Žena z mesta Jilin spomína na deväť rokov väznenia a mučenia pre svoju vieru vo Falun Gong

(Minghui.org) Volám sa Zhou Yeling a žijem v meste Songyuan v provincii Jilin. Koncom marca 1997 som začala praktizovať Falun Gong, starodávnu metódu na zušľachťovanie mysle a tela, a už po niekoľkých mesiacoch zmizli mnohé z mojich ochorení.

Kvôli vynikajúcim účinkom na zdravie a pozdvihnutie morálky človeka sa Falun Gong rýchlo rozšíril po celej krajine. Keď Čínska komunistická strana (ČKS) zistila, že odhadovaný počet praktizujúcich prevyšuje počet registrovaných členov strany, Jiang Zemin, vtedajší vodca ČKS, nariadil v júli 1999 prenasledovanie Falun Gongu, ktoré trvá dodnes.

Keďže som sa odmietla vzdať svojej viery, v roku 2001 som dostala trest jeden rok nútených prác a v roku 2015 som bola odsúdená na osem rokov. Teraz, viac ako rok po mojom prepustení z väzenia v máji 2023, som sa ešte stále úplne nezotavila z mučenia, ktorému som bola vystavená vo väzení. Neustále ma bolia nohy a mám problémy s chôdzou. Z času na čas som stále zmätená a moja pamäť je veľmi slabá.

Vďaka ochrane od Majstra Li, zakladateľa Falun Gongu, som si postupne spomenula na mučenie, ktoré som prežila v pracovnom tábore a vo väzení. Píšem to preto, aby som odhalila zlo ČKS a vyzvala svet, aby pomohol zastaviť prenasledovanie a postavil páchateľov pred súd.

Jednoročný trest v pracovnom tábore

Vo februári 2001 som vzala svoju štvorročnú dcéru do Pekingu, aby som apelovala za Falun Gong. Zatkli nás skôr, než sme našli cestu do odvolacieho úradu štátnej rady a eskortovali nás späť do Changchunu, hlavného mesta provincie Jilin. Hneď ako sme prišli na železničnú stanicu, zbadala som miestnu políciu, ktorá priviedla aj moje dve sestry, aby vyzdvihli moju dcéru. Potom ma odviezli priamo do Tábora nútených prác Jiutai v Changchune. Keďže ženská väznica v provincii Jilin mala v tom čase naplnenú kapacitu, úrady držali praktizujúce Falun Gongu v tábore Jiutai, ktorý je určený pre mužov.

Keďže som sa odmietla vzdať Falun Gongu, bola som nútená stáť osem hodín denne, čo sa postupne predĺžilo na vyše dvadsať hodín, od tretej hodiny ráno do polnoci. Toto mučenie státím trvalo takmer mesiac. Neskôr ma odviedli do tmavej miestnosti. Traja dozorcovia mi dávali elektrické šoky do tváre, úst a spodnej časti chrbta. Tvár som mala opuchnutú a pomliaždenú. Trvalo viac ako šesť mesiacov, kým som sa zotavila. Raz si ma dozorkyňa zavolala do svojej kancelárie a zbila ma. Prepustili ma v novembri 2001.

Osem rokov mučenia vo väzení

V roku 2014 som bola opäť zatknutá za šírenie materiálov Falun Gongu na ulici. Po troch týždňoch ma síce prepustili, ale polícia ma naďalej sledovala.

22. mája 2015 ma zadržali príslušníci oddelenia vnútornej bezpečnosti okresu Ningjiang a policajnej stanice v dedine Xincheng. Odviezli ma do zadržiavacieho centra mesta Songyuan. Vedúca našej cely Feng Danna často organizovala ostatné väzenkyne, aby ma bili a slovne urážali. Oznámili tiež dozorcovi Hou Jiaxinovi, že som tam robila cvičenia Falun Gongu. Hou ma nútil nosiť 15-kilogramové okovy. V dôsledku prenasledovania sa mi tiež rozmazal zrak.

28. decembra 2015 ma okresný súd v Ningjiang odsúdil na osem rokov bez toho, aby informovali moju rodinu. V júli 2016 som bola prevezená do ženskej väznice provincie Jilin a umiestnená na ôsmom oddelení.

Dozorcovia na ôsmom oddelení zariadili, aby vrahyne a narkomanky sledovali a mučili praktizujúce Falun Gongu. Tri bývalé praktizujúce sa ma snažili presvedčiť, aby som sa zriekla Falun Gongu. Keďže som odmietla, nútili ma sedieť na malej stoličke pre deti z materskej školy, často od tretej hodiny ráno do jednej hodiny ráno nasledujúceho dňa. Počas sedenia som sa nesmela hýbať ani rozprávať. Niekedy mi vôbec nedovolili spať v posteli. Obmedzili mi aj používanie toalety na 3 - 4 razy denne alebo vôbec. Po dlhšom sedení mi extrémne opuchli nohy a chodidlá a mala som veľké problémy s chôdzou. Keď prišla externá skupina na kontrolu, mohla som si od tohto mučenia na chvíľu oddýchnuť, pretože dozorcovia vtedy malé stoličky skryli.

Image
Rekonštrukcia mučenia: sedenie na malej stoličke

Okrem mučenia v sede ma tiež nútili pozerať videá hanobiace Falun Gong, slovne ma urážali, polievali ma studenou vodou a zmenšovali mi porcie jedla. Nesmela som sa ani sprchovať, telefonovať alebo stretávať s rodinou. Niekedy mi zakázali umývať si ráno zuby alebo mi zakázali prať si bielizeň.

12. apríla 2018 som sa počas prezenčnej kontroly odmietla prihlásiť, za čo mi dozorcovia pripútali ruku a nohu k posteli. Na protest som zakričala „Falun Dafa je dobrý; Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú dobré“. Niečo mi nastriekali na tvár a do očí, ktoré mi potom stále slzili. Keď som si zakryla oči rukami, nastriekali mi tú chemikáliu na ruky, z čoho mi opuchli.

Mučenie trvalo až do večera a až potom som dostala prestávku na toaletu. Potom ma preniesli na samotku a zavesili za zápästia. Zložili ma až o týždeň neskôr. Na protest proti mučeniu som začala držať hladovku. Do jedla mi primiešali neznáme drogy a násilne ma kŕmili. V dôsledku mučenia, hladovky a násilného kŕmenia som niekoľkokrát stratila vedomie a veľmi som zoslabla. Do cely ma vrátili 25. mája 2018.

V júni 2019 riaditeľ oddelenia Ni Xiaohong odišiel a na jeho miesto nastúpil Qian Wei.

Keďže praktizujúca Che Pingping bola v septembri 2019 mučená na samotke, držala som hladovku na protest proti prenasledovaniu. Qian nariadil dozorcom, aby ma odniesli do nemocnice na násilné kŕmenie. Na protest som kričala a väzenkyne ma bili a zakrývali mi ústa. Väzenkyňa Liu Pingping ma štípala do krku a po tele. Kým som bola hospitalizovaná, vedľa nemocničného lôžka umiestnili mučiacu posteľ a varovali ma, že ma na ňu môžu kedykoľvek pripútať.

Začiatkom júla 2020 ma opäť pripútali k posteli, lebo som sa počas prezenčnej kontroly odmietla prihlásiť. Na protest som týždeň držala hladovku.

V polovici júla 2020 sa riaditeľ väznice An Hongyu spojil s Qianom a dozorcom Zhang Yishuom, aby presadili kampaň transformácie, ktorej cieľom bolo prinútiť vytrvalých praktizujúcich vzdať sa svojej viery. Trojica vymyslela plán mučenia, ktorý zahŕňal odopieranie spánku, nehybné sedenie na malých stoličkách, bitie, kopanie, šliapanie po praktizujúcich, štípanie, polievanie špinavou vodou, trhanie vlasov a búchanie hlavou o stenu. Výkriky praktizujúcich počas mučenia bolo počuť na každom poschodí budovy.

V miestnosti 106 na prvom poschodí mi väzenkyne Wang Shuwen, Wang Kuo, Han Limei, Pan Yuehui a Song Jun prikázali sedieť na malej stoličke celý deň. Keď som odmietla poslúchnuť, pritlačili ma k podlahe a bili ma. Taktiež ma štípali po vnútornej strane stehna, prsiach a vnútornej strane ramien. Keď som zatvorila oči, nastriekali mi do nich slzný plyn. Polievali ma cesnakovou vodou, dezinfekčnými prostriedkami alebo vodou so štipľavým korením. V noci mi nedovolili spať. Väzenkyne Han a Pan vzali nejaký hmyz a dali mi ho do oblečenia. Wang Shuwen mi zapchala ústa špinavým papierom z odpadkového koša. Moje telo bolo pokryté zraneniami a modrinami.

Koncom novembra 2020 ma väzenkyne Wang Kuo, Pan a Song mučili každý deň. Odniesli ma do kúpeľne a poliali studenou vodou. Bili ma ako šialené, trhali mi vlasy a bili mi hlavou o stenu. Zvonilo mi v ušiach. V dôsledku toho mi popraskalo jedenásť zubov. Zakryli mi ústa, aby som nekričala, a stále ma polievali studenou vodou. Oblečenie som mala premočené. Bola taká zima, že som nemohla dýchať. Bola som v delíriu a takmer som stratila vedomie.

Keď na druhý deň ráno prišla dozorkyňa v službe skontrolovať celu, pokúsila som sa jej nahlásiť mučenie, ale spoluväzenkyne ma zastavili. Zavolala som na dozorkyňu, ale tá sa otočila bez toho, aby mi odpovedala. Väzenkyne sa kvôli tomu nahnevali. Vyzliekli mi vrchné oblečenie, poliali ma ľadovou vodou a otvorili okno, aby na mňa fúkal studený vietor, kým bolo moje telo ešte mokré. Nekontrolovateľne som sa triasla a nedokázala som vysloviť ani slovo. Od zimy mi znecitlivela hlava.

Jedného rána sa väzenkyne nepozerali a ja som vybehla z cely a sťažovala som sa na mučenie dozorkyni, ktorá mala službu. Tá len sklonila hlavu a mlčala. Keď ma Wang Kuo počula rozprávať, pribehla, vtiahla ma späť do cely a surovo ma zbila.

Keďže vedenie väznice zatváralo oči pred mučením praktizujúcich Falun Gongu zo strany väzenkýň, z času na čas sa stávalo, že niektoré praktizujúce boli umučené na smrť. Jednou z nich bola aj Fu Guihua, ktorá zomrela v júli 2021. Snažila som sa pre ňu dožadovať spravodlivosti u riaditeľa oddelenia Qiana, ale bezvýsledne.

V januári 2022 väznica zistila, že ľudia z protiľahlej budovy mohli cez okná vidieť, ako tu väzni mučia praktizujúcich. Aby dozorcovia utajili tieto zločiny, zakryli okná papierom. Odvtedy sme nemohli vidieť vonkajší svet. Mali sme pocit, že celá budova je hrozná ako peklo. Spôsobilo to, že sa mi ešte viac zhoršil zdravotný stav. Videla som rozmazane a niekedy som mala problém otvoriť oči. Necítila som si končatiny a neustále ma bolelo celé telo. Okrem toho som sa psychicky zrútila, čo spôsobilo, že sa mi drasticky zhoršila pamäť. Všetky tieto stavy pretrvávali aj po mojom prepustení v apríli 2023 a dodnes som sa z nich úplne nezotavila.