Fahui na Taiwane: Od nemožného k možnému

(Minghui.org) Dobrý deň ctihodný Majster! Dobrý deň spolupraktizujúci!

Falun Dafa som začala praktizovať v roku 2002 a rada by som zdieľala o svojich troch skúsenostiach, počas ktorých som spočiatku odmietla pomáhať s prácou Dafa, no neskôr som súhlasila. 

Krátko potom, ako som začala praktizovať, prešli noviny Epoch Times z týždenného na každodenné vydávanie a potrebovali viac praktizujúcich, ktorí by im pomohli. Praktizujúca v mojej škole pozvala mňa a ďalších učiteľov, aby sme pomohli s úpravou novín. Spočiatku som odmietla, pretože som nebola umelecky založená a nemyslela som si, že to zvládnem.

Čoskoro sa mi ozvala znova a povedala, že majú naozaj málo zamestnancov, a vysvetlila, že túto prácu prijala, hoci nevie používať Word. Povedala, že ja som v práci s počítačom zručnejšia, a spýtala sa, prečo som sa nezapojila, a tak som sa zúčastnila na školení o grafickej úprave.

Spočiatku som strávila celé hodiny pri príprave jednej strany a často som strávila celú noc pri vkladaní článkov a obrázkov na jednu stránku. Rozmýšľala som, ako je to možné dokončiť za jednu hodinu. Vďaka neustálemu cvičeniu som sa naučila spraviť layout jednej strany za hodinu a formálne som sa stala pracovníčkou na grafike. Keď som videla tie stránky vytlačené, cítila som sa veľmi hrdá.

Grafická úprava je jednoduchá úloha. Ale korektúry a nahrádzanie článkov je emocionálne vyčerpávajúce. Často som opravou strávila jednu alebo dve hodiny, alebo aj dlhšie, ako bol čas potrebný na prípravu layoutu. Niekedy som bola netrpezlivá a dokonca som nadávala na obrazovku počítača, keď môj xinxing nebol na úrovni. Uvedomila som si však, že ide o kultivačný proces.

Upravila som si rozvrh, aby som mohla pracovať online na grafickej úprave. Manžel a deti ma nerušili a pomáhali mi s mnohými domácimi prácami. Moje deti boli v tom čase v škôlke, ale teraz už ukončili štúdium na vysokých školách. V súčasnosti sme s manželom na dôchodku.

Úprava, korektúry a grafická úprava tvoria jeden celok. Každý robí svoju časť a navzájom sa dopĺňame a podporujeme. Pracujeme na samostatných počítačoch, ale náš cieľ je rovnaký. Berieme na seba zodpovednosť a predkladáme čitateľom noviny založené na faktoch a s krásnym dizajnom.

Od môjho odmietnutia na začiatku a neschopnosti vykonať prácu teraz dokážem dokončiť grafickú úpravu v stanovenom časovom rámci. Je pre mňa veľkým potešením dokončiť grafiku s ostatnými praktizujúcimi a cítim sa naplnená.

Pripojenie sa k tímu s bubnami na páse

Keď som prvýkrát videla tím s bubnami na páse, obdivovala som týchto praktizujúcich. Sú veľkým tímom, hrajú na bubny jednotne a ich vystúpenia sú veľmi silné. Cítila som, že by bolo skvelé, keby som mohla hrať ako oni. Nebola som však hudobne nadaná a chýbala mi koordinácia.

Ostatní praktizujúci ma povzbudili, aby som svoje deti vzala do školy Minghui, ktorá sa konala cez víkendy. Študovali Fa a praktizovali cvičenia s ostatnými deťmi a neskôr sa pridali k tímu bubeníkov. Rýchlo sa to naučili a mohli sa zúčastňovať na sprievodoch a vystúpeniach. Boli to ešte deti, takže niekedy sa nedokázali ovládať, plakali alebo pri hre na bubny nedvíhali ruky.

Rodičia ich spočiatku povzbudzovali a odmeňovali sladkosťami, aby dokázali absolvovať celý sprievod. Keď sme viac pochopili Fa, tieto lákadlá sme už neposkytovali. Dúfali sme, že títo mladí praktizujúci budú potvrdzovať Fa z vlastného srdca a počas účasti budú v božskom stave. Keď som svojim deťom pripomenula, aby mali ruky zdvihnuté a stále sa usmievali, povedali: „Prečo ty nehráš na bubnoch?“ Ich slová ma prebudili. Pridala som sa teda k tímu bubeníkov na páse.

Na začiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké. Moje pohyby neboli koordinované a nerozumela som hudbe. Potom som si zapamätala pohyby od začiatku až do konca. Keď sa na skúške začali pohyby uprostred, nedokázala som rozpoznať hudbu a nevedela som, ktorý pohyb to je, takže som len nasledovala ostatných.

Aby som vedela, ktorá hudba sa hodí k určitému pohybu, použila som metódu, ktorú sme používali v škole. Na hodinách tanca počas telesnej výchovy nám učiteľ povedal, aby sme si robili tanečné poznámky pomocou jednoduchých symbolov na zaznamenávanie pohybov rytmu. Použila som túto metódu. Na zaznamenávanie jednotlivých rytmov som používala jednoduché symboly v počítači.

Vo voľnom čase som si prezerala notový zápis, počítala rytmus s hudbou a opakovane cvičila pohyby. Jedného dňa som si uvedomila, že rozoznávam noty a dokážem robiť pohyby podľa nich. Nakoniec som sa mohla zúčastniť na sprievode na potvrdenie Fa.

Hrala som s mladými praktizujúcimi na bubnoch, namiesto toho, aby som stála bokom a povzbudzovala ich. Neskôr ma požiadali, aby som mladých praktizujúcich učila hrať. Aby som ich mohla naučiť správne pohyby, musela som mať jasno v detailoch každého pohybu. Preto som vážne cvičila na bubnoch, aby som si pohyby dobre zapamätala.

Nemala som talent. Vďaka neustálemu cvičeniu som však dokázala robiť pohyby podľa hudby a moje pohyby boli koordinovanejšie. Tento proces učenia mi umožnil spoznať vnútorný význam frázy „Kultivácia závisí od človeka samého, zatiaľ čo premenu kungu vykonáva majster.“ (Prvá lekcia, Zhuan Falun) Teraz môžem pohyby učiť nových členov tímu. Notový zápis všetci uvítali. Bolo to praktické. Noví členovia tímu si ľahšie zapamätávajú pohyby a hudbu.

Náš bubenícky tím je vždy poslednou skupinou v sprievode. Pred odchodom čakáme najdlhšie. Ale každý člen tímu je zakaždým v dobrej nálade. Keď prídeme do cieľa, ostatní praktizujúci nám vždy venujú veľký potlesk, ktorý signalizuje, že náš sprievod sa úspešne skončil. Ich potlesk je povzbudením a zároveň pripomienkou v nádeji, že sa nám bude dariť ešte lepšie.

Majster povedal:

„Každý zvuk bubnov Fa je Zhen-Shan-Ren“ („Oddiel s bubnami na pásoch“, Hong Yin II)

Mám také šťastie, že som členkou tímu s bubnami na páse!

Doručovanie novín

Po odchode do dôchodku som začala celé dni pracovať ako dobrovoľníčka v redakcii Epoch Times. Pracovala som na rôznych pozíciách od administratívy až po distribúciu.

Pred dvoma rokmi bol praktizujúci, ktorý roznášal noviny, pridelený do iného okresu a nenašla sa za neho náhrada. Okres bol rozdelený na menšie oblasti. Zamestnanci kancelárie Epoch Times a dobrovoľníci boli vyzvaní, aby sa pripojili k tímu doručovateľov. Zamestnancov, ktorí mali skútre, sa opýtali, či by sa chceli pridať, vrátane mňa. Nemyslela som si, že by som sa mala zapojiť, pretože som potrebovala po večeroch pracovať na grafickom layoute. Po príchode domov som sa spýtala manžela a ten okamžite namietal, takže som odmietla.

Čoskoro ma koordinátor o to znova požiadal, pretože dodávateľskému tímu chýbal personál. Požiadali ma, aby som im dočasne pomáhala. Vedela som, že nič nie je náhoda a musíme sa navzájom dopĺňať, preto som súhlasila. Manželovi som povedala, že budem noviny roznášať tri mesiace, kým kancelária bude hľadať náhradu. Myslela som si, že tri mesiace prejdú rýchlo. Dlhšie by som to nerobila.

Hoci som práve začala s prácou roznášania, počítala som dni. Verila som, že sa rýchlo nájde náhrada. Aj keby nikoho nenašli, urobila by som všetko, čo bolo v mojich silách, a mohla by som túto pozíciu opustiť. Prešli tri mesiace. Nenašla sa žiadna náhrada, a tak som pokračovala v roznášaní novín. Prešli dva roky, ale náhrada sa stále nenašla.

V súčasnosti nielenže roznášam noviny, ale tiež som vedúcou pobočky a koordinujem roznášanie.

Nepoznala som ťažkosti, kým som nezačala roznášať noviny. Epoch Times je dôležitou platformou na objasňovanie pravdy a roznášanie novín je poslednou etapou práce. Kto bude robiť túto poslednú etapu? Myslela som si, že to bude robiť niekto iný. Ja by som to nedokázala. V skutočnosti nevieme, či niečo dokážeme, kým sa o to nepokúsime.

Praktizujúci, ktorý roznášal noviny, povedal: „Je to jednoduché. Stačí hodiť noviny do schránky a práca je hotová. Úroveň doručenia je 100 %.“ Áno, pokiaľ som tú prácu chcela robiť, mohla som ju každý deň dokončiť na 100 %. Všetky moje výhovorky, prečo som prácu nerobila, zmizli, keď som ju začala robiť. Skutočným problémom bolo moje srdce. Vedela som, že by sme sa mali navzájom dopĺňať. Ale keď prišiel rad na moju pomoc, nebola som ochotná.

V skutočnosti som z toho mala veľký úžitok. Predtým, ako som začala roznášať noviny, som mala málokedy možnosť vidieť ranné svitanie. Keď som roznášala noviny, videla som, ako sa obloha zmenila z tmavej na jasnú a sprevádzal ma plný východ slnka. Takto krásne som začínala svoj deň. Predtým som zvykla zaspať a na cvičenie v parku som chodila neskoro. Niektoré dni som ich nestihla urobiť. Teraz idem na cvičebné miesto po tom, ako skončím s roznášaním novín, a potom prídem domov meditovať.

Znovu som sa začala učiť Fa naspamäť. Hoci viem, aké dôležité je učiť sa Fa naspamäť, používala som všetky výhovorky, aby som sa presvedčila, že na to nemám čas. Učila som sa Fa naspamäť raz za čas a nepokračovala som v tom. Keď roznášam noviny, chodím po tej istej trase, čakám na tú istú zelenú a vidím tú istú scenériu. Moje myšlienky však často blúdili. Jedného dňa sa praktizujúci, ktorý tiež roznáša noviny, podelil o svoju skúsenosť s učením sa básní z Hong Yin a povedal, že výsledok bol dobrý. Tak som sa rozhodla, že sa znova začnem učiť Fa naspamäť.

Stiahla som si Zhuan Falun do svojho starého mobilu a našla som stojan na telefón. Učila som sa Fa naspamäť, keď som bola na skútri. Počas čakania na zelenú som si skontrolovala obsah odseku, aby som zistila, či som si ho správne zapamätala. Nemala som už blúdivé myšlienky. Čas na roznášanie využívam na učenie sa Fa naspamäť odsek po odseku a doteraz som si zapamätala päť lekcií.

Počas roznášania novín som sa zbavila pripútaností k osobným záujmom a závisti. Trvá mi to asi dve hodiny. Pokrývam veľkú oblasť, ale nie veľa domácností. Máme príspevok na doručovanie, ale ten môj pokrýva len výdavky na skúter. Na začiatku som si pomyslela: „Niektorí praktizujúci strávia polovicu času doručovaním rovnakého počtu výtlačkov ako ja, zatiaľ čo iní za rovnaký čas doručia dvakrát toľko výtlačkov.“

Dozvedela som sa tiež, že jeden praktizujúci strávil hodinu doručovaním len niekoľkých novín, ale pokračoval v tom. Jeden pár roznáša noviny spoločne. Keď ich roznášajú počas daždivých dní, musia tankovať z vlastného vrecka, ale sú veľmi vďační Majstrovi, že im dal túto možnosť. Mám dôchodok a čas, ale stále som si myslela, že nie som náležite odmenená. Nebolo to smiešne?

Mám veľké šťastie, že som pracovníčkou v novinách a môžem ľuďom doručiť tento poklad. Doručujem Epoch Times predplatiteľom a dokončujem poslednú etapu distribúcie novín.

Nemala som mimoriadne zážitky. Moja cesta od počiatočného odmietania s použitím výhovoriek, cez podvolenie sa až po ochotné prijatie zodpovednosti je solídny kultivačný proces.

Prosím, láskavo ma upozornite na čokoľvek nevhodné. 

Ďakujem vám Majster! Ďakujem vám spolupraktizujúci!