vnútri.
