(Minghui.org) Som 41-ročná učiteľka na základnej škole a chcela by som zdieľať o tom, ako som sa zbavila nenávisti.
Jedného dňa v polovici júna som celé dopoludnie pomáhala žiakom pripravovať sa na záverečné skúšky. Chystala som sa na prestávku, keď mi zrazu zavolala riaditeľka, ktorá trvala na osobnom stretnutí. Mala som zlý pocit. Keďže sa blížil koniec školského roka, napätie medzi rodičmi a učiteľmi bolo vysoké. Sťažnosti rodičov na učiteľov boli bežné. Zaujímalo ma, či sa niektorý rodič sťažoval aj na mňa.
Mrholilo a pochmúrna obloha zodpovedala mojej nálade. Cítila som sa ťažká, akoby som na pleciach niesla horu, ktorá mi sťažovala každý krok. Hoci cesta do kancelárie nebola dlhá, mala som pocit, že trvá celú večnosť. Pripomenula som si, že ako praktizujúcej sa mi nič nedeje náhodou. Nech ma čaká čokoľvek, musím to zvládnuť s pokojom. Aby som zmiernila svoju úzkosť, potichu som si opakovala: „Falun Dafa je dobrý. Pravdivosť, súcit, znášanlivosť sú dobré.“
Keď som prišla do kancelárie riaditeľky, tvárila sa vážne a povedala mi, že vedúca vzdelávania dostala od jedného rodiča sťažnosť na moju osobu. Potom vymenovala šesť bodov sťažnosti. Počúvala som so zmiešanými pocitmi. Sťažnosti väčšinou pochádzali od rodičov, ktorí od svojich detí počuli len jednu stranu príbehu, čo viedlo k nedorozumeniam voči mne. Cítila som sa ukrivdene. Niekedy som ani nestihla obed, aby som pomohla ich deťom – prečo som musela znášať takú neopodstatnenú kritiku? Môj odpor rástol a ja som si nemohla pomôcť, aby som neargumentovala na svoju obhajobu.
Riaditeľka videla moju frustráciu a snažila sa ma utešiť. Povedala: „Táto spätná väzba prišla od vedenia. Necíťte sa pod tlakom. Ak je čo zlepšovať, urobte to, ak nie, berte to ako pripomienku.“ Upokojila som sa. Rozhodne som odmietla neopodstatnenú sťažnosť, ale uznala som svoje problémy a ospravedlnila som sa za ne.
Keď mi vysvetlila konkrétne sťažnosti, hlboko som si vzdychla a povedala som: „Pani riaditeľka, toto je prvá takáto sťažnosť za 18 rokov môjho učenia. Je mi ľúto, že som poškodila povesť našej školy.“ Upokojila ma a spýtala sa: „Všimli ste si nejaké náznaky, že by sa rodič mohol takto správať?“ Vysvetlila som, že skupina šiestich rodičov ma nedávno plánovala nahlásiť na úrad pre vzdelávanie a žiadať pre ich deti iného učiteľa. Nehovorili priamo so mnou, ale namiesto toho išli za triednou učiteľkou. Dozvedela som sa to až na záver. Pokojne som triednej učiteľke povedala, že chápem obavy rodičov, ale mám pocit, že sa mali obrátiť priamo na mňa.
Keďže sa však rodičia neozvali, bola som nahnevaná a rozhodla som sa ich nekontaktovať. Môj postoj ale viedol k situácii, ktorej som teraz čelila.
Riaditeľka povedala: „V tradičnej kultúre sa vraví, že ľudia s vysokou morálkou dokážu znášať krivdy. Zvládnete to dobre.“ Nechcela som jej zaberať viac času, a tak som povedala: „Nebojte sa, zvládnem to.“ Potichu som vyšla z budovy. Dážď teraz padal silnejšie a ja som cítila, že pošliapali moju dôstojnosť. Stála som na schodoch, pozerala sa na oblohu a premýšľala, čo by som mala urobiť.
Aby som zachovala dobrú povesť tímu a nespôsobila vedeniu problémy, zdvihla som telefón a rýchlo som poslala správu rodičovi, ktorý poslal sťažnosť. Najprv som pochválila pokrok jej dieťaťa v príprave na skúšky a potom som jej pripomenula, že sa snažím pomáhať študentom aj rodičom. Vyzvala som ju, aby sa s prípadnými problémami obrátili priamo na mňa. Čoskoro mi odpovedala, poďakovala a prijala môj návrh.
V to popoludnie som sa porozprávala s Liu (pseudonym), dieťaťom, ktorého matka sa sťažovala. Povedala som: „Dnes som sa rozprávala s tvojou mamou a pochválila som ťa. Pokračuj v dobrej práci!“ Radostne súhlasil.
Takto sa sťažnosť vyriešila. Ale hnev, ktorý to vo mne vyvolalo, ma veľmi trápil. Pozrela som sa dovnútra, aby som zistila, v čom sa môžem zlepšiť. Bol to náročný proces.
Pripútanosť k nadradenosti vedie ku konfliktu
Pozrela som sa dovnútra, aby som zistila, ako sa začal tento konflikt, ktorý viedol k sťažnosti.
Stalo sa to v utorok, keď som učila novú látku. Liu prišiel neskoro kvôli rodinným problémom, takže vynechal väčšinu hodiny. Po hodine som mu pomohla zopakovať si hlavné body a spýtala som sa ho, či má nejaké otázky. Povedal, že nie, no keď robil praktické cvičenia, mal veľa nesprávnych odpovedí na novú tému. Zavolala som si ho, prešla som si s ním hlavné kroky riešenia a sledovala som, ako opravuje svoje chyby.
Na druhý deň som dostala správu od triednej, v ktorej ma požiadala, aby som si vyhradila čas na individuálne doučovanie, pretože jeho mama sa sťažovala, že Liu vymeškal hodinu a nerozumie jej. Rozčúlila som sa. Už som sa vzdala času na prestávku, aby som mu pomohla dohnať, čo zameškal. Prečo to neocenila? Mala moje číslo, tak prečo jeho matka išla cez triednu učiteľku namiesto toho, aby sa obrátila priamo na mňa? Akým právom ma žiadala, aby som jej dieťaťu dávala hodiny navyše?
Jej postoj ma nahneval, a tak som jej rýchlo napísala a vysvetlila som jej, čo som už urobila. Tiež som ju požiadala, aby sa v prípade obáv obrátila priamo na mňa, a nie na triednu učiteľku. Odpovedala mi kriticky a bez uznania.
Cítila som sa znevážená a v hneve som hodila telefón na zem. Ale pripomenula som si, že som praktizujúca. Potichu som si opakovala: „Falun Dafa je dobrý. Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“ Postupne som sa upokojila. Pomyslela som si, že doučovanie samotného Liua by mohlo poškodiť jeho sebavedomie, ako keby bol jediným študentom, ktorý má problémy. Všimla som si, že aj ďalší študent, Tom, urobil v domácej úlohe veľa chýb, a tak som si oboch zavolala, usmiala sa a povedala: „Obaja ste dobrí študenti, ale tentoraz ste urobili podobné chyby. Povedzte mi, čomu nerozumiete, a ja vám to vysvetlím.“ Keď som s nimi preberala látku, všimla som si, že nové veci ešte úplne nepochopili. Krok za krokom som im pomáhala porozumieť pomocou príkladov. Po jednej vyučovacej hodine sa cítili istejšie.
Pred odchodom som ich vyzvala, aby sa ma opýtali, keď niečomu nebudú rozumieť a povedala som im, aby sa o svoje pokroky podelili aj s rodičmi. S radosťou súhlasili.
Myslela som si, že tým sa to skončí, ale viedlo to k tomu, že tento rodič sa pridal k piatim ďalším a pripravil na mňa sťažnosť. Bola som nahnevaná a zároveň rozčarovaná. Rodičia, ktorí neustále kritizujú učiteľov – pomáhajú alebo škodia svojim deťom? Nemohla som si pomôcť a čudovala som sa, prečo sa musím zaoberať takýmito rodičmi.
Pozrela som sa dovnútra a preskúmala som svoje slová a činy. Uvedomila som si, že moja komunikácia s rodičmi a žiakmi nebola úplne láskavá. Prechovávala som pocity nadradenosti, čo v rodičoch vyvolávalo dojem, že som nátlaková a ťažko sa so mnou komunikuje. To viedlo k nedorozumeniam a nedôvere. V Číne sú učitelia považovaní za súčasť odvetvia služieb. Mala by som sa uskromniť a poskytovať študentom a rodičom lepšie služby.
Sebakultivácia počas zlepšovania technických zručností
Po práci som počúvala Majstrovo učenie. Každé slovo vo mne hlboko rezonovalo a napadlo mi: „Toto je skúška; ako ju zvládneš?“
Majster povedal:
„Ak to dokážete zniesť, ale predsa to zožiera vašu myseľ, stále to nestačí. Ako viete, keď človek dosiahne úroveň Arhata, vo svojom srdci nie je ničím znepokojený. Vôbec sa vo svojom srdci neznepokojuje žiadnou bežnou ľudskou záležitosťou a bude sa stále usmievať a bude v dobrom duchu. Bez ohľadu na to, akú veľkú stratu utrpí, stále sa bude usmievať a bude v dobrom duchu bez akejkoľvek starosti. Ak to môžete naozaj spraviť, už ste dosiahli začiatočnú Úroveň ovocia Arhata.“ (Deviata lekcia, Čuan Falun)
Praktizujúci je už vo vysokej sfére, ak dokáže byť stále veselý, no nie je to ľahké dosiahnuť. Aj keď možno nedosiahnem takú úroveň, stanovila som si štandard: Nikdy nebudem do triedy vnášať negatívne emócie. Preto som neustále upravovala svoje myslenie. Hneď ako som vošla do triedy, privítala som študentov s energiou a úsmevom a trpezlivo som odpovedala na každú ich otázku. Bol to proces zlepšovania môjho charakteru.
Tvrdo som pracovala a neustále som upravovala svoje vyučovacie metódy. Aby som zlepšila komunikáciu a znížila úzkosť študentov a rodičov, začala som cez víkendy ponúkať bezplatné videokonferencie s otázkami a odpoveďami. Starostlivo som vyhľadávala zaujímavé učebné materiály, každému študentovi som poskytovala individuálne rady a pomáhala som mu zlepšiť efektivitu štúdia. Počas obdobia záverečných skúšok som dostala viac ako sto správ od rodičov 80 študentov v mojej triede. Odpovedala som im čo najrýchlejšie a vyjasňovala ich otázky.
Starostlivo som zhodnotila celkový výkon každého žiaka a napísala mu osobné hodnotenie. Na poslednej hodine matematiky v tomto semestri som im udelila certifikáty a drobné ceny, ktoré som kúpila z vlastných peňazí, nahrala som video z tejto udalosti a poslala ho rodičom. Moja obetavosť ich dojala a viac ako päťdesiat rodičov mi poslalo správy, v ktorých vyjadrili svoju vďačnosť a úctu. Aj keď v ďalšom semestri už túto triedu nebudem učiť, každému žiakovi som na záverečné práce napísala individuálne študijné rady. Falun Dafa ma naučil nepracovať pre uznanie alebo osobný prospech, ale nasledovať svoje svedomie.
Veci sa postupne uberali pozitívnym smerom. No práve vtedy, keď bol jeden problém vyriešený, objavil sa ďalší. Počas stretnutia učiteľov na konci semestra som pred celým tímom otvorene priznala svoje nedostatky a sľúbila som, že sa zlepším. Po tom, ako sa všetci podelili o svoje úvahy, vedúci tímu spomenul, že štyria z nás dostali ďakovné listy od rodičov. Všetci však vedeli, že ja som žiaden nedostala. Prečo? Cítila som sa, akoby mi posypali soľou sotva zahojenú ranu – veľmi to bolelo.
V kancelárii som cítila, že pohľady mojich kolegov sa zdajú byť iné. Začala ma trápiť nespavosť, frustrácia, sťažnosti a hnev. Rozprávala som sa o tom so svojou mamou, ktorá je tiež praktizujúca.
Mama mi vtedy pripomenula Majstrov Fa.
Majster povedal:
„Ale zvyčajne, keď nastane problém, ak nepodráždi človeka psychicky, tak sa nepočíta, je zbytočný a neumožní mu zlepšiť sa.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Áno, je to pre mňa príležitosť zlepšiť si charakter. Musím sa pozerať dopredu a zamerať sa na to, aby som sa v budúcnosti zlepšila. Počas posledných dní tohto semestra som spolupracovala so svojimi kolegami, aby sme hladko splnili všetky naše úlohy.
Zbavenie sa nenávisti a prijatie nádeje
Hoci sa moje emócie počas dvojmesačných letných prázdnin výrazne upokojili, s blížiacim sa novým školským rokom sa stále občas objavujú pocity nespravodlivosti a zášti, ktoré narúšajú môj pokoj a vyvolávajú vlny negatívnych myšlienok. Bojovala som s pochybnosťami o svojich schopnostiach a prechovávala som odpor voči svojmu pracovnému okoliu.
Približne v tomto čase moji spolupraktizujúci na dedine zorganizovali malú konferenciu na výmenu skúseností a ja som dostala za úlohu zozbierať články. Staršia praktizujúca mi odovzdala svoj vytlačený článok a ďalšiu stranu ručne písaných poznámok. Jej čistota a láskavosť nás všetkých pri čítaní niekoľkokrát dojala k slzám.
Jej príbeh bol jednoduchý: počas nedostatku vody, keď bol jej dom následne pripojený k vode ako prvý v oblasti, trikrát pozvala svojich susedov, aby si zadarmo načerpali vodu z jej domu. Hoci išlo o zdanlivo malý čin, jej úprimnosť ma hlboko dojala a vždy, keď som si na to spomenula, mala som v očiach slzy. Dotklo sa ma jej čisté a súcitné srdce kultivovaného prostredníctvom Dafa. Cítila som sa zahanbená za svoje egocentrické myšlienky. Uvedomila som si, že by som sa mala učiť z jej príkladu – úprimne pomáhať druhým bez toho, aby som myslela na seba.
Nebol môj nedostatok láskavosti voči študentom a ich rodičom príčinou môjho trápenia? Navyše, moji vedúci na mňa netlačili, namiesto toho mi ponúkali podporu a povzbudenie. To mi pomohlo pozrieť sa na moje pracovné prostredie z inej perspektívy – hoci naša práca môže byť náročná, moji kolegovia sú súcitní a láskaví. Aj ja by som mala ku všetkým okolo seba pristupovať láskavo.
V tej chvíli som pocítila, že moje srdce sa očistilo, negatívne emócie zmizli a zanechali vo mne neopísateľný pocit pokoja a radosti. Keď som sa k tomuto zážitku vrátila pri písaní tohto článku, necítila som žiadnu zášť, ani hnev, iba úprimnú túžbu robiť svoju prácu s plnou vážnosťou a správať sa ku svojim študentom a ich rodičom s maximálnou láskavosťou.
Ďakujem vám, súcitný Majster a praktizujúci, že ste ma vyviedli z tohto trápenia a oslobodili od nenávisti!
