Pozeranie sa na skúšky a utrpenie so spravodlivými myšlienkami

(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať tesne pred začiatkom prenasledovania v roku 1999. Fa som však hlbšie neštudovala. Bola som pripútaná k tomu, aby som mala šťastnú rodinu a pohodlné prostredie. Vydala som sa a mala som dieťa. Jeho výchova bola náročná, no i tak som bola veľmi šťastná, keď som sledovala, ako deň čo deň rastie.

Jedného dňa moje dieťa náhle ochorelo. Strašne som sa bála a nedokázala som si udržať svoj xinxing. Odviezli sme ho do nemocnice, nakoniec tam však zomrelo. Cítila som sa, akoby ma zasiahol blesk. Keď moje dieťa previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti, napadla mi  myšlienka: „Ak moje dieťa zomrie, budem sa ešte kultivovať?“ Bola som zmätená a nevedela som, ako to chápať a čo robiť.

Po návrate domov som pri pohľade na jeho oblečenie a hračky po prvý raz zažila pocit, akoby mi srdce rezali nožom. Bola som príliš smutná, aby som vôbec plakala. Pri meditácii som mala pocit, že sedím na okraji útesu a idem spadnúť. V tú noc sa mi snívalo, že dieťa prišlo ku mne a povedalo: „Mami, ja pôjdem prvý.“  Rozmýšľala som, že rodiny praktizujúcich, ktoré som poznala, boli také šťastné a zdalo sa, že im to veľmi prospelo; prečo teda moje dieťa zomrelo?

Bola som zmätená a smutná, ale nemyslela som na to, že sa nebudem kultivovať. Hoci som Fa hlbšie neštudovala, mala som od Majstra Li, zakladateľa Falun Dafa, rôzne náznaky a usmernenia.

Jedného dňa som si zrazu spomenula, že tesne pred smrťou svojho syna som čítala článok, ktorý na mňa veľmi zapôsobil. Našla som ho a prečítala som si ho znova. Cítila som, ako sa Majster obáva, že túto skúšku nezvládnem, a tak mi to vopred ukázal.

Bol to príbeh z Biblie o mužovi menom Jób. Bol bohatý, mal stáda dobytka a koní a skvelú rodinu, ženu a deti. Pevne veril vo svojho Pána. Satan mal ale pochybnosti a opýtal sa Boha: „Ako môže Jób bezdôvodne veriť? Nie je to preto, že si mu dal taký dobrý a šťastný život? Keby prišiel o všetko, stále by v teba veril tak zbožne?“

Pán dovolil Satanovi, aby Jóba skúšal. Ten najprv prišiel o majetok, potom o pôdu, dobytok, ovce a kone. Nakoniec mu zomrela manželka a napokon aj deti. Jób si roztrhol šaty, oholil vlasy, padol na zem a povedal: „Prišiel som na svet nahý a nahý aj odídem. Pán mi dal život a ja budem chváliť Pána naveky.“ 

Od chvíle, keď som to čítala, uplynulo už veľa rokov, takže si už jasne nepamätám všetky podrobnosti. Pamätám si však, že po prečítaní som sa rozplakala. Načo je vlastne kultivácia? Kultivujeme sa preto, aby sme si užívali dobrý život medzi bežnými ľuďmi? A predsa, nemerajú bežní ľudia dobro alebo zlo jednoducho na základe svojich predstáv?

Všetky súženia, s ktorými sa ako praktizujúci stretávame, sú skúškami, ktoré nás zušľachťujú a pripravujú nám cestu k dovŕšeniu. Moje srdce sa rozjasnilo. Majster odstránil mnohé moje ľudské predstavy a moja depresia zrazu zmizla.

Od smrti môjho syna už uplynulo viac ako 20 rokov. Mnohí praktizujúci, ktorých som poznala, keď som začala praktizovať, sa odsťahovali alebo odišli. Väčšinu praktizujúcich, s ktorými komunikujem teraz, som spoznala dlho po roku 1999 a mnohí z nich nepoznajú môj príbeh. V ich očiach mám dobrý život, žijem vo veľkomeste a mám vlastný dom.

Veľmi dobre viem o ceste, po ktorej som kráčala a hlboko chápem, že moje životné podmienky sú mi poskytnuté na to, aby som sa kultivovala. V kultivácii neexistujú žiadne skratky. Mali by sme prijať všetko, čo usporiadal Majster, vrátane utrpenia a ťažkostí. Musíme si uvedomiť, že Majster nám na našej kultivačnej ceste zanechal len trochu ťažkostí, aby splatil naše karmické dlhy – väčšinu našich dlhov zniesol Majster.

Pri čítaní nedávno uverejnených Majstrových článkov som si spomenula na svoju minulosť a na to, koľko toho Majster pre nás praktizujúcich vytrpel. Som mu veľmi vďačná. Jediné, čo môžem urobiť, je usilovne sa kultivovať. Len tak môžem Majstrovi splatiť jeho milosrdnú láskavosť a súcit.