(Minghui.org) Majster nám povedal, že praktizujúci Falun Dafa majú božské sily, takže ako ich môžeme dobre použiť? Na základe mojich skúseností musíme skutočne veriť v Majstra, najmä v kritických chvíľach. Našim východiskom by malo byť kladenie druhých na prvé miesto. Rád by som porozprával o niektorých svojich skúsenostiach.
V roku 2000 som šiel do Pekingu apelovať za Falun Dafa, kde ma zatkli a uväznili v zadržiavacom centre. Celú noc ma vypočúvali. Potichu som prosil Majstra: „Prosím, pomôžte mi. Som nervózny. Nechcem znevážiť Dafa.“ V tom okamihu môj strach zmizol. Policajtom, ktorí ma vypočúvali, som povedal pravdu o Falun Dafa a o niektorých úžasných skúsenostiach praktizujúcich.
Inokedy, keď som bol uväznený a bitý políciou, ma nenapadlo požiadať Majstra o pomoc. Bili ma ešte silnejšie a povedali: „Vieš, prečo ťa bijeme?“ V tej chvíli som si spomenul na Majstra: „Majster, prečo ešte neskončili?“ Pri tejto myšlienke sa policajti, ktorí ma bili, rozbehli von, aby zdvihli telefón.
Raz praktizujúceho v mojej cele bil väzeň, ktorý bol vrahom. Nemohol som sa len tak prizerať, ako praktizujúceho bijú, a tak som sa rozhodol tomu zabrániť. V tichosti som recitoval slová na vysielanie spravodlivých myšlienok. Skôr než som ich raz dorecitoval, muž zrazu padol na zem.
V priebehu rokov som sa v kultivácii stretol s rôznymi ťažkosťami, vrátane prenasledovania a chorobovej karmy. Pokiaľ myslím na Majstra a Dafa, ťažkosti zmiznú a nastanú neočakávané výsledky. Niekedy sa mi nepodarilo prejsť ťažkosťami a neskôr som si uvedomil, že som problém riešil ľudskými myšlienkami.
Prednedávnom som šiel do veľkého mesta. Na spiatočnej ceste, keď som sa zaregistroval na vlakovej stanici, ma zastavil muž s červenou páskou na ruke a prehľadával mi príručnú batožinu, v ktorej bola hlavná kniha Falun Dafa – Čuan Falun. Keď ju vytiahol, zakričal som: „Nedotýkajte sa mojej knihy!“ Okamžite položil Čuan Falun, narovnal sa a povedal: „Prečo kričíte?“ Zopakoval som: „Nedotýkajte sa mojej knihy!“ „Prečo ste si vzali tú knihu so sebou?“ opýtal sa. Povedal som: „Čo budem čítať, keď som celé dni vonku, keď si nevezmem knihu?“ Nič nepovedal a pomohol mi zbaliť tašku.
Po návrate domov som premýšľal, čo sa stalo. Muž ma poslušne počúval, musela to byť moja božská sila. Vtedy som nemal strach, len jednu myšlienku: Nedotýkajte sa mojej knihy!
