(Minghui.org) Dobrý deň, ctený Majster! Dobrý deň, praktizujúci!
Falun Dafa som začala praktizovať pred začiatkom prenasledovania v roku 1999. Počas uplynulých 25 rokov som zažila rôzne vzostupy a pády. Získala som z nich skúsenosti a poučenia a zároveň som získala aj mnoho ďalších poznatkov. Rada by som využila príležitosť, ktorú mi ponúka Čínska Fahui 2024, aby som sa podelila o niektoré svoje skúsenosti z prvých dní odporu proti prenasledovaniu.
Degradácia a presun do odľahlej horskej oblasti
Po začiatku prenasledovania v júli 1999 som bola niekoľkokrát nezákonne zadržaná, pretože som sa odmietla vzdať svojej viery v Dafa. Neskôr som bola vyradená z kľúčovej školy v meste a pridelená na základnú školu v horskej oblasti, vzdialenej viac ako 20 kilometrov od mesta, kde som žila.
Keďže som mala len bicykel a z horskej oblasti do môjho bydliska nejazdil žiadny autobus, dochádzanie bolo pre mňa veľmi náročné. Nemohla som sa každý deň vracať domov. Môj syn v tom čase chodil na základnú školu, ale nemohla som s ním tráviť veľa času. Počas cesty do školy som si v srdci neustále recitovala Majstrovu báseň „Zoceľovať vôľu“ z Hong Yin. Nikdy predtým som na bicykli neabsolvovala takú dlhú vzdialenosť, ale s Majstrovou ochranou som cestou nemala žiadne problémy a necítila som sa ani unavene.
Keď som dorazila do kancelárie pre vzdelávanie v súvislosti s mojím nástupným procesom, do kancelárie vošiel muž. „Máte veľké šťastie,“ povedal mi vedúci kancelárie, „toto je riaditeľ vašej školy. Môžete ísť s ním, keď tu skončí svoju prácu.“ Cítila som sa vďačná za Majstrove usporiadanie.
Zariadenie školy bolo veľmi zastaralé. Keďže som tam bola úplne cudzia, pohltil ma pocit smútku. Pripomenula som si: Musíš ovládať svoje pocity a prijať nové prostredie a ľudí so správaním praktizujúcej Dafa.
Za „trest“ som bola degradovaná a učitelia a študenti v novej škole boli o mojej situácii vopred informovaní. Zo zvedavosti, aby videli, ako vyzerá „desivá“ praktizujúca Falun Dafa, sa študenti zhromažďovali pred kabinetom a pozerali sa na mňa cez okno.
Keď som pozdravila učiteľov, často reagovali rozpačito, pozerali na mňa podozrievavo a diskriminačne. Niektorí mi neskôr povedali, že kvôli démonizujúcej propagande, ktorú šíri ČKS, si mysleli, že musím byť veľmi nerozumná a tvrdohlavá.
„Ste najlepšia učiteľka v našej dedine!“
Keď sa s ľuďmi zle zaobchádza, môžu sa cítiť deprimovaní, stať sa pasívnymi, alebo sa snažiť pomstiť. Ale ja som praktizujúca Dafa a musím k svojej práci pristupovať s dobrým prístupom a etikou.
Odborné zručnosti učiteľov v škole boli vo všeobecnosti nízke a ich vyučovacie výsledky výrazne zaostávali. Preto som neučila len hodiny pre daný ročník, ale aj mnohé z predchádzajúcich hodín, ktoré neboli vyučované správne.
Na hodinách som bola k žiakom milá a moje stručné, presné a zrozumiteľné vysvetlenia si čoskoro získali ich srdcia. Väčšina z nich urobila v krátkom čase zmysluplný pokrok v štúdiu a žiaci aj ich rodičia boli veľmi spokojní.
Dvom študentom som poskytovala ďalšie doučovanie vo večerných hodinách. Obaja neskôr získali najvyššie ocenenia v súťaži na okresnej úrovni. V našom okolí sa to stalo senzačnou správou, pretože táto škola sa dlhé roky nemohla ani len zúčastniť na takýchto súťažiach, nieto ešte získať nejaké ceny.
V minulosti maturitný ročník vždy zaostával v každoročných skúškach a učitelia stredných škôl sa často sťažovali, že žiakov z našej školy je ťažko učiť. Rok som sa snažila zistiť, v čom zaostávali a čo treba urobiť, aby sme im pomohli dobehnúť zaostávanie. Niekoľko rokov som učila maturitné triedy a študenti v skúškach dosahovali oveľa lepšie výsledky.
Učitelia, riaditelia škôl a vedúci mestského úradu pre vzdelávanie sa ku mne začali správať s rešpektom a predsudky a negatívne názory ľudí na Dafa zmizli. Raz mi jeden stredoškolský učiteľ povedal: „Keď študenti píšu eseje, zvyčajne píšu o svojich súčasných učiteľoch, ale v posledných rokoch všetci študenti z vašej školy písali o vás. Zanechali ste v nich taký úžasný dojem!“
Nad rámec učebných osnov
Mojím poslaním ako učeníčky Dafa obdobia nápravy Fa je objasňovať pravdu, aby som zachránila vnímajúce bytosti, najmä mojich študentov, ktorí mali so mnou predurčený vzťah. Nestačilo ich len dobre učiť v akademickom štúdiu, musela som im objasniť pravdu, aby mohli byť zachránení. Keďže som však bola v minulosti niekoľkokrát nezákonne zadržaná, čo mojej rodine a môjmu dieťaťu prinieslo veľa bolesti, obávala som sa, či ma opäť nenahlásia a nezatknú, ak im budem hovoriť o Falun Dafa.
Majster Li, zakladateľ Falun Dafa, povedal:
„Staré sily sa neodvažujú odporovať nášmu objasňovaniu pravdy a zachraňovaniu vnímajúcich bytostí. Kľúčom je nenechať ich zneužiť medzery vo vašom stave mysle keď robíte veci.“ („Vyučovanie Fa na konferencii v Bostone 2002“, Vyučovanie Fa na konferenciách - II. časť)
Viackrát som odvážne a racionálne objasnila pravdu svojim študentom na hodine.
Predtým, ako som sa začala kultivovať v Dafa, som študentov často karhala a snažila som sa na nich vyvíjať nátlak, aby sa zlepšili. Majster nás však učil, aby sme veci riešili so súcitom. Uvedomila som si, že pri riešení konfliktov medzi študentmi by som ich mala najprv upokojiť a potom im pomôcť, aby sa pozreli do svojho vnútra a sami videli svoje nedostatky.
Vysvetlila som študentom, že keď ľudia robia dobré skutky a znášajú ťažkosti, získajú bielu hmotu – cnosť, ktorá ľuďom prinesie požehnanie; keď ľudia robia zlé veci, vytvárajú a získavajú čiernu látku – karmu, ktorá ľuďom prinesie bolesť, choroby a nešťastie. Ak teda človek chce mať dobrú budúcnosť, musí konať dobré skutky, byť pravdivý, láskavý a snažiť sa byť dobrým človekom.
Povedala som im aj o tom, aké dôležité je byť tolerantný a trpezlivý. Uviedla som príklad udalosti v susednej dedine: niekoľko dedinčanov sa veľmi pohádalo kvôli tomu, že si zo seba robili srandu; jeden z nich zomrel a tí dvaja, ktorí spôsobili jeho smrť, boli uväznení.
Raz sa dvaja študenti dostali do konfliktu. Keď som sa ich spýtala, čo sa stalo, začali sa hádať znova. Nezastavila som ich, ale trpezlivo som ich počúvala. Keď nastal ten správny čas, povedala som im: „Nechcem obviňovať ani jedného z vás, pretože viem, aké to je, keď vám niekto ublíži.“ Podelila som sa s nimi o to, ako som bola prenasledovaná za praktizovanie Dafa a degradovaná do horskej oblasti namiesto toho, aby som pracovala v meste a bola blízko svojej rodiny. Využila som tiež príležitosť, aby som im povedala viac o Dafa a o tom, ako ho ČKS démonizovala. Tieto fakty sa dotkli sŕdc študentov. Prestali sa hádať a priznali svoje chyby.
Raz som sa so študentmi podelila o to, že kvôli prenasledovaniu ma degradovali a výrazne mi znížili plat. Ľutovala som, že sa nemôžem starať o svojho syna, ale k študentom som sa správala ako k vlastným deťom a chcela som im poskytnúť čo najlepšie vzdelanie. V tej chvíli sa mi trochu zasekol hlas. Všetci študenti ticho počúvali a niektorí mali aj slzy v očiach.
Na druhý deň za mnou prišlo niekoľko žiakov. Jedna z nich povedala: „Pani učiteľka, povedala som rodičom o vašom príbehu. Moja mama povedala, že ak nemôžete ísť domov, môžete večer zostať u nás.“ Ďalšia povedala: „Na záhrade pestujeme veľa zeleniny. Mama mi povedala, aby som vám z nej priniesla. Nie som si istá, či vám bude chutiť, preto som sa vás prišla najprv opýtať.“ Hlboko ma to dojalo.
Jedného dňa za mnou prišla stará mama jedného študenta. Povedala: „Moja vnučka si v minulosti nikdy nepísala denník. Ale odkedy ste sa stali jej učiteľkou, píše si každý deň a spomína, čo ste ich učili a ako ste sa správali. Teraz sa o jej štúdium vôbec nemusíme starať a ona nás aj počúva. Ako učíte deti? Neviem, ako sa vám mám dostatočne poďakovať!“
„Nemusíte mi ďakovať,“ povedala som jej, „v skutočnosti sa len snažím byť dobrým človekom tým, že sa riadim princípmi Falun Dafa Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. K deťom sa správam láskavo a vo svojej práci tvrdo pracujem. Keď sa žiaci začnú zaujímať o svoje štúdium, samozrejme, že sa im bude v školskej práci dariť lepšie.“
Podpora zo strany učiteľov a obyvateľov dediny
Naša škola slúži niekoľkým dedinám a učitelia prichádzajú tiež z rôznych dedín a musia chodiť tam a späť po nerovných poľných cestách, ktoré sa v daždivých a zasnežených dňoch stávajú dosť zablatenými. Niektorí učitelia nemohli ísť na obed domov, a tak som sa ponúkla, že im uvarím obed, a sama som tiež priniesla jedlo a zeleninu.
Moja láskavosť sa dotkla sŕdc učiteľov, vrátane riaditeľa školy. Stali sa z nás dobrí priatelia, aj keď dostali od vyššieho vedenia za úlohu ma kontrolovať. Často som im rozprávala o Falun Dafa a krutom prenasledovaní zo strany ČKS. Objasňovala som im aj mylné predstavy, ktoré mali o Dafa, tým, že som im čítala knihy Dafa. Povedali mi: „Teraz už vieme, že všetky tie veci v televízii sú falošné.“
Raz prišlo do našej školy niekoľko ľudí z úradu pre vzdelávanie, aby skontrolovali podmienky ubytovania. V tom čase som učila a riaditeľ školy poslal niekoho po kľúč od mojej izby v ubytovni. Ostatní učitelia sa obávali, že by inšpektor mohol skontrolovať moju izbu a nájsť tam moje knihy Dafa. Až keď inšpektor odišiel, pocítili úľavu.
V ten deň mi počas obeda jeden učiteľ podal kľúč a povedal: „Toto je kľúč od mojej kancelárie. Svoje knihy Dafa si môžete nechať v mojej zásuvke. Nikto sa neodváži prehľadávať moju zásuvku!“ Bola som veľmi dojatá jeho zmyslom pre spravodlivosť a zároveň som sa cítila šťastná za neho.
Pri inej príležitosti prišiel do našej školy tajomník ČKS z dediny a povedal riaditeľovi školy a mne: „Chcem napísať odporúčací list okresnému výboru, aby pochválil túto učiteľku (myslel mňa), ale mám trochu obavy, pretože nie som dobrý v písaní. Tiež sa trochu bojím, pretože Falun Gong je stále prenasledovaný.“
„Ďakujem,“ povedala som mu, „som veľmi vďačná za vašu láskavosť a dobrú vôľu. Je dosť dobré, že vo svojom srdci viete, že Falun Dafa je dobrý.“
Riaditeľ školského vzdelávacieho programu mi raz povedal: „Oči bežných ľudí sú bystré a jasné. Dedinčania o vás často hovoria, že ste dobrá učiteľka a dobrosrdečná žena. Keby nebolo vašej viery, nikdy by vás sem do našej školy neposlali. Všetci vás chvália a hovoria, že ste najlepšia učiteľka v našej dedine za všetky tie roky.“
Cítila som sa veľmi šťastná, že sa mi podarilo rozptýliť lži a ohovárania proti Dafa. Povzbudilo ma, že ľudia teraz vedia, že praktizujúci Dafa sú dobrí ľudia, a že Falun Dafa sa krivdí.
Návrat do môjho rodného mesta
Rýchlo ubehlo niekoľko rokov a do môjho domova začala premávať autobusová doprava, takže som mohla chodiť domov každý deň. Niekoľko učiteľov a miestnych dedinčanov ma začalo povzbudzovať, aby som sa vrátila domov, a hovorili: „Sme veľmi šťastní, že tu učíte deti, ale je to príliš ďaleko od vášho domova a nemôžete sa postarať o vlastnú rodinu. Radšej si tam začnite hľadať prácu, aby ste boli bližšie k svojej rodine.“
Pomyslela som si: Možno je to náznak od Majstra a je čas, aby som sa vrátila do mesta. Počas letných prázdnin toho roku som sa rozhodla požiadať úrad pre vzdelávanie o preloženie na inú prácu, ale stále som mala z času na čas strach: Čo ak sa ma opýtajú, či ešte praktizujem Falun Gong? Čo ak ma požiadajú, aby som napísala záručné vyhlásenie, že sa vzdám kultivácie?
Keďže ma úrad pre vzdelávanie v minulosti niekoľkokrát poslal do centra na vymývanie mozgov, stále som cítila trochu strach, keď som si pomyslela, že tam pôjdem. Nakoniec som sa však rozhodla a bola som pripravená čeliť nebezpečenstvu a ťažkostiam, ktoré ma čakajú, bez ohľadu na to, aké ťažké to môže byť.
Častejšie som študovala Fa, viac času som venovala vysielaniu spravodlivých myšlienok a zároveň som úplne negovala zasahovanie starých síl. Myslela som si: Nasledujem len kultivačnú cestu, ktorú mi usporiadal Majster, a oni by ma už nemali prenasledovať. O niekoľko dní neskôr som sa odhodlane a s jasnou hlavou vybrala na úrad pre vzdelávanie.
Pri príchode som narazila na stranícku tajomníčku úradu. Na rozdiel od minulosti sa ku mne tentoraz správala trochu zdvorilo. Kedysi praktizujúcich Dafa nenávidela a pozerala sa na nich zvrchu, často nás karhala a vysmievala sa nám.
Raz, keď ma zadržali v centre na vymývanie mozgov, ma tam išla „transformovať“. Zostala som pokojná bez ohľadu na to, ako hlasno na mňa kričala. Keď prestala kričať, s úsmevom som jej povedala: „Vy mi nerozumiete, ale ja vám rozumiem. Nie som proti vám osobne, ale pretože Falun Dafa je skutočne dobrý, nemôžem s vami spolupracovať. Aj keď som ešte mladá, trpela som rôznymi chorobami. Čoskoro potom, čo som začala praktizovať Falun Dafa, všetky choroby zmizli. Okrem toho Falun Dafa učí ľudí byť dobrými tým, že sa riadia princípmi Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Je to úžasná prax!“
Pokračovala som: „Ako sa hovorí: ‚Raz učiteľ, navždy otec.‘ Nemám sa svojmu Majstrovi čím odvďačiť, ale aspoň nesmiem odplácať láskavosť nepriateľstvom, pridávať urážku k urážke a kritizovať Falun Dafa, z ktorého som mala taký veľký úžitok, však? Ja taká nie som. Vo vzdelávacom systéme v našej oblasti pracujú desaťtisíce ľudí a vy ste najvyššia vedúca. Napriek tomu, bez ohľadu na to, aká dobrá ste, niektorí ľudia vás môžu za chrbtom ohovárať. Mala by som sa k nim pridať a robiť to isté? Nie, to by som neurobila.“ Odvtedy sa zdalo, že má výčitky svedomia z toho, čo robí, a správala sa ku mne milšie.
Tentoraz som jej vysvetlila dôvod svojej návštevy. „Už niekoľko rokov učím na vidieku,“ povedala som, „a nebolo to ľahké. Rada by som sa teraz presunula späť pracovať do mesta, blízko k svojej rodine.“
Odpovedala. „Vieme, že ste si za tie roky počínali veľmi dobre, a od vedenia školy a miestnych ľudí sme počuli dobré ohlasy. Budeme o tom uvažovať.“
O niekoľko dní neskôr som sa vrátila, aby som zistila, či má nejaké novinky. Povedala mi: „Už sem nemusíte chodiť, počkajte si na oficiálne oznámenie.“ Čakala som však celé leto a nedostala som žiadnu správu.
Počas nasledujúcich letných prázdnin som strávila viac času štúdiom a učením sa Fa naspamäť a vysielaním spravodlivých myšlienok. Opäť som išla na úrad pre vzdelávanie so silnými spravodlivými myšlienkami a odhodlaním. S úsmevom som povedala tajomníčke: „Minulý rok ste mi povedali, že mi pomôžete s presunom na inú prácu, ale neurobili ste to. Takže som tu znova.“
Išla som tam niekoľkokrát a pokúšala som sa stretnúť s personálnym vedúcim, ale bez úspechu.
Jedného dňa som opäť zašla na úrad pre vzdelávanie a povedala som tajomníčke: „Neodídem odtiaľto, kým sa dnes nestretnem s personálnym vedúcim. Nebudem sa miešať do vašej práce. Ak budete mať nejaké návštevy, pôjdem von.“
Sadla som si na lavičku a stále som vysielala spravodlivé myšlienky. Po chvíli tajomníčka zdvihla telefón a zavolala personálnemu vedúcemu: „Radšej sem príď stretnúť sa s ňou (narážala na mňa), inak tu zostane celý deň.“ Samozrejme, personálny vedúci sa so mnou prišiel stretnúť.
„Darí sa vám,“ povedal. „To všetci vieme. Čo sa týka preloženia na inú prácu, musíme o tom ešte diskutovať.“
O niekoľko dní som tam išla znova, ale stále bez výsledku. Vrátila som sa tam ešte niekoľkokrát, opäť bez akýchkoľvek správ. Jedného dňa som tam išla ešte raz a tajomníčka mi povedala, že personálny riaditeľ odišiel na stretnutie. Išla som na miesto stretnutia a počas prestávky som vyhľadala personálneho riaditeľa. Bol veľmi prekvapený, keď ma tam videl. Pripomenula som mu svoju žiadosť a to, že sa nevzdám, kým mi neschvália preloženie. Nakoniec mi povedal: „Príďte na budúci týždeň a dáme vám odpoveď.“
O týždeň neskôr úrad súhlasil s mojím preložením do inej vidieckej školy, vzdialenej len niečo vyše 5 kilometrov od mesta. Bola som celkom spokojná, pretože to bolo bližšie k domovu. Cestou späť som stretla praktizujúcu, ktorú som už dlho nevidela. Keď som jej povedala, že úrad pre vzdelávanie súhlasil s mojím preložením do bližšej školy vo vidieckej oblasti, povedala: „Tvoja snaha odolávať prenasledovaniu nie je úplná.“ Potom odišla na bicykli.
Po návrate domov som stále myslela na to, čo mi povedala praktizujúca: Nie je to náznak od Majstra? Na druhý deň som opäť zašla do vzdelávacieho úradu. Tajomníčka bola prekvapená, keď ma uvidela, a spýtala sa: „Ako to, že ste tu opäť?“
Odpovedala som jej: „Starnem a rada by som teraz učila v meste.“
„V tom prípade budete musieť absolvovať hodnotiacu skúšku,“ povedala.
„Nie, nebudem robiť skúšku. Nedegradovali ste ma kvôli môjmu výkonu. Aj keby som skúšku urobila dobre, stále ma môžete odmietnuť, ak nechcete, aby som sa vrátila.“ Bola bez slov.
O niekoľko dní neskôr som pri prechádzke po ulici uvidela personálneho riaditeľa. Opäť som mu vysvetlila svoju žiadosť o preloženie na inú prácu a vyhlásila som: „Musím sa vrátiť a učiť v meste.“
S pomocou a ochranou Majstra som bola o dva mesiace neskôr skutočne preložená späť, a to bez toho, aby som musela niekoho podplácať, alebo robiť nejaké skúšky.
Majster a Fa mi neustále dávali nové pochopenia a pripomínali mi, že len dobrou kultiváciou seba samého môžeme účinne prebudiť láskavosť v ľudských srdciach, zmeniť prostredie okolo nás a zachrániť viac vnímajúcich bytostí. Práve Dafa ma zmenil z úzkoprsej a bojazlivej osoby na široko zmýšľajúcu, dobrosrdečnú, pokojnú, mierumilovnú a rozhodnú učeníčku Dafa.
Ďakujem vám, ctený Majster! Ďakujem vám, spolupraktizujúci!
