(Minghui.org) Prešlo dvadsať rokov, ale Alex má stále informačný leták o Falun Dafa, ktorý raz našiel. Uchoval si ho ako spomienku na okamih, keď sa prvýkrát dozvedel o tejto duchovnej praxi.
Alex sa narodil v bývalom Sovietskom zväze, v sedemnástich rokoch spolu s rodinou opustil Rusko a presťahoval sa do Izraela. Ako 19-ročný vstúpil do armády a bol pridelený k pohraničnej stráži. Počas hliadkovania si všimol na zemi leták. Bol to leták o Falun Dafa a hoci jeho okraje boli spálené, informácie boli čitateľné.
„Keď som si ten leták prečítal, pocítil som, ako sa mi celým telom šíri vlna teplej energie. Bol som hlboko dojatý, pretože som našiel niečo, čo som roky hľadal. Zavolal som na telefónne číslo uvedené na letáku a neskôr som počas dovolenky navštívil niekoľkých praktizujúcich v Jeruzaleme.“
Keď sa Alex začal učiť cvičenia, zdali sa mu povedomé – akoby ich už niekedy robil. Bolo to v roku 2004 a Alex sa odvtedy venuje Falun Dafa. Praktizuje už 20 rokov a teraz je z neho muž v strednom veku.
Prekonávanie strachu z detstva
Alexov otec bol židovský obchodník a usilovne pracoval, aby uživil rodinu. Keď mal Alex 9 rokov, do ich domu vtrhla polícia. Policajt namieril na Alexa zbraň a spýtal sa, kde je jeho otec. Jeho otec sa skrýval v dome, ale polícia ho nenašla a odišla.
Stalo sa to počas nepokojov po rozpade Sovietskeho zväzu. Aby Alexova rodina prežila, utiekli 2 000 km do inej provincie. „Keďže som v mladosti zažil toľko traumy, vždy som cítil akýsi neviditeľný strach,“ povedal Alex.
Kvôli skúsenostiam z detstva v bývalom Sovietskom zväze mal Alex vždy pocit, že je monitorovaný a cenzurovaný, akoby všade boli oči, ktoré sledujú ľudí. Tento strach ho nútil mlčať a zriedkavo vyjadroval svoj názor. Keď začal praktizovať Falun Dafa, postupne tento strach prekonal.
Keď bol Alex veliteľom v armáde, mladí vojaci, ktorým velil, prechádzali pri hliadkovaní v istej oblasti okolo ovocného sadu a začali zbierať pomaranče. Keby nepraktizoval Falun Dafa, len by sa pozeral a nič by nepovedal. Ako kultivujúci si uvedomil, že kradnúť je nesprávne. Hoci vedel, že mladí vojaci sa mu budú smiať, rozhodol sa prekonať strach zo straty tváre a povedal im: „Ak niečo nie je vaše, nemali by ste to brať.“ Vojaci potom hovorili o jeho povahe neprekračovať hranice ani neporušovať pravidlá až do konca jeho služby.
Keď sa Alexova služba v armáde skončila, odišiel na dovolenku. Vedenie mesta Jeruzalem zorganizovalo veľký sprievod, ktorého sa zúčastnili aj praktizujúci Falun Dafa. Alex si obliekol žlté tričko s nápisom o Falun Dafa a kráčal v sprievode.
Videl, že jeho vojaci sa starajú o bezpečnosť podujatia. „Povedal som si, že nie je žiaden rozpor medzi tým, že som v armáde, a princípmi Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti, ktorým verím.“ povedal Alex. „Po skončení sprievodu ma privítali moji vojaci. Usmievali sa a jeden z nich povedal: ‚Pozrite sa naňho, jedného dňa na nejakej demonštrácii po ňom ľudia hádzali kamene a dnes ide v sprievode a drží balón.‘“
Alex povedal: „Hoci každodenná rutina v armáde je ťažká, napriek tomu sa na mňa usmievali. Cítil som, že schvaľujú moje praktizovanie Falun Dafa a chápu, že robím správnu vec, dobrú vec.“
Riešenie sporov s láskavosťou
Vďaka praktizovaniu Dafa sa Alexovo zmýšľanie zmenilo. Získal pocit, že ľudia nie sú skutočne zlí – všetci sú v podstate láskaví. „Pred začatím kultivácie som mal pocit, že policajti v Rusku sú zlí ľudia,“ povedal Alex. „Neskôr som však pochopil, že sú obeťami chorej ideológie v komunistickej spoločnosti.“
Celá Alexova rodina sa presťahovala do Izraela a jeho rodičia mali spočiatku stále pocit, že nemôžu nikomu dôverovať. „Pretože celý život nikomu nedôverovali,“ vysvetlil Alex. „Izrael je slobodná krajina a ľudia v nej slobodne komunikujú. Moji rodičia prišli z komunistickej krajiny a neovládali izraelský jazyk. Bolo pre nich veľmi ťažké nadviazať kontakt s tamojšími ľuďmi. Napríklad, keď som rodičom vybavoval zmluvu o prenájme bytu, nedôverovali majiteľovi bytu. Vedel som, že to bolo spôsobené ich komunistickou mentalitou.“
Alexovi rodičia nedôverovali majiteľovi bytu a on zasa nerozumel jeho rodičom. Keďže Alex bol sprostredkovateľom, stal sa terčom a obe strany si na ňom vyliali svoj hnev.
„Snažil som sa vyvažovať situáciu a riešiť konflikty a stále som sa pritom kultivoval,“ povedal Alex. „Snažil som sa zostať pokojný a nerozčuľovať sa ani na jednu stranu. Snažil som sa byť dobrým človekom a byť ohľaduplný. Nakoniec majiteľ bytu dostal, čo potreboval, a moji rodičia boli spokojní. Už sa nehádajú.“
Alex povedal, že sa v tom procese snažil kultivovať každú svoju myšlienku a byť milý a ohľaduplný. Jediné nesprávne slovo mohlo spôsobiť, že jeho rodičia a majiteľ bytu sa pohádajú a pôjdu na súd. „Keď videli moju dobrú vôľu, obe strany mi začali dôverovať a nakoniec sa dohodli. Musím mať súcit s oboma stranami. Ako praktizujúci Falun Dafa som sa stal medzi nimi prostredníkom, ktorému mohli dôverovať. A na základe toho si teraz navzájom dôverujú.“
Alex na záver povedal: „Strach je vlastne materiál, ktorý nám vštepil komunizmus. Keby som nepraktizoval Falun Dafa, bolo by pre mňa veľmi ťažké vnímať tieto skúsenosti ako príležitosť prekonať strach. Namiesto toho by môj strach ešte zväčšovali. Dafa mi otvoril dvere, ktoré mi umožnili preniknúť škrupinou strachu a vidieť moju vrodenú, láskavú povahu.“
