(Minghui.org) Mám cez 70 rokov a Falun Dafa som začal praktizovať v roku 1996. Vďaka svojim skúsenostiam počas väznenia som si hlboko uvedomil, aké je dôležité zachovať si pevnú vieru v Majstra a Dafa bez ohľadu na okolnosti. Ostať neochvejný je pre nás rozhodujúce, aby sme dokázali prechádzať cez trápenia.
Prekonanie strachu z robenia cvičení Falun Dafa v pracovnom tábore
Keď Čínska komunistická strana (ČKS) začala prenasledovať Falun Dafa v júli 1999, šiel som apelovať do Pekingu. Po návrate domov ma niekto nahlásil, zatkli ma a odsúdili na dva roky v pracovnom tábore.
Pracovný tábor bol známy svojou brutalitou a niekoľko praktizujúcich v ňom bolo umučených na smrť. Na začiatku držali dozorcovia mňa a ďalších dvoch praktizujúcich v jednej cele. Jeden praktizujúci navrhol, aby sme spoločne robili cvičenia Falun Dafa na protest proti prenasledovaniu. Súhlasil som. Ale keďže som bol mučený v zadržiavacom centre, bál som sa. Môj strach ma zastavil a nepridal som sa k nim, keď robili cvičenia. Čoskoro prišli dozorcovia a odviedli ich preč.
Potom som cítil nepokoj: Majster usporiadal, aby mi títo dvaja praktizujúci pomohli prekonať môj strach. Prečo som v rozhodujúcej chvíli ustúpil? Nie je strach tiež pripútanosť? Majster povedal: „...celý kultivačný proces pre praktizujúceho je procesom neustáleho vzdávania sa ľudských pripútaností.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
Rozhodol som sa, že sa zbavím strachu, inak by som nemohol chrániť a potvrdzovať Dafa. Počas tohto krutého prenasledovania to však nebolo ľahké. Opakovane som sa odhodlával, ale zakaždým som ustúpil. Po viac ako desiatich dňoch som sa rozhodol robiť v ten večer cvičenia. Potom som si však všimol, že dozorca v službe je známy tým, že kruto bije ľudí, a tak som to opäť vzdal.
Prešlo ďalších desať dní a znova som sa odhodlal v ten večer praktizovať cvičenia. Zistil som však, že hoci väzeň v službe nebol príliš agresívny, dozorca na chodbe bol oveľa horší. Keby ma uvidel, nevedel som si predstaviť, čo by sa mi stalo. Preto som opäť zaváhal. Cítil som ľútosť a depresiu. Bolelo ma, že nedokážem prekonať svoj strach. Majster povedal: „...iba keď to robíš, je to naozaj kultivácia.“ („Pevná kultivácia“, Hong Yin) Rozhodol som sa činiť sa lepšie.
Prešli ďalšie dva týždne boja medzi strachom a spravodlivými myšlienkami. Rozhodol som sa, že budem praktizovať cvičenia, hoci by ma aj zbili na smrť. Všimol som si, že zlomyseľný väzeň, ktorý mal službu, zaspal. Bol som nervózny, ale napriek tomu som začal. Dozorca na chodbe ma videl, ale nič neurobil. Po hodine si väzeň v službe všimol, čo robím. Začal nadávať a hodil na mňa drevenú lavicu. Cítil som sa veľmi pokojne, pretože som bol šťastný, že som prekonal svoj strach. Táto skúsenosť mi neskôr pomohla vykročiť napred v odolávaní prenasledovaniu a potvrdzovaní Dafa. Tiež som sa rozhodol, že keď nadíde chvíľa, aby som potvrdzoval Dafa, mal by som to jednoducho bez váhania urobiť.
Po troch mesiacoch, ktoré som strávil v prechodnom oddelení, mi pridelili upratovacie práce. Bola to žiadaná pozícia, pretože upratovači nemuseli vykonávať nútené práce. Niektorí väzni dokonca podplácali dozorcov, aby získali túto pozíciu.
Vedel som, že Majster pre mňa urobil usporiadania. Bol som odhodlaný čo najlepšie využiť čas na kultiváciu a potvrdzovanie Dafa. Keď som na nástenke uvidel plagáty, ktoré očierňovali Dafa, rozhodol som sa odstrániť ich. Keď som tam však prišiel, plagáty už boli nahradené niečím iným.
Napadol ma iný spôsob potvrdzovania Dafa. V jedno nedeľné ráno, keď stovky väzňov mali voľný deň, šiel som na vyvýšené miesto a začal som robiť cvičenia. Jeden väzeň ma uvidel a vykríkol: „Niekto praktizuje Falun Dafa!“ Ďalší väzeň povedal, že zavolá dozorcov. Vďaka tomu, že na mňa upozornili, videlo ma stovky väzňov robiť cvičenia. Nebál som sa. Keď som robil tretie cvičenie, dozorca povedal: „Pozeral som sa na teba nejaký čas a nevidel som nič zlé na Falun Dafa.“ Len ma spútal a nezbil ma.
Hoci som kvôli tomuto incidentu prišiel o miesto upratovača, neľutoval som to. Koniec koncov, praktizujúci sú tu preto, aby potvrdzovali Dafa, a nie preto, aby sa usilovali o pohodlie.
Recitovanie Fa a meditovanie na samotke
Krátko potom dozorcovia bili iného praktizujúceho. Zakričal som na nich, aby prestali. Dozorcovia sa nahnevali a dali ma na samotku. Napriek mrazivému počasiu som musel spať na betónovej podlahe. Nedostal som prikrývku a mal som veľmi tenké oblečenie. Dostával som len dve jedlá denne, pričom každé z nich obsahovalo len 100 gramov potravy. Na tretí deň mi dali prikrývku, ale bola veľmi tenká a veľmi mi nepomohla.
Majster povedal: „Kultivačná prax sa musí uskutočňovať skrz utrpenia...“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun) Preto som to považoval za dobrú príležitosť, aby som sa zlepšil. V minulosti som bol zaneprázdnený prácou a nemal som veľa času na štúdium Fa a cvičenia. Teraz som mal mnoho času. Neustále som si recitoval niektoré časti, ktoré som si pamätal z Hong Yin, Základov pre ďalší pokrok a Čuan Faluna. Čas rýchle letel. Nespal som veľa, no napriek tomu som mal pocit, že nemám dosť času.
Keď som v minulosti praktizoval iné čchi-kungové systémy, meditácia bola ľahká. Po tom, čo som začal praktizovať Falun Dafa, som mal však stuhnuté nohy a mal som problém dať dokonca aj jednu nohu hore do polovičnej lotosovej pozície. Vedel som však, že ma to bolí kvôli mojej karme.
Vždy som chcel zložiť obe nohy a meditovať v plnej lotosovej pozícii. Začal som držať prekrížené nohy pri recitovaní Fa. Keďže som nemal hodinky, rátal som recitovanie jedného odseku učenia Dafa alebo jednej básne z Hong Yin 10 krát ako jednu minútu. Tiež som si stanovil cieľ, že nezložím nohy do stanoveného času. Niekedy som si dával „bonus“ predĺžením času o ďalších 10 alebo 20 minút. Kvôli intenzívnej bolesti som sa veľmi potil a mal som premočené oblečenie. Čoskoro sa mi však podarilo praktizovať meditáciu v sede v plnej lotosovej pozícii viac než jednu hodinu.
Po niekoľkých dňoch som sa rozhodol, že prestanem počítať. Meditoval som počas štvorhodinovej doby medzi raňajkami a obedom. Bolesť začala u nôh a potom sa rozšírila do celého tela – bolo to neopísateľne intenzívne.
Spomenul som si na Majstrove slová: „Je to ťažké vydržať, ale ty to môžeš vydržať. Je to ťažké spraviť, ale ty to môžeš spraviť.“ (Deviata lekcia, Čuan Falun) Pokračoval som bez ohľadu na to, aké to bolo bolestivé. Bolesť bola taká intenzívna, že som dokonca ani nemohol plakať. Chcel som kričať, ale vedel som, že to nemôžem urobiť.
V čase obeda som zložil nohy a priplazil som sa k dverám, aby som si vzal jedlo. Ležal som na betónovej podlahe viac než hodinu, kým som sa zotavil a mohol sa najesť. Jedlo bolo v tom čase už studené.
Veľmi som trpel, ale stálo to za to. Spočiatku som mal problém meditovať aj s jednou nohou hore. Teraz som však mohol meditovať v plnej lotosovej pozícii niekoľko hodín. Okrem toho som cítil, že sa rýchlo zlepšujem aj v iných dimenziách. Keď som robil prvé cvičenie a recitoval verše, cítil som, ako sa moje telo a myseľ spojili. Ten pocit bol úžasný.
Keď väčšinu ľudí prepustili zo samotky, vyzerali vyčerpane a boli vychudnutí. Ale ja som bol plný energie a vyzeral som výborne. Táto skúsenosť mi pomohla a zlepšila mi schopnosť vydržať.
Mučenie zviazaním
Najhorším mučením v pracovnom tábore bolo zväzovanie v neznesiteľne bolestivých polohách. Každý väzeň mal z tejto mučiacej metódy strach. Používalo sa špeciálne lano vyrobené z hrubých kokosových šupiek. Uväzovali ho okolo ramien a potom pozdĺž rúk až k zápästiam. Potom sa lano utiahlo. Keďže bolo také stiahnuté, hlboko sa mi zarezalo do mäsa a prerušilo krvný obeh. Obe moje ruky boli vzadu vytiahnuté nahor. Drsný povrch lana sa zarezával do mäsa ako nôž a spôsoboval nesmiernu bolesť. Ak by bol človek takto zviazaný dlhší čas, jeho ruky by mohli ochrnúť. Po rozviazaní povrazov bola bolesť ešte intenzívnejšia.
Dvaja dozorcovia ma držali na zemi a zviazali ma týmito kokosovými povrazmi, aby ma prinútili prestať praktizovať Falun Dafa. Z každej strany stál jeden dozorca. Stáli mi na ruke a pevne ťahali za povraz. Ruky mi opuchli a opuchnuté miesta mi opäť zviazali ďalšími povrazmi. Ruky mi zozeleneli. Bolo to extrémne bolestivé, ale vedel som, že sa nemôžem poddať.
Potom mi zviazali ruky za chrbtom. Povraz mi omotali okolo krku, prekrížili ho cez hruď a vzadu ho ukončili uzlom. Dozorcovia mi potom medzi ruky a chrbát vložili oceľovú rúrku, aby ešte viac utiahli povraz a zosilnili bolesť.
„Prestaneš praktizovať Falun Dafa?“ zúrivo sa opýtal dozorca.
Bol som v takých bolestiach, až som takmer omdlel, ale pokojne a odhodlane som odpovedal: „Radšej sa vzdám svojho života ako Falun Dafa.“
Dozorcovia boli prekvapení. Po chvíli jeden z nich povedal: „Sleduj hodiny [aby sme sa uistili, že neprekročíme čas].“ Bolo to len pár minút, ale mne to pripadalo nekonečne dlho.
Keď dozorcovia rozviazali povraz, mal som pocit, akoby ma zasiahol elektrický prúd a pichali do mňa tisíce ihiel. Povraz bol pokrytý mojou kožou a mäsom. Ruky som mal plné hrotov z kokosového lana a boli krvavé a pomliaždené.
Dva týždne som si necítil ruky a ramená. Nevedel som používať paličky a musel som jesť rukami. Zo zranení vytekala žltá tekutina a na rukách sa mi začali tvoriť jazvy, ktoré úplne zmizli až o 10 rokov.
Zlepšovanie mojich komunikačných zručností na objasňovanie pravdy
Čoskoro potom sme boli spolu s niekoľkými praktizujúcimi poslaní do tímu prísneho riadenia, známeho aj ako „väzenie vo väzení“. Dostávali sme málo jedla a ani prasatá by to jedlo nezjedli. Zeleninové listy boli žlté s dlhými a tvrdými stonkami. Ťažko sa žuli alebo prehĺtali a väzni ich nazývali „guľové náboje“. V jedle bolo trocha oleja a občas na ňom plával nejaký hmyz. Buchty na pare podávané ráno boli veľké ako hracie kocky madžongu (podobné golfovým loptičkám).
Hoci bolo prostredie zlé, my učeníci Dafa sme poznali našu misiu. Vždy, keď dozorcovia počas stretnutí očierňovali Dafa, zakričali sme: „Falun Dafa je dobrý!“ a „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré!“ Väzni sa k nám niekedy pridali a kričali ešte hlasnejšie než my.
Nebol som dobrý vo verejnom vystupovaní, ale chcel som vystúpiť proti nenávistnej propagande, ktorá očierňovala Dafa. Rozhodol som sa precvičovať svoje schopnosti, kým som bol uväznený v pracovnom tábore, aby som po prepustení mohol lepšie objasňovať pravdu. Keďže v pracovnom tábore zadržiavali jedlo ako ďalšiu formu zneužívania, rozhodol som sa nájsť príležitosti na odhalenie prenasledovania a zároveň zlepšiť svoje komunikačné zručnosti.
Keď väzeň priniesol veľký náklad zatuchnutého jedla, išiel som za ním a zavolal som aj správcu. Mal som v pláne povedať im, aké zlé je jedlo. Ale keď prišiel správca, nedokázal som nič povedať. Vynadal mi a zbil ma. Rozhodol som sa, že nabudúce sa budem činiť lepšie.
Čoskoro sa mi naskytla ďalšia príležitosť. Na návštevu prišla skupina ľudí z Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie (CPPCC), Ľudového zhromaždenia a Federácie žien. Nechal som si svoju buchtu na pare, aby som im ukázal, aké zlé bolo jedlo. Keď prišli, vykročil som k nim. Jeden dozorca zakričal: „Pozor! Niektorí väzni robia problémy!“ Vybehli z miestnosti.
Táto návšteva bola dôležitá pre nomináciu pracovného tábora na národné ocenenie. Väzni a dozorcovia si mysleli, že som veľmi problémový, takže ma čakali ich odvetné opatrenia.
V ten večer ma vedúci divízie zavolal na rozhovor. Povedal som mu, že zadržiavanie jedla väzneným je trestný čin a navyše vážne poškodzuje naše zdravie. „Keď sem zadržaný príde, prvé tri dni nedostane nič na jedenie, potom dostane jedno jedlo denne počas ďalších troch dní a ďalšie tri dni dve jedlá denne. To znamená, že človek dostane tri jedlá denne až na desiaty deň,“ povedal som. „Preto to chcem nahlásiť.“
„Lenže toto je prísny riadiaci tím a má to tak byť,“ argumentoval.
„Nikto vám však nedal právomoc odopierať jedlo a zle zaobchádzať so zadržanými. Existujú na to nejaké predpisy?“ opýtal som sa.
Ostal ticho.
Potom som zdieľal svoj približný odhad, že podľa verejných správ bol rozdiel medzi výdavkami na stravu a finančnými prostriedkami, ktoré dostávali, najmenej 120 000 yuanov ročne. Keď som sa spýtal, čo urobili s tými 120 000 yuanmi navyše, vedúci mlčal. S Majstrovou pomocou som mal jasnú myseľ a hodinu som plynule rozprával. Vedúci ma neprerušoval.
„Prečo sú títo väzni opakovane zatýkaní? Pretože potrestanie nemôže zmeniť ich srdce. Po prepustení na slobodu budú naďalej robiť zlé veci. Na druhej strane, keď človek praktizuje Falun Dafa a nasleduje princípy Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, jeho srdce sa skutočne zmení. Praktizujúci sa stali lepšími ľuďmi po tom, čo sa začali venovať Falun Dafa,“ povedal som. Riaditeľ mi povedal, aby som sa vrátil do cely, a nedal žiadne príkazy, aby ma potrestali. To sa v tom pracovnom tábore nikdy predtým nestalo. Vedel som, že Majster ma ochránil, pretože som urobil správnu vec.
Nasledujúce ráno boli buchty na pare väčšie a dostávali sme viac jedla. Spoluväzni boli nadšení a hovorili: „Falun Dafa je skutočne úžasný!“ Niektorí nám ukazovali vztýčený palec.
Moje komunikačné zručnosti sa zlepšili. Bez ohľadu na okolnosti alebo na to, s kým som sa rozprával – dokonca aj s profesormi, hovoril som plynule a viedol som diskusiu. Vedel som rýchlo prejsť k veci. Ak mi to čas dovolil, dokázal som hovoriť celé hodiny s jasnou mysľou a dobrou logikou. Pomohlo to odhaliť a zmierniť prenasledovanie v pracovnom tábore. Keď sa ma ľudia pýtali, či som profesor, povedal som im, že mám len stredoškolské vzdelanie.
Odolávanie prenasledovaniu
Deň po mojom návrate z pracovného tábora mi policajt menom Meng povedal, že sa chce porozprávať. Hneď ako som vyšiel z domu, niekoľko policajtov ma vtiahlo do policajnej dodávky a odviezli ma do centra na vymývanie mozgov, ktoré organizoval Úrad 610.
Aj to bolo hrozné miesto. Pridelili ma dvom ľuďom, aby ma neustále strážili. Zamestnanci boli dobre platení a mali k dispozícii dobré jedlo. Bolo tu zadržaných mnoho praktizujúcich z môjho okolia. Vďaka skúsenostiam z pracovného tábora som sa nebál.
Nasledujúci deň prišiel takzvaný odborník a povedal: „Niekto vo vedľajšej miestnosti bol ‚transformovaný‘ [vzdal sa praktizovania Falun Dafa]. Mal by si urobiť to isté.“
„Aj ja si myslím, že ‚transformácia‘ je dobrá vec,“ odpovedal som.
Bol rád, že to počuje.
„Je to však obmedzené len na zmenu zo zlého na dobré. Predpokladám, že práve preto ste tu, inak by ste sa dopustili trestného činu,“ povedal som.
Len čo som to povedal, odišiel z miestnosti a už sa nevrátil. Neskôr prišlo niekoľko ľudí, ale nikomu z nich sa to nepodarilo. Dvaja zamestnanci, ktorí ma mali strážiť, sa smiali a jeden z nich povedal: „Zdá sa, že ty transformuješ ich!“
Keďže ma nemohli presvedčiť, začali púšťať videá, ktoré očierňovali Dafa.
„Keďže toto vymývanie mozgu je určené mne, mal by som sa toho ujať ja,“ povedal som. „Navyše to tu nazývate právnym vzdelávacím centrom. Pustíme si teda právny kanál.“
Vzal som diaľkový ovládač a vybral som právny kanál. Náhodou sa hovorilo o prípade nezákonného zadržania. Povedal som im: „Som nevinný občan. Neporušil som žiadne zákony. Je nezákonné, aby ste ma tu zadržiavali. Presne tak, ako sa hovorí v tomto televíznom programe, páchate trestné činy.“ Niektorí z nich mali právnické vzdelanie, no nedokázali mi to vyvrátiť.
Každý večer sa v centre na vymývanie mozgov konali stretnutia, na ktorých sa diskutovalo o tom, ako prenasledovať praktizujúcich. Vedúci pracovník v mojej miestnosti každý deň hlásil moju situáciu a dostával pokyny na ďalší postup.
Povedal som im: „Každý deň sa zúčastňujete stretnutia o mne, no nikdy mi o tom nič nepoviete. To nie je správne. Vďaka mne máte dobré jedlo a dobrý plat. Ale vynechávate ma zo stretnutí. Od zajtra tam nemusíte chodiť. Pôjdem tam namiesto vás ja.“
Keď videli, že ma nedokážu kontrolovať, plánovali ma poslať späť do pracovného tábora. Zavolali ma do miestnosti s tromi policajtmi. Pýtali sa ma na meno, pohlavie a dátum narodenia. Vedel som, že tieto informácie už majú.
Povedal som: „Neviete dokonca ani moje meno a predsa ste ma zadržali. Aké je to absurdné! Idem preč.“ Odišiel som z miestnosti.
Na chodbe som nahlas povedal: „Ako len môžete svojvoľne zadržiavať praktizujúcich Falun Dafa? Nie sme druhotriedni občania.“ Prišli ku mne niekoľkí dozorcovia a pokúsili sa ma zbiť, no zastavil som ich.
Wei, jeden z pracovníkov, ktorí ma mali strážiť, s nami pocítil solidaritu. Išiel do kancelárie, buchol po stole a nahlas povedal: „Pozoroval som to a je to vaša vina. Zadržiavate ho tu už vyše 10 dní, ale nepoznáte ani jeho meno. Chceli ste ho aj zbiť. Poviem vám, že ak sa mu niečo stane, pôjdem po vás. Keďže ho nedokážete transformovať, myslím, že by ste ho mali radšej prepustiť.“
Previezli ma do bežného väzenského zariadenia a držali ma v izolácii. Po roku sa u mňa objavili zdravotné ťažkosti. Keď ma polícia odviezla do nemocnice, povedal som lekárom a sestrám: „Môj zdravotný stav bol skvelý po tom, čo som začal praktizovať Falun Dafa. Ale títo policajti ma svojvoľne zatkli a nezákonne držali v čiernom väzení. Zavolajte nemocničnú ochranku a dajte ich zatknúť, keďže porušili zákon!“
Policajtom som povedal: „Predtým, ako mi poskytnú akékoľvek lekárske ošetrenie, musíte podpísať dohodu o zodpovednosti. Ak sa niečo stane, budete niesť zodpovednosť. Ak nechcete niesť zodpovednosť, najlepšou možnosťou je, aby ste ma prepustili.“ Nikto z nich nechcel prevziať zodpovednosť, a tak ma prepustili. Zdravotné ťažkosti čoskoro zmizli bez akejkoľvek liečby.
(Na pokračovanie)
