(Minghui.org) Dobrý deň Majster! Dobrý deň spolupraktizujúci!
Mám 63 rokov a Falun Dafa praktizujem 25 rokov. Pri tejto príležitosti 20. Čínskej Fahui na Minghui by som vám rada porozprávala, ako sme spolu s ostatnými praktizujúcimi pomáhali zachraňovať prenasledovaných praktizujúcich a ako nám to ponúklo úžasné kultivačné príležitosti.
Spolupráca s ostatnými pri záchrane zadržaných praktizujúcich
V roku 2009 bola Fenfen (prezývka) zatknutá a dostala trest jeden rok nútených prác. Jedného dňa mi Mei (prezývka) povedala: „Fenfen mala byť prepustená a jej rodina ju išla vyzdvihnúť, ale pracovný tábor ju odmietol prepustiť s výhovorkou, že nespolupracuje a nie je ‚transformovaná‘. Doba jej zadržania bola nezákonne predĺžená, ale jej rodinní príslušníci ju môžu navštíviť.“ Povedala som: „Fenfen je odhodlaná a vytrvalá. Mali by sme sa spýtať jej rodiny, kedy ju plánujú navštíviť. Môžeme ísť s nimi a povzbudiť ju.“
Spolu s Mei som šla za Fenfeninou sestrou, ktorá je tiež praktizujúca. Opýtala som sa jej, kedy Fenfenin manžel plánuje ísť do pracovného tábora, pretože by sme šli s ním a porozprávali sa s Fenfen. Jej sestra nám povedala, kedy plánuje návštevu.
Mei sa spojila s dvoma ďalšími praktizujúcimi a rozmýšľali sme, ako by sme mali zachrániť Fenfen. Štyri z nás súhlasili, že budeme spolupracovať ako tím. Deň predtým sme sa vydali na cestu diaľkovým autobusom a prišli sme neskoro popoludní. Vďaka Majstrovej pomoci sme našli hotel neďaleko pracovného tábora. Čítali sme Fa, vysielali spravodlivé myšlienky a zdieľali sme svoje pochopenia.
Tri ďalšie praktizujúce mali viac než 60 rokov, čiže boli odo mňa o viac ako desať rokov staršie. Mali silné spravodlivé myšlienky a všetko si dôkladne premysleli. Keď som videla, že priniesli tašky s jedlom, pomyslela som si, že priniesť toľko jedla muselo byť dosť ťažké. Ale keď sme sa ubytovali v hoteli, mali sme čo jesť a ušetrilo nám to čas a peniaze. Dobre sme spolupracovali ako tím. Vedeli sme, že toto je moc Falun Dafa!
Nasledujúce ráno sme šli do pracovného tábora a čakali sme na rodinu Fenfen. Jej manžel, syn a sestra prišli krátko po ôsmej. Jej sestra nám povedala, že Fenfenin syn nechce, aby sme sa rozprávali s jeho matkou. Jedna praktizujúca navrhla: „Tak počkáme vonku a budeme vysielať spravodlivé myšlienky.“ Nedalo mi to a povedala som: „Nemali by sme počúvať bežných ľudí. Negatívne elementy chcú zničiť Fenfen, preto nám chcú zabrániť, aby sme s ňou hovorili.“ Diskutovali sme o situácii a rozhodli sme sa, že sa s ňou pokúsime stretnúť.
Keď nastal čas návštevy pre rodinu Fenfen, dve praktizujúce čakali vonku pred pracovným táborom a vysielali spravodlivé myšlienky. Mei a ja sme vošli do tábora s rodinou. Povedala som Mei: „Ak by sme sa obe nedostali do návštevnej miestnosti, môžeme počkať v hale na jej rodinu a vysielať spravodlivé myšlienky.“
Kráčali sme v rade za rodinou. Išla som pred Mei a obe sme sa držali v odstupe od rodiny. Rozhliadali sme sa dookola a zdalo sa nám, že je to dlhá cesta. Znervóznela som, ale pripomínala som si, aby som mala spravodlivé myšlienky a že praktizujúci Dafa sa pohybujú len dopredu, nie dozadu. Potichu som recitovala jednu z Majstrových básní:
„Veľký osvietený, ten ťažkostí sa nebojí
Jeho vôľa, sťa z diamantu by ju odliali
Život či smrť, pripútanosť nemá
Šľachetne kráča cestou nápravy Fa“
(„Spravodlivé myšlienky, spravodlivé činy“, Hong Yin II. časť)
Pred vstupom do návštevnej miestnosti sme museli prejsť tromi dverami. Mei a ja sme kráčali za Fenfeninou rodinou. Keď sme boli štyri metre od prvých dverí, uvidela som tam stáť dozorkyňu. Keď členovia rodiny vstúpili, nič nepovedala. Pomyslela som si: „Nič mi nepovedz.“ Zaváhala som a pomyslela som si: „Pustí ma dovnútra?“ Keď som prišla k dverám, potichu sa spýtala: „Prišli ste za ňou?“ „Áno,“ odpovedala som. Srdečne povedala: „Prosím, choďte rýchlo dnu.“
Návštevná miestnosť mala desať metrov štvorcových s dlhou sklenenou priečkou. Ľudia sedeli na oboch stranách priečky a rozprávali sa medzi sebou po telefóne. Dozorcovia ich sledovali.
Keď sme s Mei vošli, Fenfen telefonovala so svojím synom a plakali. Veľmi sa ju snažil presvedčiť a povedal: „V pracovnom tábore povedali, že pokiaľ povieš jednu vetu, môžeš ísť domov.“ Sťažoval sa a hovoril, že veľmi trpí. Kedysi si myslel, že Falun Dafa je dobrý, ale pretože Fenfen bola toľkokrát prenasledovaná, bol rozrušený. Vedela som, že mu ČKS vymyla mozog klamstvami. Chcel tým povedať, že pokiaľ jeho matka povie jednu vetu (čo by urobila proti svojej vôli), môže sa vrátiť domov. Tvrdil, že môže doma pokračovať v praktizovaní Falun Dafa.
Fenfenin manžel, Mei a ja sme stáli vedľa a čakali sme, že sa s ňou porozprávame. Keď som počula, že čas sa čoskoro skončí, znepokojila som sa. Jej syn zrazu položil telefón a odišiel k oknu. Fenfen jeho požiadavky rázne odmietla. Potom jej manžel zdvihol telefón, povedal niekoľko viet a položil telefón. Mei sa ponáhľala a zdvihla telefón. Spýtala sa Fenfen, či má dostatok potrebných vecí, ako je toaletný papier, šampón a mydlo. Chvíľu sa rozprávali a potom sa rozplakali. Dozorca povedal, že čas sa už blíži ku koncu. Znepokojila som sa, pretože som s Fenfen ešte nehovorila.
Potom mi Mei podala telefón. Povedala som Fenfen: „Sestra, toto nie je miesto, kde by si mala byť. Otec [obaja sme vedeli, že tým myslím „Majstra“] ťa žiada, aby si prišla domov.“ Povedala: „Ja viem.“ Dozorkyňa sa Mei opýtala, čo tam robíme. Povedala som: „Stretnutie členov rodiny.“ Obzrela som sa a uvidela som, že Fenfenina rodina už odišla. Spolu s Mei sme sa poponáhľali von.
Pred bránou pracovného tábora sme sa stretli s ostatnými praktizujúcimi a popoludní sme sa vrátili domov.
Fenfen bola prepustená o viac ako mesiac neskôr vďaka jej spravodlivým myšlienkam.
Záchrana praktizujúcej, ktorá bola zadržaná 14 rokov
Ying (prezývka) bola často obťažovaná a sledovaná políciou. Odišla z domu, aby sa vyhla prenasledovaniu a ostala bez domova. Zostala som u nej niekoľko dní, keď som bola vysídlená. V inom meste ju však zatkli, dávali jej šoky elektrickými obuškami a mučili ju tak, že nemohla chodiť. Odsúdili ju na 14 rokov väzenia. Vo väzení ju brutálne týrali a mučili a takmer tam zomrela. Jej rodina sa k nej obrátila chrbtom.
Anqin (prezývka) povedala: „Keď bola Ying 10 rokov nezákonne zadržiavaná, po mučení ochrnula. Brucho mala plné nádorov a jej život bol v ohrození. Väznica ju chcela prepustiť, ale jej rodina ju odmietla vziať domov.“ Anqin a ďalší praktizujúci hovorili s jej rodinou, ale tá ich odmietla vypočuť alebo pomôcť Ying. Jej rodina povedala, že ak má zomrieť, nech zomrie vo väzení.
Anqin a ďalší praktizujúci priniesli ryžu, múku a olej a navštívili Yinginu matku na Čínsky nový rok. Jej mladší brat im povedal, aby odišli a pohrozil, že zavolá políciu a nahlási ich. Povedal: „Nabudúce, keď sem prídete, nahlásim vás na polícii. Vezmite si tieto veci a odíďte.“
Keď som sa dozvedela o jej situácii, diskutovali sme o tom s ostatnými. Nebolo ľahké nájsť jej sestru, ale napokon sa nám to podarilo. Povedali sme jej, že ak Ying vyzdvihne, postaráme sa o ňu. Jej sestra bola veľmi dojatá a povedala: „Minulý rok sme ju nevyzdvihli. Väznica ju teraz nemá v úmysle prepustiť. Môžeme ju len navštevovať.“ Navrhla som jej, aby sa dožadovala jej prepustenia. Povedala: „Som zaneprázdnená a nemám čas to riešiť.“ Vysvetlila, že jej matka má návštevný lístok, a dala nám jej telefónne číslo. Zavolali sme jej matke a požiadali ju o stretnutie. Klamala a povedala, že nie je doma. Ying sa nám nepodarilo zachrániť.
Ubehli štyri roky a odhadla som, že nastal čas, aby Ying prepustili. Chcela som ju vyzdvihnúť. Jej sestra sa však presťahovala a nepoznala som jej novú adresu. Spojila som sa s Anqin, či nepozná adresu Yinginho mladšieho brata. Povedala som: „Ying má byť prepustená, ale musí ju vyzdvihnúť člen rodiny. Poznáš adresu niektorého z jej príbuzných?“ Anqin povedala: „Jej mladší brat nás minule vyhodil. Už sme tam viac nešli. Zabudla som jeho adresu.“
Ying bola 14 rokov väznená a mučená. Mala obrovské šťastie, že je nažive. Bez ohľadu na ťažkosti som musela nájsť niekoho z jej príbuzných. Znova som zašla za Anqin a požiadala ju, aby sa poriadne zamyslela a pokúsila sa spomenúť si, kde žije Yingin brat alebo iní členovia rodiny. O Yinginej situácii som diskutovala aj s ostatnými praktizujúcimi. Niektorí nevedeli, čo majú robiť, zatiaľ čo iní boli znepokojení, pretože jej rodina bola nepriateľská.
Majster povedal:
„Veci človeka vedľa vás sú vašimi vecami a vaše veci sú jeho vecami.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii vo Washingtone, D. C., Vyučovanie Fa na konferenciách – II. časť)
Vedela som, že by som nemala čakať alebo sa spoliehať na ostatných. Praktizujúci sú jedným telom a sme Yingina rodina. Keď ju staré sily prenasledovali, bolo to, akoby prenasledovali všetkých z nás. Praktizujúci nepatria do väzenia. Snažila som sa zo všetkých síl.
Musela som nájsť jej rodinu. Znovu som zašla za Anqin a spýtala som sa jej, či si niektorý z praktizujúcich, ktorí s ňou vtedy boli, nepamätá adresu jej brata. Povedala mi, že s ňou šli Wang a Hui. Šla som za Wang a vysvetlila som jej, že chcem nájsť Yinginho brata. Povedala, že zabudla jeho adresu.
Šla som za Hui. Povedala, že približne pozná miesto, ale nepamätala si presnú adresu. Povedala, že s ňou išla iná praktizujúca, a požiadala ma, aby som sa s ňou spojila. Išla som tam a zaklopala som na jej dvere. Nikto mi neotváral, tak som počkala. Onedlho sa vrátila domov.
Keď som jej povedala, prečo som tam, povedala, že pozná jeho adresu. Požiadala som ju, aby ma tam hneď zaviedla. Prišli sme k domu Yinginho brata a zaklopali sme na dvere. Nikto tam nebol. Išli sme do domu jej staršieho brata. Doma bola len jeho manželka. Povedali sme jej, prečo sme prišli. Povedala, že sa o tom porozpráva so švagrinou (manželkou mladšieho brata). Zavolala jej a potom mi podala telefón: „Kto ste? Čo sa stalo?“ ozvalo sa v telefóne. Pokojne som povedala: „Dobrý deň, musím s vami niečo osobne prediskutovať.“ Znížila hlas a povedala: „Príďte ku mne.“ Povedala mi svoju adresu.
Poďakovali sme sa Yinginej švagrinej. V autobuse sme vysielali spravodlivé myšlienky, aby sme odstránili akékoľvek zasahovanie. Keď sme prišli, povedala: „Len mi to povedzte.“ Myslela tým, že posledné slovo bude mať ona. Povedali sme jej, že Ying má byť prepustená.
Povedala: „Nevedela som to. Je nám to jedno. Nemôžeme sa o ňu postarať. Nechajte ju vo väzení.“ Keď sme videli, že je veľmi nahnevaná, už sme nič nepovedali. Povedali sme, že sa vrátime neskôr. Druhá praktizujúca mi povedala: „Bývam veľmi ďaleko. Už sem neprídem.“ Odpovedala som jej: „Dobre, prídem sama.“
Opäť som išla za Yinginou švagrinou. Snažila som sa ju presvedčiť, aby Ying vyzdvihla, keď ju majú prepustiť. Tentoraz sa nehnevala, ale aj tak povedala, že ju to nezaujíma. Povedala: „Jej sestry sa o ňu nestarajú. Nemá peniaze ani byt. Je veľmi chorá a jej brucho je plné nádorov. Kto má čas starať sa o ňu? Navyše by sme potrebovali peniaze, aby sme ju mohli vziať k lekárovi. Nechajme ju radšej vo väzení.“
Povedala som: „Falun Dafa učí ľudí, aby boli dobrí a láskaví. Vaša švagriná bola uväznená za to, že bola dobrým človekom. ČKS ju prenasleduje. Ak sa o ňu nepostaráte, kto sa o ňu postará? Keď sa vráti a bude môcť praktizovať cvičenia a študovať Fa, mohla by sa uzdraviť.“
Keď som šla za ňou po tretíkrát, povedala, že jej zatelefonoval Úrad 610 a informovali ju o presnom dátume a čase, kedy Ying prepustia. Povedala: „Nech ju vyzdvihne Úrad 610. Nám je to jedno.“
Povedala som: „Viete, že vaša švagriná je dobrý človek. Bola 14 rokov väznená a mučená. Prežila nespočet ťažkostí. Keď ju zatkli, mala 41 rokov a teraz je z nej staršia dáma. Má obrovské šťastie, že prežila. Niektorí praktizujúci boli prenasledovaní na smrť. Keď niektorých prepustili, odviezli ich rovno do centier na vymývanie mozgov alebo do táborov nútených prác a ďalej ich prenasledovali. Nemôžeme dovoliť, aby opustila vlčí brloh len preto, aby vstúpila do tigrieho brlohu. Nemôžeme ju vyzdvihnúť, ak tam nebude nikto z jej rodiny.“
„Povedali ste, že nemáte peniaze. Pokiaľ tam budete, keď ju prepustia, nemusíte sa o ňu starať. My sa o ňu postaráme.“ Švagriná na mňa prekvapene pozrela. Moja úprimnosť a ponuka, že sa o Ying postarám, ju dojala.
Pokračovala som: „Ying bola veľmi chorá. Neuzdravila sa po tom, čo začala praktizovať Falun Dafa?“ Porozprávala som jej ako po tom, čo som začala praktizovať, zmizli moje problémy so srdcom, neurasténia, hyperplázia prsníkov, gynekologické ochorenia a hernia disku. Kvôli neurasténii som nemohla spať. Bolesť chrbta bola taká silná, že som nebola schopná ani chvíľu sedieť a pri chôdzi som krívala. Jedna noha bola dlhšia ako druhá. Užila som veľa liekov, čínskych aj západných, ale nezlepšilo sa to. Úplne som sa zotavila až keď som začala praktizovať Falun Dafa.
Povedala, že Ying sa zotavila zo svojich chorôb po tom, čo začala praktizovať Falun Dafa.
O pár dní neskôr som znova navštívila švagrinú, aby som sa s ňou dohodla, ako vyzdvihneme Ying. Povedala, že nemá auto. Povedala som: „Zoženiem ho.“
Po návrate domov som si uvedomila, že pre praktizujúceho, ktorý mal auto, nebolo bezpečné vyzdvihnúť Ying. Ying bola taká slabá, že už nedokázala chodiť, takže praktizujúci by musel vojsť s autom do brány väzenia. Pre tohto praktizujúceho to nebolo bezpečné.
Išla som za švagrinou, aby sme si o tom pohovorili. Skôr než som čokoľvek povedala, opýtala sa: „Ak tam pôjde na aute váš praktizujúci, nebude mať problém s bezpečnosťou?“ Povedala som jej, že som o tom premýšľala tiež a že je to naozaj tak. „V tom prípade si nájdem auto sama,“ oznámila mi. Povedala som: „Je od vás veľmi dobré, že beriete ohľad na bezpečnosť praktizujúcich. Zajtra si prídem po ďalšie informácie.“
Keď som sa išla švagrinej opýtať, či zohnala auto, povedala, že áno – mohla použiť auto Yinginho druhého brata. Ale stálo by ho to jeden pracovný deň plus poplatok za most, benzín atď. Spýtala som sa, koľko to je. Povedala: „800 yuanov.“ Povedala som, že vyberiem 1 000 yuanov a doručím jej ich na druhý deň. Bola dojatá a pozrela sa na mňa. Moje úprimné myšlienky a láskavé srdce plné nesebeckosti ju dojali. Na druhý deň som jej priniesla peniaze.
Švagriná mi tiež povedala, že Ying kúpila nové oblečenie a na zadné sedadlo dala deku, aby si mohla ľahnúť. Povedala, že ju vezme domov a postará sa o ňu. Bola som veľmi rada, že má láskavé myšlienky. Z nezáujmu sa teraz aktívne zapojila do jej prijatia.
Išla som to všetko prebrať s Anqin, ktorá povedala: „Čakala som na teba. Zariadili sme jedno auto, ktoré odvezie asi sedem praktizujúcich. Budeme len vysielať spravodlivé myšlienky.“ Povedala som: „Majster už dávno všetko usporiadal.“ Uvedomila som si, že to bola príležitosť, ktorú pre nás Majster pripravil, aby sme sa mohli spoločne zlepšiť a pozdvihnúť ako celé telo.
Keď prepustili Ying, bol pekný slnečný deň. Do väzenia sme sa dostali bez problémov. Členovia Yinginej rodiny prišli po desiatej doobeda a vyzdvihli Ying. Bola vychudnutá a na pokraji smrti. Vďaka Majstrovmu súcitu a ochrane bola oslobodená ďalšia praktizujúca Dafa.
Ying sa dala psychicky aj fyzicky do poriadku. Priniesla som jej Čuan Falun a niekoľko Majstrových prednášok. Takisto som švagrinej kúpila zeleninu v hodnote asi 150 yuanov. Vrátila mi 1000 yuanov, ktoré som jej dala, aby si Yingin brat mohol vziať voľno z práce a vyzdvihnúť ju. Povedala, že Ying ju požiadala, aby peniaze vrátila.
Ying pevne verí v Majstra a Fa. Rýchlo sa zotavila po tom, čo praktizovala cvičenia a študovala Fa. Nádory v jej bruchu zmizli, opuchnuté nohy sa vrátili do normálu a jej psychický stav sa tiež zlepšil. Pribrala a dokázala pracovať a zarábať peniaze. Jej život je teraz dobrý a rýchlo sa zapojila do procesu nápravy Fa a robí tri veci na záchranu ľudí. Jej stabilné zotavenie potvrdilo, aký je Falun Dafa úžasný, mocný a výnimočný!
Jej príbuzní si boli istí, že neprežije. Keď videli, ako ju praktizovanie Falun Dafa zmenilo, všetci vedeli, aký je Falun Dafa dobrý! Získali požehnanie, že sa zachovali ku praktizujúcim dobre.
Yingin mladší brat sa taktiež zmenil. Keď sa agent z Úradu 610 snažil prinútiť Ying, aby napísala záručné vyhlásenie, jej brat povedal: „Aké ‚záručné vyhlásenie‘?“ Jeho manželka zarábala ako robotníčka len 3 000 yuanov mesačne. Neskôr dostali prácu v nemocnici, kde sa starali o bohatú staršiu pani. Po jej prepustení z nemocnice sa s ňou presťahovali do veľkého mesta.
Zachránili sme desiatky praktizujúcich, o ktorých tu už nebudem hovoriť.
Ďakujem vám Majster za váš súcit a ochranu!
