(Minghui.org) Svetový rekordér, športovec z mesta Wuhan v provincii Hubei, je v súčasnosti zadržiavaný vo väznici Fanjiatai za svoju vieru vo Falun Gong, metódu pre zušľachťovanie mysle a tela, ktorá je od júla 1999 prenasledovaná Čínskou komunistickou stranou. Podľa informovaných osôb bol pán Zhang Qingyuan vystavený rôznym formám trýznenia.
Pán Zhang, rodák z okresu Jianghan v meste Wuhan, bol zatknutý 29. marca 2023 v mieste svojho dočasného bydliska v okrese Xinzhou. Bol prevezený na policajnú stanicu Xinhualu v okrese Jianghan. Nie je jasné, kedy bol prijatý do väzenia.
Rodina pána Zhanga nedostala žiadne nové informácie o stave jeho prípadu, no predpokladajú, že si odpykáva štvorročný trest odňatia slobody, ktorý mu bol udelený v roku 2006. Po vtedajšom neprávoplatnom odsúdení žil nasledujúcich 17 rokov mimo domova, aby sa vyhol uväzneniu. V roku 2008 úrady vyvíjali nátlak na jeho zamestnávateľa, aby ho prepustil. Tiež mu zastavili štipendium pre vzorových zamestnancov, ako aj invalidné dávky (v celkovej výške 10 000 jüanov ročne).
Pánovi Zhangovi, ktorý má asi 56 rokov, po nehode v mladosti amputovali ľavé predlaktie. Jeho postihnutie mu však nezabránilo v športe a vyhral množstvo celoštátnych súťaží.
V roku 1994 prekonal svetový rekord v trojskoku a získal prvenstvo na 4. hrách zdravotne postihnutých na Ďalekom východe a v južnom Tichomorí. V roku 1995 sa stal členom národného tímu, ktorý sa mal v roku 1996 zúčastniť na špeciálnych olympijských hrách v Atlante v USA, hoci z neočakávaných dôvodov nakoniec na tieto hry neodcestoval.
Po tom, ako sa v roku 1999 začalo prenasledovanie Falun Gongu, bol pán Zhang opakovane zatýkaný za svoju vieru. Nasledujúci text je výňatkom z jeho osobného opisu utrpenia, ktoré prežil v priebehu niekoľkých rokov.
„Dňa 5. novembra 2001 ma zatkli policajti z úradu vnútornej bezpečnosti mestskej polície vo Wuhane za to, že som ľuďom posielal listy s informáciami o Falun Gongu. Uväznili ma v zadržiavacom centre č. 2 mesta Wuhan a 3. decembra ma previezli do centra na vymývanie mozgov Erdaopeng v okrese Jianghan. Nedovolili mi spať a celý deň som musel stáť tvárou k stene. Odmietol som sa zrieknuť svojej viery, ako mi nariadili, a o šesť mesiacov neskôr ma previezli do zadržiavacieho centra Huangjiadawan v okrese Jianghan. Na protest som začal držať hladovku. V osemnásty deň hladovky ma prepustili.“
„V januári 2003 som šiel do Pekingu apelovať za Falun Gong a bol som zatknutý. Počas zadržiavania na policajnej stanici Dongfeng v okrese Fangshan v Pekingu ma vypočúvali a mučili. Odmietol som im povedať svoje meno a adresu. Spútali ma na tigrej lavici a bili ma až do polnoci. Po mučení ma sledovali ľudia, ktorí mi bránili zavrieť oči.“
„Nasledujúce ráno ma odviedli do druhého zadržiavacieho centra okresného policajného oddelenia Fangshan. Počas nariadenej lekárskej prehliadky dokonca aj dozorcovia zadržiavacieho centra odsúdili policajtov za to, že ma tak surovo zbili. V zadržiavacom centre som držal hladovku a mnohokrát som bol násilne kŕmený. Hadička na kŕmenie bola často zašpinená mojou krvou. Zadržiavacie centrum po 37 dňoch oznámilo policajnej stanici Dongfeng, aby ma vyzdvihli. Oni ma aj napriek môjmu slabému fyzickému stavu vysadili na autobusovej stanici namiesto toho, aby ma doviezli domov.“
„Dňa 19. júla 2005 som bol opäť zatknutý príslušníkmi Úradu vnútornej bezpečnosti mestskej polície Wuhan. Zabavili mi cennosti v hodnote takmer 10 000 jüanov, vrátane počítača a tlačiarne a odviezli ma do zadržiavacieho centra č. 2 mesta Wuhan. Začal som držať hladovku a bol som znova násilne kŕmený. Hadička na kŕmenie bola veľká asi ako prst, a keď mi ju vytiahli z nosnej dierky, bola celá od krvi.“
„Keď som sa po niekoľkých násilných kŕmeniach odmietol vzdať, dozorcovia ma priviazali na drevenú posteľ v polohe roztiahnutého orla so štyrmi končatinami pripevnenými k štyrom okovom na štyroch rohoch. Hadičku na kŕmenie mi po celý čas nechali v žalúdku. Počas každého násilného kŕmenia mi cez hadičku liali tekutinu. Toto extrémne zaobchádzanie pokračovalo až do môjho prepustenia 9. augusta 2005.“
„5. apríla 2006 ma zatkli na kontrolnom stanovišti, keď som cestoval autobusom do môjho rodného mesta na vidieku počas festivalu Qingming (známeho aj ako Deň zametania hrobov na vzdanie úcty predkom). Polícia ma opäť odviezla do zadržiavacieho centra č. 2 v meste Wuhan. Hneď na druhý deň ma postavili pred súd. Držal som hladovku a po troch týždňoch ma prepustili na kauciu. Dňa 1. júna 2006 prišiel ku mne domov predsedajúci sudca a polícia a oznámili mi, že som bol odsúdený na štyri roky väzenia. Povedali mi, že ak chcem, mám desať dní na podanie odvolania.“
„Aby som sa vyhol uväzneniu, opustil som svoj domov a nasledujúcich 17 rokov som sa sťahoval z miesta na miesto.“
