(Minghui.org) Vždy, keď si spomeniem na svojich 20 rokov kultivácie vo Falun Dafa, nedokážem slovami vyjadriť svoju vďačnosť nášmu súcitnému Majstrovi! Moja myseľ a telo sa očistili a moja rodina z toho mala tiež veľký úžitok.
Chcela by som zdieľať príbeh o uzdravení mojej dcéry z depresie, aby som poukázala na výnimočnosť Falun Dafa.
S manželom žijeme v meste Wuhan a máme tri deti: dvoch synov a mladšiu dcéru. Najstarší syn a dcéra žijú v tom istom meste ako my a náš druhý syn žije v inom meste. Keď som práve bola u svojho druhého syna a starala sa o vnúča, dostala som v polovici decembra 2014 sériu textových správ od svojej dcéry, ktorá pracovala v nemocnici. Jej slová boli nejasné a ja som pocítila, že niečo nie je v poriadku. Znepokojilo ma to a rozhodla som sa ju navštíviť.
Ráno som odišla vlakom do Wuhanu a do nemocnice, kde bola moja dcéra, som sa dostala niečo po 14.00. Moja dcéra bola vždy živé dieťa s veselou povahou a milým úsmevom. Keď som ju však uvidela tentokrát, vyzerala dosť zmätene. Povedala: „Prosím, vezmi ma domov.“ Všetci lekári a sestry v nemocnici sa na mňa pozerali zvláštne. Išla som za riaditeľom nemocnice a povedala som mu, že moja dcéra by chcela dať výpoveď. Riaditeľ sa ma na nič nepýtal, len požiadal finančné oddelenie, aby vyrovnalo dcére plat.
Povedala som jej: „Od rána som nič nejedla. Je v okolí nejaká reštaurácia? Rýchlo si kúpim niečo na jedenie a potom ti pomôžem zbaliť veci.“ Dcéra ma vzala do malej reštaurácie za nemocnicou.
Niečo som si objednala, a práve keď som sa chystala najesť, dcéra nahlas povedala: „Mami, som tehotná!“ Bola som v šoku. Moja dcéra nebola vydatá. Jej priateľ žil ďaleko a ešte neboli ani zasnúbení.
Cítila som sa veľmi zle, ale v duchu som samú seba varovala: „Som kultivujúca Dafa. Mala by som ostať pokojná, keď sa stretnem s ťažkosťami.“ Povedala som svojej dcére: „Najprv sa zbalíme a potom pôjdeme domov.“ Požiadala ma, aby som sa najprv najedla, ale nemohla som nič zjesť. Zavolala som najstaršiemu synovi, aby nás prišiel odviezť domov. Spýtal sa ma, čo sa stalo, a ja som len povedala: „Nič. Tvoja sestra je unavená z práce a chce si doma chvíľu oddýchnuť.“ Cestou domov mi syn povedal, že nevyzerám dobre a spýtal sa, či som v poriadku. Povedala som, že áno a možno som len unavená z cesty vlakom.
Môj manžel bol preč a hral mahjong. Rýchlo som upratala izbu pre dcéru, aby si oddýchla, a potom som pripravila večeru. Manžel sa vrátil večer a spýtal sa, či je všetko v poriadku. Zopakovala som, čo som povedala aj synovi, a on sa už na nič viac nepýtal. Po večeri šiel pozerať televíziu. Moja dcéra zjedla len trochu jedla a išla si na poschodie oddýchnuť.
Po umývaní riadu som sa dcéry opýtala, čo sa deje. Povedala, že už dva mesiace nemôže v noci spať a v ušiach jej už dlho znie hlas. Navyše dva posledné mesiace nemala menštruáciu, takže má podozrenie, že je tehotná. Keď som sa spýtala ako to, povedala, že jedna jej spolužiačka ju vzala na korčule, ale ona nevedela korčuľovať, takže jej spolužiačka predstavila chlapca, aby ju to naučil. Počas prestávky jej ten chlapík dal niečo vypiť a po vypití sa jej otupila myseľ. Keď sa zobudila, nemohla si spomenúť, čo sa stalo. Veľmi som sa nahnevala a zakričala som: „Čo som ťa vždy učila, odkedy si bola malá? Ako dievča sa musíš vždy kontrolovať a nesmieš sa náhodne stýkať s chlapcami. Ako si mohla spraviť takú vec!“ Rozplakala sa a nič nepovedala.
Keď som sa upokojila, pomyslela som si: „Som kultivujúca. Prečo som sa tak nahnevala? Myseľ mojej dcéry momentálne nie je jasná a ťažko povedať, či to, čo povedala, bola pravda alebo lož. Musím sa správať racionálne.“ Povedala som jej, že ju na druhý deň ráno odveziem do ženskej nemocnice na lekárske vyšetrenie a poprosila som ju, aby sa vyspala. Povedala, že nemôže spať. „Ak nemôžeš spať, môžeš so mnou študovať Zhuan Falun,“ navrhla som. Súhlasila. Nepraktizovala Dafa, ale vždy verila v Dafa. Potom sme čítali Zhuan Falun. Keď nastal čas vysielať spravodlivé myšlienky, požiadala som ju, aby úprimne recitovala: „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“ V tú noc sme vôbec nespali.
Na druhý deň ráno som ju vzala do nemocnice na ultrazvukové vyšetrenie. Lekár povedal: „Vaša dcéra nie je tehotná. Všetko je v poriadku. Psychický stres jej spôsobil príznaky amenorey. Nechajte ju doma a odpočívajte a všetko by malo byť v poriadku.“
Napriek tomu moja dcéra stále nemohla zaspať. Hovorila, že jej do uší hovorí nejaký hlas, ale nepočuje, čo hovorí. Spýtala som sa jej: „Chceš ísť do nemocnice na vyšetrenie, alebo chceš so mnou študovať Fa?“ Povedala, že chce so mnou študovať Fa. Počas dňa som s ňou okrem varenia a domácich prác trávila zvyšok času čítaním Zhuan Faluna. Študovali sme aj v noci.
Keďže sme s dcérou boli na druhom poschodí a manžel na prvom, nevedel, či spíme alebo nie. Počas nasledujúcich dní chodil ako zvyčajne hrať mahjong. Na štvrtý deň sa ma spýtal: „Prečo ti včera celú noc svietilo svetlo?“ Povedala som mu o situácii našej dcéry. Okamžite nato ju chcel vziať do psychiatrickej liečebne. Povedala som mu: „Ak ju tam pošleš, zničíš jej život. Z našej dediny bolo niekoľko detí s duševnými chorobami. Vyliečilo sa niektoré z nich v psychiatrickej nemocnici?“ Ale on nesúhlasil. Počas dňa už nechcel hrať mahjong. Namiesto toho zostal doma a hádal sa so mnou.
Bála som sa, že to ovplyvní našu dcéru, a tak som zavolala svojmu druhému synovi a požiadala som ho, aby pre mňa a dcéru kúpil lístky na vlak. Potom som ju vzala k nemu domov. Počas dňa som pomáhala so starostlivosťou o vnuka a varila som. Večer som si s dcérou čítala Zhuan Falun.
Príznaky mojej dcéry sa zhoršili na piatu noc v synovom dome. Zdalo sa, že stratila pamäť. Povedala, že už nerozoznáva slová, nevie používať mobilný telefón a na nič si nepamätá. Spomenula som mená jej najlepších kamarátok a spolužiačok, ale ona ich nepoznala. Rodičia dcérinho priateľa žili v tom istom meste ako môj syn, nosili jej ovocie a každý večer za ňou chodili. V prvých dňoch ich dcéra oslovovala strýko a teta. Keď stratila pamäť, už ich nespoznala. Matka bola veľmi znepokojená a povedala, že by sme mali dcéru vziať na vyšetrenie do psychiatrickej nemocnice v Nanjingu, a že ona pôjde so mnou. Ale otec povedal, že verí, že Falun Gong je zázračný, a že by ma mali vypočuť. Doplnila som: „Jej stav nie je choroba. Je to spôsobené duševným stresom. Takéto symptómy sa v nemocnici len ťažko liečia.“
Moje srdce sa pri situácii mojej dcéry nepohlo. Na základe štúdia Fa som si uvedomila, že to bolo spôsobené karmou, ktorú si moja dcéra nazhromaždila počas svojich minulých životov. Pomyslela som si: „Ako by mohla nemocnica odstrániť jej karmu? Dafa je všemocný a Majstrova moc je bezhraničná! Pokiaľ budem pevne veriť v Majstra a v Dafa, pozerať sa dovnútra a kráčať správne cestou kultivácie, určite budem schopná pomôcť svojej dcére prekonať toto ťažké obdobie.“
Niekoľko mesiacov predtým som mala veľmi jasný sen: Vzala som svoju dcéru do domu svojich rodičov. Keď sme prechádzali okolo ryžového poľa, pole sa zmenilo na rybník. Voda však bola veľmi kalná. Dcéra si išla umyť ruky a spadla do rybníka. Keď som ju vytiahla, zdalo sa, že sa utopila. Držala som ju a plakala, až kým som sa neprebudila, a v kútikoch očí som mala stále slzy. Pri spomienke na tento sen som si uvedomila, že to, čo prežívala, bolo niečo, čo sa v jej živote muselo stať, a bolo to pre ňu, aby takto splatila svoju karmu. Bolo to tiež na to, aby to otestovalo moju spravodlivú vieru v Dafa a v Majstra.
Majster nám v prednáške Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Austrálii povedal: „Nepovedal som, že keď jeden človek praktizuje, prinesie to prospech celej rodine?“ Pevne som verila, že Majster mi pomôže vyriešiť ťažkosti, ale boli tu aj ľudské pripútanosti, ktoré som v tomto procese potrebovala odstrániť. Pozrela som sa dovnútra a zistila som, že mám hlboko skrytú pripútanosť k sebectvu. Nemala som veľký súcit a toleranciu, ktorým nás Majster učil. Navyše som pri stretnutí s problémami svojej dcéry neuvažovala o veciach z jej perspektívy. Hoci bola odmalička čistým a láskavým dieťaťom, bolo pre ňu ťažké nejsť dole s prúdom v spoločenskom prostredí, ktoré je pokazené Čínskou komunistickou stranou (ČKS).
Každý večer som jej naďalej čítala Zhuan Falun a každú hodinu som vysielala spravodlivé myšlienky. Tretiu noc po tom, ako stratila pamäť, som s ňou zostala do tretej hodiny ráno a spýtala som sa jej, či sa jej nechce spať. Povedala, že nie, a tak som povedala: „Čo keby som ti porozprávala príbeh?“
Skutočný príbeh o adopcii dievčatka
Príbeh, ktorý som jej porozprávala, bol o jej skutočnej životnej skúsenosti. Začala som: „Kedysi dávno žil jeden pár. Boli to chudobní, ale milí farmári. Mali dvoch synov, ale stále dúfali, že budú mať dcéru. Želanie tohto páru spoznali bohovia v nebi a ich želanie sa splnilo.“
„Asi pred 23 rokmi v máji, jedného rána, manžel uvidel malé dievčatko opustené na zemi pred úradom pre občianske záležitosti. Dievčatko malo len asi päť alebo šesť mesiacov. Mala na sebe staré jednovrstvové šaty a pod nimi kus handry. Vedľa nej ležal kúsok papiera s dátumom jej narodenia. Dievčatko malo otvorené oči a pozeralo na ľudí, ktorí stáli okolo nej. Úrad pre občianske záležitosti ešte nebol otvorený. Prizerajúci sa ľudia obklopili dieťa, ale nikto nechcel dievčatko zdvihnúť.“
„Manžel s dievčatkom súcitil, a tak ho vzal domov. Obaja manželia sa odvtedy k dievčatku správali ako k vlastnému dieťaťu. Žili skromne, ale boli ochotní minúť peniaze na nákup sušeného mlieka. Dbali na to, aby jej bolo v zime teplo a v lete cítila chládok. Keď mali dobré jedlo, vždy jej ho dali ako prvej. Aj jej dvaja bratia boli k nej veľmi láskaví a nechali ju, aby sa najedla a napila ako prvá. Manželia sa veľmi tešili, keď videli, že dievčatko šťastne rastie, najmä preto, že malo dobré zdravie. Chodila do školy, vyštudovala a začala pracovať. No krátko po tom, ako začala pracovať, zažila veľké trápenie. Matka si vyčítala, že nenaplnila svoje želanie viesť dievča na cestu kultivácie Dafa, čo spôsobilo, že v znečistenej spoločnosti postupne stratila svoju láskavú povahu.“
Keď ma dcéra počúvala, prešla od vzlykania k plaču. So slzami v očiach som jej povedala: „Dievčatko moje, plač. Vyplač všetky trápenia vo svojom srdci.“ Odmalička zažívala, že ostatní dospelí a deti v dedine často hovorili, že je adoptovaná. Nemohli sme toho spraviť veľa, aby sme zabránili ostatným o tom hovoriť. Moja dcéra veľmi trpela, keď to počúvala. Po plači povedala, že chce spať. Po tejto noci už bola schopná normálne zaspať.
Potom jej tvár začala opúchať. Bola taká opuchnutá, že sotva mohla otvoriť oči. Po dvoch dňoch opuch začal ustupovať. Potom sa jej na oboch stranách spánkov objavili husté malé červené vyrážky a postupne jej vyrážky pokryli celú tvár. Vedela som, že je to dobré znamenie, pretože ju Majster očisťoval. Ako sa malé vyrážky hojili, postupne sa jej obnovovala aj pamäť, a keď vyrážky zmizli, úplne sa obnovila. Okrem toho sa jej znormalizovala menštruácia. Od chvíle, keď som ju vzala domov, pod súcitnou ochranou Majstra neuplynul ani mesiac a depresia mojej dcéry sa zázračne vyliečila. Toto sa nedá vysvetliť modernou medicínou.
Moja dcéra a jej priateľ sa čoskoro zasnúbili a v roku 2015 sa vzali. V roku 2016 sa mojej dcére narodilo dievčatko, ktoré bolo čulé a krásne.
V okamihu uplynulo 10 rokov. Vždy, keď si spomeniem na útrapy, ktorými som s dcérou prešla, viem, že bez Majstrovej ochrany a požehnania by boli následky nepredstaviteľné. Celá moja rodina a ja sme Majstrovi veľmi vďační za jeho súcitnú ochranu a záchranu!
Ďakujem Vám, Majster!
