(Minghui.org) Som 66-ročná praktizujúca Falun Dafa, ktorá žije vo vidieckej poľnohospodárskej dedine. Falun Dafa praktizujem už 22 rokov a s pomocou ostatných praktizujúcich som zhromaždila niektoré zo svojich skúseností z kultivácie Dafa.
Osobné učenie od Majstra ešte pred poznaním existencie Dafa
Narodila som sa v horskej dedine. Matku som stratila, keď som mala štyri roky, a otca, keď som mala deväť rokov. Vyrastala som v rodine môjho strýka. So strýkovou manželkou, ktorá ma bila a karhala za maličkosti, som mala vyhrotený vzťah. Raz som po tvrdom výprasku od nej schmatla konope, vyliezla z okna a utekala k stromu na svahu, s úmyslom obesiť sa. Kým som držala konope, plakala som: „Otec, prosím príď a odveď ma odtiaľto! Už nechcem ďalej žiť!“ Rozplakala som sa a omdlela som.
V bezvedomí som uvidela farebný oblak, ktorý sa ku mne blížil zo západu. Oblak sa čoskoro premenil na obrovského draka, ktorý okolo mňa trikrát zakrúžil s otvorenou papuľou. Necítila som strach a dokonca som k drakovi pociťovala akýsi príbuzenský vzťah. Nazvala som ho „otcom“. Povedala som mu, prečo už nechcem zostať v strýkovom dome a poprosila ho, aby ma vzal preč. Drak po vypočutí mojej žiadosti pokrútil hlavou, čím vyjadril svoju neschopnosť vziať ma so sebou. Jeho telo sa zmenilo z čierneho na žlté a potom zmizlo.
Čoskoro potom ma niekoľko ľudí zo strýkovej domácnosti našlo a priviedlo domov. Odvtedy som sa začala označovať za dračie dievča.
Zo strachu pred bitím a karhaním som sa naučila, ako dobre vykonávať mnohé domáce práce. Keď som dosiahla vek na vydávanie, moje pôsobivé schopnosti prilákali mnohých nápadníkov. Zlé zaobchádzanie, ktorému som bola vystavená počas celého detstva, ma viedlo k tomu, že som si za manžela vybrala čestného muža. Môj manžel bol síce čestný až do krajnosti, ale nevedel zarobiť žiadne peniaze. Všetci sa na jeho mimoriadne chudobnú rodinu pozerali zvrchu. Ako človeku, ktorému záleží na spoločenskom postavení, mi to pripadalo neznesiteľné a čudovala som sa, prečo je môj život taký nešťastný.
Krátko nato som ťažko ochorela. Všade som hľadala lekársku pomoc a využívala som všetky dostupné alternatívne metódy vrátane ľudových liekov, modlitieb k božstvu, uctievania Budhu a pálenia kadidla. Tieto spôsoby nielenže nezaberali, dokonca môj stav ešte zhoršovali. Keď moja malá dcéra ochorela na zvláštnu chorobu, ktorá uvrhla moju rodinu do ešte väčšieho chaosu, vzdala som to a rozhodla som sa spáchať samovraždu. Podnikla som mnoho pokusov vrátane skoku do studne, skoku do rieky a mnohokrát som sa obesila, ale stretávala som sa s neustálym neúspechom. Začala som premýšľať: „Keby len prišlo pravé božstvo a zachránilo ma, naša rodina by bola v poriadku.“ Vedela som však, aká nereálna je táto myšlienka.
Jedného dňa som však v polospánku uvidela božstvo v podobe taoistického kňaza, ako drží metličku na muchy a sedí na posteli v mojom dome. Pozvala som ho najesť sa a napiť, ale nereagoval. Po chvíli som uvidela komára, ako ho štípe do tváre. Brucho komára opuchlo a sčervenalo, no on sa stále odmietal pohnúť. Keď som vykročila, aby som ho zabila, pokrútil hlavou a zastavil ma. Spýtala som sa: „Ste duševne chorý? Prečo nechávate komáre, aby vás štípali?“ Odpovedal: „Odíde, keď sa nasýti. Je hriech zabíjať živé tvory!“
Po týchto slovách taoistický kňaz zmizol a ja som dostala lekciu o nezabíjaní životov.
Jedného dňa sa mi snívalo, že pracujem na dvore, keď zo západu náhle privialo farebný oblak, ktorý dopadol na strechu môjho domu. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som si okamžite kľakla na kolená a zakričala som: „Majster!“ V tej chvíli som si uvedomila, že som na seba vzala podobu dospievajúceho chlapca, ktorý jednou rukou drží meč, zatiaľ čo druhou si podopiera telo v polo- kľačiacej polohe na zemi. Neodvažovala som sa pozrieť na Majstra, akoby som urobila niečo zlé. Keď mi Majster gestom naznačil, aby som zdvihla hlavu, zdvihla som zrak a uvidela som Majstra na veľkom ružovom lotosovom kvete, oblečeného v tmavožltej sutane, s farebnou aureolou nad hlavou. Zatiaľ čo som obdivovala tento nádherný pohľad, pomyslela som si: „Tento veľký lotos je taký krásny. Keby som si z neho mohla vziať okvetný lístok, nežila by som nadarmo!“ Vzápätí som počula, ako sa ma Majster spýtal: „Páči sa ti?“ Keď som pokorne prikývla, veľký okvetný lístok sa zniesol dolu. Rýchlo som ho chytila oboma rukami.
Keď mi ružový okvetný lístok dopadol na ruky, stal sa z neho kvet Malan. Zmätene som zdvihla hlavu, aby som sa na to Majstra opýtala, ale zistila som, že Majster zmizol. Vtom ku mne zozadu pristúpil muž a pýtal sa na kvet, takže som utiekla na krásne a priestranné miesto.
O niekoľko dní neskôr som v polospánku videla, ako Majster navštívil môj dom. Láskavo mi povedal: „Naučím ťa cvičenia!“ Majster ma učil cvičenia na dvore pred mojím domom. Pri pozícii držania kolesa pred hlavou som videla, ako mi po rukách steká čierna voda. Po chvíli sa moje ruky javili biele ako nefrit. Keď nastal čas držať koleso nad hlavou, nedokázala som zdvihnúť ruky. Majster povedal: „Zdvihni ruky vyššie.“ Keď som povedala, že to naozaj nedokážem, Majster mi ukázal scénu. Videla som Majstra, ako stojí na vrchole vysokej hory a podopiera veľký rovný rebrík. Majster mi naznačil, že mám vyliezť hore, ale ja som sa neodvážila. Majster potom spustil dve reťaze a povedal mi, aby som ich použila na výstup. Stále sa mi to však nedarilo, a tak ma nakoniec Majster vytiahol hore. Po dosiahnutí vrcholu som si uvedomila, že hora sa zmenila na veľkú plošinu obklopenú nádhernou scenériou.
Keď som sa vo štvrtom cvičení učila nasledovať energetické mechanizmy smerom nadol, pocítila som nekontrolovateľný nával šťastia. V reakcii na to mi Majster naznačil, aby som to brala vážne.
O niekoľko dní neskôr som sa po práci na poli vrátila domov a na chvíľu som si ľahla, aby som si oddýchla. Keď som bola v tomto polospánku, prišiel Majster a učil ma piate cvičenie. Keď ma učil mudry, uvidela som na dlaniach Majstrových rúk malý lotosový kvet. Nádherný lotosový kvet ostával, aj keď Majster robil pohyby rúk.
Keď Majster dokončil výučbu piateho cvičenia, pristihla som sa, že Majstra vo snoch neustále sprevádzam. Majster cestoval a učil Fa, ale nebola to ľahká úloha. Zlí ľudia neustále intrigovali a plánovali, ako Majstra zabiť, ale Majster sa vždy dokázal včas ukryť.
Jedného dňa som stála po Majstrovom boku vo vzduchu na zvláštnom oblaku a Majster povedal: „Je čas rozlúčiť sa. Odteraz je to na tebe. Len nasleduj tento Fa a pokračuj v kultivácii!“ Rozplakala som sa. Keď sa Majster spýtal, prečo plačem, odpovedala som: „Som negramotná.“ Majster si pred odchodom ľútostivo povzdychol.
Potom som zažila ďalší živý sen. Do môjho domu prišla skupina ľudí a jeden z nich navrhol: „Poďme si pre zlato!“ Išla som s nimi a vybehla som na veľkú horu obklopenú krásnou scenériou. Keď som v polovici hory zbadala červené látkové vrecko, ktoré vyžarovalo farebné svetlo, rozbehla som sa k nemu zo všetkých síl. Keď som už nemohla bežať ďalej, začala som liezť a nakoniec sa mi podarilo dosiahnuť svoju odmenu. Keď som otvorila vrecko, našla som v ňom tri knihy, a to Čuan Falun, Čuan Falun (II) a Veľká Cesta k dovŕšeniu Falun Dafa.
Otvorila som knihy a pri pohľade na Majstrovu podobizeň som začala plakať: „Majster, opäť vás vidím! Nie ste vy ten veľký nesmrteľný napravujúci Fa a skutočný Majster, ktorého som hľadala? Tieto knihy sú naozaj vzácne! Majster, opäť som vás našla!“ Plakala som a kričala, pričom som knihy pevne držala v náručí. Môj hlasný krik ma nakoniec prebudil zo sna.
Hluk prebudil aj členov mojej rodiny, ktorí sa ma pýtali, prečo plačem. Keď som im opísala svoj fantastický sen, všetci sa zhodli, že to bol neuveriteľný zážitok.
Získanie Fa a naplnenie môjho sna
S Falun Dafa som sa stretla v roku 1998. V tom čase som bola taká slabá, že som sotva mohla pracovať. Obrovská bolesť ma tak ťažila, že som už nemala žiadnu silu.
Jedného dňa mi môj syn povedal: „Mami, ľudia v našej dedine, ktorí praktizujú Falun Gong, hovoria, že je veľmi zázračný. Dokáže liečiť choroby a udržiavať človeka v kondícii, pričom povzbudzuje jeho praktizujúcich, aby sa nebili a nenadávali iným. Praktizujúci sa dokonca môžu kultivovať a stať sa nesmrteľnými. Mala by si sa pokúsiť naučiť sa Falun Gong.“ Predstava stať sa nesmrteľnou a dosiahnuť osvietenie bola veľmi lákavá, ale bolo by ťažké vyhnúť sa bojom a hádkam s ostatnými. Napriek tomu ma moja rodina povzbudzovala, aby som to skúsila.
Inštruktor na cvičebnom mieste ma naučil cvičebné pohyby a potom ma povzbudil, aby som si prečítala knihu Dafa. Na moje prekvapenie som zistila, že to, čo ma Majster učil v mojich snoch, bol Falun Gong! Konečne som našla tú prax! Moje nadšenie bolo neopísateľné, pretože som konečne nastúpila na svoju kultivačnú cestu!
Inštruktor, ktorý ma učil cvičenia, poznamenal: „Je ľahké ťa učiť, keďže si pohyby osvojuješ tak rýchlo!“ Pomyslela som si: „To preto, že Majster ma tie isté cvičenia učil už dávno v mojich snoch!“
Na mojom prvom skupinovom štúdiu Fa som počúvala, ako koordinátor číta knihu Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Singapure. Počas celého sedenia som si myslela: „Majstrovo učenie je také dobré, každé slovo mi rezonuje v srdci. Majster vie o všetkom, čo som urobila a o všetkom tu hovoril. Musím sa kultivovať až do konca!“
Už po štyroch dňoch sa moje telo a myseľ zmenili k lepšiemu. Moje srdce bolo ľahšie, prestala som pociťovať dýchavičnosť a celé telo som mala uvoľnené. Do mesiaca moje choroby zmizli a ja som chodila bez námahy, akoby som sa vznášala vo vzduchu. Bola som taká nadšená z opätovného získania zdravia, že som mala každý deň chuť spievať.
Jedného dňa som čistila ohradu pre dobytok, pričom som nosila kôš za košom hnoja a necítila som únavu. U môjho suseda bolo niekoľko ľudí, ktorí natierali stenu na dvore. Jeden z nich sa spýtal: „Akú mantru si recituješ? Napriek práci nevyzeráš unavene.“ Odpovedala som: „Neodriekavam mantry. Praktizujem Falun Gong!“ Muž s uznaním povedal: „Tá prax je účinnejšia ako akákoľvek mantra!“
V tom období som často plakala a ďakovala Majstrovi, kedykoľvek som bola sama. „Majster, moja choroba je preč. Získala som späť svoje zdravie, môžem pracovať s nekonečnou výdržou a môj život už nie je nešťastný!“
Majstrova súcitná ochrana v čase trápenia
Rok po mojom získaní Fa, spustil Jiang Zemin, vtedajší predseda Čínskej komunistickej strany (ČKS), bezprecedentný útlak Falun Gongu. Zo dňa na deň sa terčom prenasledovania stali desiatky miliónov dobrých ľudí, ktorí praktizovali Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť!
Jedného dňa som doma varila, keď prišlo päť alebo šesť policajtov a rázne mi povedali, aby som už Falun Gong nepraktizovala. Rýchlo som im vysvetlila: „Prax vyliečila moje choroby a učí ma, ako byť dobrým človekom. Falun Dafa nie je obyčajná prax.“ Po vypočutí mojich slov sa policajti chystali odísť. Vtom prišiel môj svokor. Keďže bol oklamaný klamstvami ČKS, povedal policajtom o mojich knihách Dafa. Keď sa dozvedeli, že mám knihy Dafa, prehľadali môj dom a všetky ich skonfiškovali a odmietli mi ich vrátiť. Kľakla som si na zem a prosila som osobu, ktorá držala tašku s mojimi knihami: „Nemôžete mi vziať moje knihy, sú cennejšie ako môj život!“ Policajti sa na mňa súcitne pozreli a jeden z nich povedal: „Ani my to nechceme urobiť. Nemáme na výber. Ak to neurobíme, vyhodia nás z práce.“ Jeden policajt schmatol tašku s knihami a vybehol z môjho domu. Ponáhľala som sa za nimi až na úrad mestskej správy.
Na úrade mestskej správy som strávila tri hodiny a dožadovala som sa vrátenia kníh, ale odmietli ma. „Choďte domov! Vaše knihy boli odoslané na okresný úrad.“
Chcela som si ísť na okresný úrad vyzdvihnúť svoje knihy, ale nevedela som to miesto nájsť. Potom som tri dni preplakala bez jedla a pitia. Môj znepokojený manžel navštívil svojho otca s úmyslom požiadať ho o pomoc pri získaní mojich kníh.
Keď sa manžel vrátil, povedal mi, že moja svokra sľúbila, že mi pomôže nájsť dve knihy Falun Gongu. V tej chvíli som odniekiaľ počula hlas, ktorý mi povedal: „Tieto dve knihy môžu podporiť tvoje štúdium na celý život!“ Pred mojím tretím okom sa objavili dve knihy Dafa, Čuan Falun a Základy pre ďalší pokrok.
O chvíľu prišla moja svokra a povedala mi: „Vstaň! Najskôr niečo zjedzme, než začneme hľadať knihy.“ Ako sa ukázalo, moja svokra vedela o príbuznom, ktorý mal knihy Dafa. Dve knihy, ktoré sme našli, boli Čuan Falun a Základy pre ďalší pokrok.
Napriek tomu neprešiel ani rok, a iná skupina policajtov bez povolenia prehľadala môj dom a ukradla moje dve knihy. Keď som navštívila okresný úrad a žiadala o ich vrátenie, úrady ma uväznili v zadržiavacom centre. Počas týchto troch dní zadržiavania som odmietla jesť a piť. Moja rodina predala polovicu bravčového mäsa, ktoré sme mali doma, aby sme získali finančné prostriedky. Môj strýko potom využil svoje známosti, podplatil vládneho úradníka a zabezpečil moje prepustenie.
Keďže som bez kníh nemohla študovať Fa, napadlo mi ručne prepisovať knihy požičané od iných praktizujúcich. Nikdy som však nenavštevovala školu a väčšinou som počúvala praktizujúcich, ktorí čítali Fa na cvičebných miestach, a podľa svojich možností som sledovala text a pýtala sa iných, keď som narazila na ťažké slová. Naučiť sa čítať si vyžiadalo veľa času a úsilia. Písanie bolo nepochybne ešte väčšou prekážkou!
Napriek tomu som zostala odhodlaná prepisovať si Majstrovo učenie a požiadala som dcéru, aby ma vzala do kníhkupectva, aby som si kúpila zošity. V obchode som okamžite zbadala zošit s potlačou kvetov Malan. Keď som zošit obrátila v ruke, pomyslela som si: „Nie je to ten istý kvet Malan, ktorý mi dal Majster v mojom sne? Ako sa ocitol na tomto zošite?“ Okamžite som si zápisník kúpila a priniesla domov.
Prvou knihou, ktorú som sa pokúsila prepísať, bolo Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Singapure a pri prepisovaní slov som sa stretla s mnohými ťažkosťami. Raz, keď som si nebola istá, ako napísať čínsky znak, som sa išla poradiť s jedným praktizujúcim. Moja žiadosť vyvolala hnev tohto praktizujúceho a po návrate domov som sa rozplakala. Neskôr ma Majster trpezlivo učil, ako napísať znak v mojich snoch. Odvtedy ma Majster osobne učil všetky slová, ktoré som nevedela napísať.
V obave, že ma uvidia špióni, som požiadala manžela, aby zvonku zamkol dvere, a tak som mohla s pokojom v duši prepisovať v bezpečí svojej izby. V zime, keď mi atrament v pere zamrzol tak, že som nemohla písať, rozmrazovala som atramentovú kazetu na sporáku v kovovej škatuli naplnenej vodou.
Podarilo sa mi prepísať celkovo päť kníh Dafa, kým som si zaobstarala tlačené kópie zvyšných kníh. Teraz mám celú sadu kníh Dafa a dokážem rozpoznať každý zjednodušený čínsky znak, ktorý je v nich napísaný.
Keď sa pozerám späť na svoje skúsenosti, hovorím si, čo môže byť napriek mnohým útrapám radostnejšie ako získanie Fa a praktizovanie kultivácie? Každý okamih môjho života bol pod Majstrovou súcitnou ochranou. Musím pokračovať v pevnej kultivácii, aby som ostala hodná Majstrovej milosti.
