(Minghui.org) Pred desiatimi rokmi ma prenasledoval jeden policajt. Jasne si pamätám, ako ma ten policajt našiel, odviedol domov a prehľadal môj dom. Vzal mi kľúče od domu a odomkol dvere so slovami: „Máme príkaz na prehliadku.“ Zvyšok policajtov prehľadával môj dom, zatiaľ čo on to všetko nahrával na videokameru. Prikázal mi, aby som sa postavila tvárou ku kamere. Povedala som, že prenasledovanie Falun Gongu je nezákonné, a že to, čo robili v ten deň, bolo nezákonné a bude sa na to pamätať, a že sa všetci budú zodpovedať za svoje činy. Jasne si ešte pamätám, ako pohŕdavo sa tváril, keď som to povedala.
Odviedli ma na policajnú stanicu, kde ma vypočúvali. Ten policajt sa ma snažil prinútiť, aby som prezradila, kto mi dal materiály Falun Gongu, pričom v jednej chvíli sa mi vyhrážal a v druhej predstieral priateľský prístup. Povedal, že ak budem spolupracovať, prepustia ma, ale ak odmietnem, pošlú ma do väzby. Nakoniec som povedala: „Všetky tie veci patria mne!“
Nahnevaný odhodil pero a výhražne sa na mňa pozrel, akoby chcel povedať: „Len počkaj, keď sa dostaneš do zadržiavacieho centra.“ O druhej hodine ráno ma po lekárskej prehliadke prijali do zadržiavacieho centra. Na druhý deň ráno tam prišiel ten policajt, aby ma opäť vypočul. Posmieval sa mi a opýtal sa: „Ako sa darí?“ Pokojne som mu odpovedala: „Všetko je v poriadku.“ Jeho tvár sa okamžite zmenila a povedal: „Nie je to zlé.“
Na všetky detaily si pamätám veľmi jasne, takže si viete predstaviť, aký hlboký dojem na mňa tento policajt urobil. Pamätám si, že keď som mu povedala o Falun Gongu, vôbec ho to nezaujímalo a bol odhodlaný útočiť na Falun Gong, ako aj na každého, kto ho praktizuje. Cítila som vtedy, že pre neho neexistuje žiadna nádej.
Bola som odsúdená na niekoľko rokov väzenia. Bolo to pred desiatimi rokmi.
Počas uplynulých desiatich rokov som občas myslela na tohto policajta a veľmi som sa pri tom hnevala. Neskôr som sa vďaka kultivovaniu princípov Falun Gongu: Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť postupne zbavila nenávisti voči tomuto policajtovi, aj k tým, ktorí ma odsúdili do väzenia. Cítila som, že to oni sú skutočnými obeťami. Bez ohľadu na to, aké ťažké to pre mňa bolo, strácala som len slobodu a výhody v ľudskom svete. Vedela som, aký je môj cieľ. Aj keď som stratila slobodu, vedela som, že je to dočasné. Vysoké väzenské múry mi nemohli ukradnúť slobodu v mojom srdci a v mysli. Na druhej strane títo ľudia len pasívne súhlasili s prenasledovaním. Ak sa včas neprebudia, budú sa zodpovedať za všetko, čo spravili. Keď som o tom premýšľala, pýtala som sa samej seba: „Mám s ním ako praktizujúca Falun Gongu súcit?“ Odpovedala som si: „Nie.“ Odpoveď ma znepokojila a zahanbila. Takže keď som si tento rok zrazu spomenula na tých, ktorí ma vtedy zatkli, chcela som ich opäť stretnúť.
Potom som jedného rána celkom nečakane tohto policajta stretla. Mal ma zastaviť a v okolí bolo aj veľa policajtov v civile. Vlastne som sa veľmi potešila, keď som ho uvidela (čo neznamenalo, že som schvaľovala jeho správanie). Spýtala som sa: „Ako to, že ste tu?“ Keď videl, že ho srdečne vítam, šťastne odpovedal: „Prečo by som tu nemohol byť? Poďme si sadnúť a porozprávame sa!“ Gestom ukázal na neďaleké kamenné schody a ja som si sadla. Povedal: „Uplynulo desať rokov a ja som opäť stretol svojho starého priateľa!“ Odpovedala som: „Áno, je to už desať rokov. Ako ten čas letí!“
Po niekoľkých zdvorilostných výmenách som povedala: „Pamätáte si, keď ste ma pred desiatimi rokmi zatýkali, aký ste boli vtedy zlomyseľný? Nemohla som tomu uveriť, mala som pocit, že nemáme žiadne konflikty, tak prečo ste boli taký zlý?“ Keď to počul, vzdychol si: „Nemali sme žiadne konflikty. Veci sa zmenili. Už nie ste ten istý človek ako pred desiatimi rokmi a ja už tiež nie.“
Napätie medzi nami zrazu povolilo. Povedal: „Niektorí ľudia už nie sú medzi nami. Je vás teraz menej.“ Povedala som: „Nie je to tak, ako si myslíte. Čoraz viac ľudí teraz chápe Falun Gong a začalo ho aj praktizovať. Myslíte si, že je menej ľudí, pretože viete len o tých, ktorí ho praktizovali vtedy, a niektorí z nich zomreli počas prenasledovania.“ Nehádal sa. Videla som, že nepochybuje o zdravotných prínosoch Falun Gongu, ani sa nevysmieva tým praktizujúcim, ktorí zomreli v dôsledku chorôb. Zdalo sa, že je duševne rozpoltený, keď hovoril o praktizujúcich, ktorí zomreli. Cítila som, že aj keď ma vtedy zatkol a vypočúval, stále mi nerozumie. Tak som mu vysvetlila, prečo praktizujem Falun Gong, a on ma pozorne počúval.
Povedala som mu tiež, že každý má svoj vlastný dôvod, prečo praktizuje Falun Gong. „Od mladosti som hľadala spôsob, ako uniknúť životu a smrti. Videla som staršie generácie, ktoré žili rušným životom, nevedeli ani prečo sú zaneprázdnení, a predsa nemohli uniknúť nevyhnutnému koncu. Pomyslela som si, že takto by sa život nemal končiť. Ak máme všetci rovnaký koniec, bez ohľadu na to, ako žijeme svoj život, aký je potom zmysel života? Dostala som sa do depresie, najmä keď som videla ľudí v mojom veku, ktorí nemali rovnaké myšlienky ako ja. Takže nielenže som mala depresiu, ale bola som aj veľmi osamelá. Keby som nezačala praktizovať Falun Gong, buď by som odišla na niektorú horu, do starobylého chrámu, alebo do hlbokého lesa hľadať nesmrteľnosť, alebo by som sa stala mníškou. Alebo možno by som skončila ako herečka, ktorá hrala Lin Daiyu v televíznom seriáli „Sen o červenom pavilóne“ [ktorá skončila s herectvom, nakoniec sa stala mníškou a krátko nato zomrela], pretože skutoční kultivujúci nemôžu nájsť to, čo hľadajú v dnešných kláštoroch či taoistických chrámoch. Naopak, chaos, ktorý tam vládne, je pre ľudí úplným sklamaním.“
Pokračovala som: „Falun Gong mi vysvetlil podstatu a pravý zmysel života. Zmenil moje pesimistické zmýšľanie, a tak som bola schopná žiť aktívny život podľa princípov Falun Gongu. Takže vtedy, keď ste ma zavreli do väzenia, aj keď som prišla o nejaké materiálne veci, nebrala som to príliš vážne, pretože tieto veci neboli tým, o čo som sa usilovala v prvom rade (aj keď som si nezaslúžila ísť do väzenia, alebo stratiť tieto veci).“
Potom som mu v krátkosti povedala o prenasledovaní, ktoré som zažila vo väzení. Neveril, že to, čo som práve povedala, by bolo možné. Povedala som: „Ručím za to svojim charakterom, nemám dôvod vám klamať.“ Neskôr, keď som mu podrobne rozprávala o prenasledovaní, bol pokojný a povedal: „Už tam nikdy nechcete ísť, však?“ Ale ja som nezareagovala. Povedala som: „Nemohla som zniesť prenasledovanie a mučenie vo väzení, preto som klamala a proti svojej vôli som sa zriekla Falun Gongu. Následne som prežívala obrovské duševné utrpenie a bolesť.“
Keď som dohovorila, chvíľu mlčal, ale necítila som z neho posmech ani pohŕdanie. Zrazu som si uvedomila, že v srdci ho už neobviňujem z nezákonného zatknutia, ktoré viedlo k môjmu neoprávnenému uväzneniu a mučeniu môjho tela a duše. Prvýkrát som pocítila, že odpor a nenávisť v mojom srdci voči tým ľuďom a veciam, ktoré som považovala za neodpustiteľné, boli v skutočnosti postupne zmyté princípmi Falun Gongu počas procesu mojej kultivácie.
Potom som dodala: „Dovoľte, aby som vám povedala niečo dôležité.“ Pozrel sa na mňa a ja som sa spýtala: „Viete, ako obísť firewall?“ Povedal, že áno. Povedala som: „Tak choďte na internet a vystúpte z komunistickej strany, Zväzu mládeže a Mladých pionierov.“ Keď to počul, jeho výraz sa zmenil a povedal: „Zase mi to hovoríš!“ Povedala som mu, že z týchto organizácií musí vystúpiť a je to otázka života a smrti.“ Vysvetlila som mu, že zakladateľ Čínskej komunistickej strany Marx veril v kult, a že komunistická strana je prízrak zo Západu. Objasnila som mu časti dejín tejto zlej strany. Povedal: „Je v poriadku, že mi to hovoríš, ale ak to povieš iným a oni ťa nahlásia, čo budeš robiť?“ Povedala som: „Musíš veriť, že na tomto svete je veľa dobrých ľudí.“
Povedal mi niekoľko svojich názorov, hoci výslovne nepovedal, že by chcel vystúpiť. Spýtala som sa ho, či čítal Deväť komentárov ku komunistickej strane, a on povedal, že áno. Potom som sa ho opýtala, či čítal Majstrov článok „Prečo existuje ľudstvo“, ktorý bol uverejnený minulý rok, a on povedal, že áno. Odporučila som mu, aby si ho prečítal ešte niekoľkokrát.
Potom sme sa ešte dlho rozprávali a cítila som, že otvoril svoje srdce. Hovoril aj o svojej rodine a povedal, že o niekoľko rokov plánuje odísť do dôchodku. Povedala som mu: „Pozrite, aj keď je to vaša práca, nemôžete ju robiť ďalších niekoľko rokov. Prenasledovanie Falun Gongu sa skončí, ale život je dlhý. Túto dôležitú vec (odchod z ČKS) nemôžete odkladať kvôli práci. Okrem toho si na konci života nemôžete so sebou aj tak nič vziať. Naozaj musíte myslieť na svoju budúcnosť.“
Keď som skončila, dlho o tom premýšľal a cítila som, že sa ho moje slová dotkli. Keď sme sa konečne lúčili, povedala som mu: „Som naozaj rada, že som vás dnes videla!“ Ospravedlňujúco povedal: „To nehovorte!“ Dodal tiež: „Bude pre nás lepšie, keď sa budeme stretávať čo najmenej.“ (Myslel tým, že sa už nechce stretávať pre prípad, že by sa opäť zapojil do prenasledovania.)
Toto stretnutie a rozhovor vo mne zanechali silný dojem. V posledných desiatich rokoch Majster predĺžil čas pre vnímajúce bytosti, aby boli zachránené. S Majstrovou ochranou učeníci Dafa pokračovali v informovaní ľudí o Falun Gongu, pričom znášali prenasledovanie. Zmena u tohto policajta mi umožnila skutočne pocítiť Majstrov súcit a to, že čoraz viac ľudí sa prebúdza k pravde o Dafa. Pripomína mi to pozdrav jedného bežného človeka Majstrovi počas Nového roka: „Veríme, že kým bude existovať Falun Gong, bude existovať aj nádej pre túto spoločnosť.“
Áno, kým bude existovať Falun Gong, bude existovať pre svet nádej.
