(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, praktizujúci!
Stále si jasne pamätám, ako 22. júla 1999 popoludní, keď som bola s dcérou na návšteve u rodičov počas letných prázdnin, nám priateľ mojich rodičov povedal, aby sme si zapli televíziu. Bola som šokovaná, keď som videla správy, ktoré očierňovali Majstra a Falun Dafa. Tie lži boli také zdrvujúce, že som mala pocit, že sa rúca nebo!
Bola som ohromená. Ako mohla vláda šíriť také lži! Bola som zdrvená, rozhorčená a chcelo sa mi plakať. Takéto nezmysly ma zarmútili do hĺbky duše. V nasledujúcich dňoch televízia vysielala propagandu nepretržite od rána do večera každý deň. Nemohla som jesť ani spať.
Moji rodičia sú oddaní kresťania. Žiadali ma, aby som verila v Krista, ale ja som ich nenasledovala. Uverili ohováračským lžiam Čínskej komunistickej strany (ČKS) proti Dafa a vyvíjali na mňa veľký tlak. Dcéra bola tiež zarmútená, keď videla, že som pod takým tlakom. Nechcela som už zostať v dome rodičov a vrátila som sa domov.
Šírenie materiálov objasňujúcich pravdu
Po návrate domov som hneď navštívila jeden manželský pár praktizujúcich Dafa. Rovnako ako ja mali zlomené srdce, boli ustarostení a znepokojení, ale nevedeli, čo majú robiť ďalej. Bez ohľadu na všetko sme však pevne verili v Majstra a Dafa a neverili sme propagande.
V tom čase som praktizovala Dafa ešte len krátko. Majster ma naučil, ako byť čestným, ohľaduplným a nesebeckým človekom. Ešte som nechápala hlboký význam Dafa ani skutočný význam kultivácie k vyšším úrovniam. Tvárou v tvár takému intenzívnemu ohováraniu som bola bezradná a mala som len jednu pevnú myšlienku: Dafa je dobrý a Majster je spravodlivý.
Pred prenasledovaním mnohí ľudia praktizovali Falun Dafa, ale po spustení prenasledovania zo strachu prestali. Nebolo veľa praktizujúcich, s ktorými som sa mohla podeliť o svoje myšlienky alebo o nich diskutovať. Miestny koordinátor bol tiež zmätený a nedokázal mi ponúknuť veľkú pomoc pri kultivácii. Neskôr som si vďaka pevnému štúdiu Fa uvedomila, že keď sú Majster a Dafa ohováraní, ako učeníci Dafa by sme mali vykročiť vpred a potvrdiť Fa.
Majster nás učil:
„Iba za okolností démonického zasahovania môžete preukázať, či dokážete pokračovať vo vašej kultivácii, či naozaj môžete pochopiť pravdu, byť neovplyvnený zasahovaním a byť pevný v tejto škole praktizovania. Veľké vlny zmývajú piesok, takáto je kultivačná prax a čo zostane, je opravdivé zlato.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Chcela som vykročiť vpred a potvrdiť Dafa, ale musela som prísť na to, ako. Majster videl moje srdce a pomohol mi. Z mesta prišiel jeden praktizujúci a priniesol mi tri články z Minghui. Jeden hovoril o tom, ako veľa Majster vydržal, keď odstraňoval nepredstaviteľnú karmu a zlo vo vesmíre, čo sa ma hlboko dotklo; druhý bol o základných informáciách o Falun Dafa a tretí o tom, ako by praktizujúci Dafa mali objasňovať pravdu verejnosti. Tieto články ma veľmi inšpirovali, urobila som 200 kópií článku so základnými informáciami a rozdala som ich. Urobila som aj kópie článkov so zdieľaniami a dala som ich praktizujúcim v okolí.
Keď sme s dcérou doručovali články praktizujúcim, niektorí ich prijali a iní nie. U jednej praktizujúcej som zvonka videla, že sedí vo vnútri na posteli. Dlho som na ňu volala, ale ona mi jednoducho neprišla otvoriť dvere.
Cestou späť som zakopla o hromadu piesku na okraji cesty a tvrdo som spadla. Bolesť bola taká silná, že som dlho nemohla ani vstať. Po návrate domov som videla, že mám roztrhané šaty, pravé predlaktie som mala samú modrinu a krvácalo a nemohla som pohnúť pravým ramenom. Po študovaní Fa a robení cvičení bolesť rýchlo ustúpila.
Keď som neskôr čítala Majstrov Fa, uvedomila som si, že to bolo zasahovanie zla, ktoré bránilo praktizujúcim Dafa vytvoriť jedno pevné telo.
„...zlé bytosti z iných dimenzií sa pripútali ku každému steblu trávy a ku každému stromu. Ako ste kráčali dole ulicou, konáre stromov vás šľahali do tváre, tráva vám podrážala nohy a vzduch bol naplnený zlom.“ („Vyučovanie Zákona na Konferencii Dafa v Atlante 2003“, Vyučovanie Fa na konferenciách – IV. časť)
Raz som okolo polnoci vyšla von rozdávať informačné materiály. V tú noc som sa cítila veľmi radostne: obloha bola jasná s množstvom hviezd; všetko bolo tiché a pokojné. Priala som si, aby ľudia na svete poznali pravdu a nedali sa oklamať klamstvami ČKS. Keď som skončila s rozdávaním materiálov, od radosti som poskakovala po ulici. Mala som pocit, že som si splnila svoju zodpovednosť ako pravá učeníčka Dafa a nesklamala som Majstra.
Táto skúsenosť vo mne zanechala veľmi hlboký dojem. Vyrobila som ďalších 400 kópií materiálov a tiež som ich rozdala. Keďže sa však u mňa v tomto procese vyvinulo prílišné nadšenie a moja pripútanosť bola zneužitá zlom, majiteľ tlačiarne nahlásil mňa aj ten manželský pár. Boli sme zatknutí a jeden a pol mesiaca nás držali vo väzbe.
Prejdenie rodinnou skúškou
Počas prvého týždňa väznenia v zadržiavacom centre som čelila sérii tvrdých skúšok od mojej rodiny.
V pondelok ráno za mnou prišli manžel s dcérou, ako aj môj brat, manželove dve sestry a ich rodiny. Plakali a kričali. Kľačali predo mnou a všemožne sa ma snažili presvedčiť, aby som sa vzdala svojej praxe. Niekoľko dozorcov v blízkosti pozorne sledovalo moju reakciu. Vedela som, že by som sa nemala nechať ovplyvniť, a požiadala som Majstra, aby mi pomohol.
Manžel nič nepovedal, pretože moje praktizovanie Falun Dafa mu veľmi pomohlo a vyhli sme sa aj rozvodu. Dcéra vzlykala bokom. Neskôr sa ma potichu spýtala: „Myslíš si, že robíš správnu vec?“
„Tvoja matka neurobila nič zlé.“
„V tom prípade musíš vydržať a nevzdávať sa!“ keď mi to hovorila, prikyvovala hlavou.
Pri jej slovách som pocítila úľavu. Vedela som, že Majster ma prostredníctvom nej povzbudzuje. Keď dozorcovia videli, že ma rodina nedokáže presvedčiť, prikázali im odísť.
Manžel, jeho mladšia sestra a moja dcéra prišli opäť v stredu ráno. Švagriná chcela prinútiť moju dcéru, aby si predo mnou kľakla, aby oslabila moju vôľu. Dcéra to odmietla urobiť a ona ju začala udierať po chrbte.
Môj manžel ju zastavil: „Prečo biješ moju dcéru?“
Dcéra plakala a chcela so mnou ostať v zadržiavacom centre. Bolelo ma z toho srdce, ale vedela som, že je malou učeníčkou Dafa a Majster sa o ňu postará.
V piatok ráno prišli moji rodičia; veľmi zostarli a vyzerali vyčerpane. Otec chcel niečo povedať, ale tak veľmi plakal, že nedokázal dokončiť vetu. Mama nepovedala nič, len plakala. Zo všetkých síl som sa snažila zadržať slzy pred všetkými dozorcami. Opäť som poprosila Majstra, aby mi pomohol. Čoskoro som sa upokojila a pocítila som pokoj. Keďže ani rodičia ma nedokázali presvedčiť, dozorcovia im prikázali odísť a odviedli ma späť do cely.
Po jeden a pol mesiaci nás všetkých troch, mňa a manželský pár, prepustili. Bola som vďačná za Majstrovu ochranu a podporu!
Ako som išla apelovať do Pekingu
Dlho sme všetci traja študovali Fa, čo nám dalo vieru, že by sme mali ísť apelovať do Pekingu.
Jedného dňa sa títo manželia vybrali na Úrad verejnej bezpečnosti, aby si vyzdvihli knihy Dafa, ktoré im boli nezákonne skonfiškované. Polícia každému z nich uložila pokutu 500 yuanov a pohrozila im, že ak pokutu nezaplatia, zadrží ich. Prišli ku mne domov a predstierali, že si chcú požičať peniaze, a povedali mi o tom.
Po krátkej diskusii sme sa rozhodli, že v ten večer odídeme do Pekingu. Len čo odišli, začala som byť nervózna a triasli sa mi ruky aj nohy. Zo všetkých síl som sa snažila upokojiť. Uvarila som veľa parených žemlí na cestu. Keď sa dcéra vrátila domov a dozvedela sa o mojom pláne, požiadala, aby mohla ísť so mnou, a povedala, že sa nebojí. Mala len desať rokov a nechcela som ju nechať doma samú, keďže manžel pracoval mimo mesta. Povedala som teda, že môže ísť so mnou.
Bola som pod takým tlakom, že som si nedokázala ani odhryznúť z jedla. Podarilo sa mi zjesť trochu ryžovej kaše. Počas čakania na manželov som mala pocit, že vzduch je zmrznutý, mám sklesnutú náladu a že čas sa nekonečne naťahuje. Keď sa konečne zotmelo, prišli praktizujúci. Vzali sme si taxík a rýchlo sme opustili mesto. Nešli sme na miestnu železničnú stanicu, ale nastúpili sme na vlak vo vzdialenejšom meste. Po príchode do hlavného mesta provincie sme sa tam stretli s praktizujúcimi a oni každému z nás dali transparent.
Keď sme čakali na železničnej stanici v hlavnom meste, zastavila nás ochranka a zadržala manžela. Aby nám dal viac času na útek, chytil dvoch policajtov za oblečenie a znemožnil im bežať za nami. Chytili sme sa za ruky a bežali sme proti davu. Keď sa teraz obzriem späť, v hlave mi tá scéna pripadala ako akčný film. S Majstrovou ochranou sme vybehli z vlakovej stanice. Srdce som mala akoby v krku a silno mi búšilo.
Husto snežilo a viditeľnosť bola veľmi slabá. Zavolali sme si taxík a išli do neďalekého mestečka. Zostali sme na vlakovej stanici a snažili sme sa vyhnúť svetlu a davu. Potom začala mať moja dcéra bolesti žalúdka. Vzala som ju na toaletu, ale nedokázala si uľaviť, pravdepodobne kvôli psychickému tlaku. Spýtala som sa dcéry, či máme ísť domov, alebo predsa pokračovať do Pekingu. Tichým, ale rozhodným hlasom povedala: „Do Pekingu.“
Upokojila som sa a premýšľala som, čo by sme mali robiť ďalej. Potom mi dal Majster náznak: vyhýbajte sa veľkým staniciam. Išli sme na malú stanicu a kúpili sme si lístok do stredne veľkého mesta. Keď sme dorazili, bola už tma. Nevedeli sme, kam máme ísť, ale ani sme sa neodvážili pýtať sa cudzích ľudí na cestu. Vtedy k nám pristúpila žena v stredných rokoch: „Potrebujete hotel?“
„Nie.“ Povedal som.
Išli sme k obrazovke a hľadali sme rozpis vlakov. Tá žena prišla znova a podrobne nám povedala, akým vlakom máme ísť a kde máme zastaviť. Boli sme jej vďační. Keď sme si kúpili lístky a otočili sa, aby sme jej poďakovali, už bola preč. Uvedomili sme si, že ju poslal Majster, aby nám pomohla!
Nekúpili sme si priame lístky do Pekingu, ale najprv do malého mesta neďaleko. Tam sme si urobili prestávku a najedli sme sa. Potom sme si kúpili tri lístky na západnú stanicu v Pekingu. Z vlakovej stanice nás opäť vyprevadil muž vo veku okolo 30 rokov. Odišiel bez toho, aby nám dal šancu poďakovať sa mu.
S Majstrovou pomocou sme našli hotel, ktorý nekontroloval naše doklady, čo bolo vtedy veľmi zriedkavé. Po troch hodinách odpočinku sme vstali a rozdelili si peniaze, ktoré sme mali, aby sme si mohli sami kúpiť lístky na cestu domov, keby sa niekomu z nás niečo stalo. Potom sme odišli na Námestie nebeského pokoja.
Keď sme prišli na Námestie nebeského pokoja, nebolo tam veľa ľudí, ale zato plno agentov v civile. Našli sme stožiar s vlajkami. Stojac chrbtom k sebe sme všetky tri rozprestreli transparenty a kričali sme z plných pľúc: „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré! Falun Dafa je spravodlivý Fa!“
Mala som pocit, že naše hlasy siahajú vysoko do neba. Tvár som mal červenú a zaliatu a po lícach mi stekali slzy. Za necelé dve minúty sa na nás vrhlo niekoľko policajtov, vzali nám transparenty a snažili sa nám zakryť ústa. Medzitým sa mnohí ďalší praktizujúci postavili a držali transparenty z rôznych miest na námestí a jeden po druhom kričali. Bolo to pohladením duše!
Natlačili nás do policajného auta, zadržali na policajnej stanici Qianmen a potom nás miestna polícia eskortovala späť. Od našej miestnej polície sme sa dozvedeli, že na nás nasadili veľa policajtov, aby nás zastavili. Boli v Pekingu dva dni pred nami a mnohí z nich v tej zime prechladli a skončili s horúčkou a kašľom. Nemohli uveriť, že sme sa dokázali prebiť cez ich vrstvy kontrolných stanovíšť a bez problémov doraziť do Pekingu! A mrazivé počasie v Pekingu nás vôbec neovplyvnilo!
Záverečné poznámky
Počas uplynulých 25 rokov kultivácie som sa cítila veľmi šťastne a spokojne. Majster je vždy so mnou, chráni ma, vedie a podporuje. Nesklamem Majstra a budem pokračovať v kultivácii tak, ako som začala. Ďakujem, Majster! Ďakujem, milí praktizujúci!
