(Minghui.org) Praktizovanie kultivácie počas 28 rokov postupne v mojom živote spravilo prevratnú zmenu. Zo sebeckého a panovačného človeka s nízkym sebavedomím som sa stala láskavou, sebavedomou a ohľaduplnou osobou. To je sila a cnosť Dafa.
Biedny život
Keď som mala 8 mesiacov, objavili sa u mňa kožné problémy. Po celej hlave som mala vredy, ktoré ma veľmi svrbeli, takže som sa neustále škrabala. Vždy, keď som sa poškriabala, vytekala z nich krv a hnis. Niekedy sa vredy infikovali a keď hnis nevytiekol, vytvorili sa chrasty. Toto neústupné ochorenie ma trápilo po 30 rokov. Užívala som rôzne lieky, nič však nezaberalo.
Keď som mala 3 roky, stále som nevedela chodiť a nemala som vlasy. Po nástupe do školy to zas bolo, akoby mi nejaká pokrývka na hlave bránila prenikaniu vedomostí do mozgu. Ťažko som sa učila. Medzi spolužiakmi som nebola obľúbená, a ani učitelia ma nemali radi.
Keď som mala 11 rokov, dostala som zápal mozgových blán. Mama musela zostať pri mne niekoľko dní a nocí. Prežila som, ale so štúdiom som mala následne ešte väčšie problémy. Keď som mala 12 - 13 rokov, vredy sa mi prestali objavovať na hlave, no presunuli sa na ruky a vytekal z nich hnis. Cestovali sme do hôr a hľadali sme staršieho, uznávaného lekára, skúšali sme všetky druhy liečby, ale nič nepomáhalo. Keď zafúkal vietor, slzili mi oči. Trpela som aj rôznymi ďalšími chorobami, vrátane hepatitídy, artritídy a ťažkej anémie. Mala som veľmi nízke sebavedomie.
Keď som dospela, našla som si prácu v továrni. Ostatné ženy mali svetlé, jemné ruky, no tie moje boli pokryté vredmi. V obave, že ma nebudú mať radi, som každý deň potajomky užívala lieky. Keď som sa vydala, pokračovala som s tým za manželovým chrbtom. Dlhé roky trápenia so zlým zdravím spôsobili, že som stratila sebadôveru, stala som sa introvertnou a podceňovala som sa.
Môj manžel bol vzdelaný človek, ktorý vyrastal na dedine. Bol inteligentný a vedel viac ako ja. Často dostával dary. Myslela som si, že som našla niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť, no keď mal náš syn len tri a pol roka, manžel zomrel pri autonehode. Mala som vtedy 28 rokov. Manželovo pracovisko sa všemožne snažilo vyjednávať s vinníkom nehody a zaplatilo všetky výdavky na liečbu aj pohreb.
Požiadala som vedenie, aby mi umožnilo bývať v areáli pre zamestnancov, ale odmietli to, hoci mali prázdne byty. Vlámala som sa teda do neobsadeného bytu na manželovom pracovisku, zobrala som syna a svokru a žila som tam bez povolenia. To všetkých na pracovisku nahnevalo. Ignorovali ma a nikto nám nepomohol. Začala som byť nahnevaná a urazená. Často som v noci sama horko plakala.
Kým som začala praktizovať Falun Dafa, môj svet bol temný. Nevidela som žiadnu nádej na život a nevedela som, ako sa správať. Bola som nerozumná a všetko som robila bez toho, aby som myslela na druhých. Nebola som vďačná tým, ktorí mi pomáhali. Dokonca som si myslela: „Nemala by som byť taká úprimná. Trpím toľkými chorobami a ostatní ma šikanujú. Musím byť ešte horšia! Môj syn je ešte malý a ja sa nemám na koho spoľahnúť. Nemôžem dovoliť iným, aby šikanovali moje dieťa, a mala by som ho naučiť, aby sa chránil sám!“ Raz som sa pohádala so svokrou. Bežala som na pracovisko svojho švagra, aby som mu vynadala a vyliala si hnev.
Keď sa obzriem späť, keby som sa nestala praktizujúcou Dafa a pokračovalo by to takto, zbláznila by som sa. Aj môjho syna by to zničilo. Keby som nezačala praktizovať kultiváciu, prerušila by som vzťahy so svojou a manželovou rodinou. Jediné, na čo som myslela, bolo, aká som úbohá. Napriek tomu mi neposkytli pomoc, na ktorú som cítila, že mám nárok. Myšlienka na dobré zaobchádzanie s druhými mi nikdy ani len neprišla na um. Je desivé, keď si spomeniem na svoj vtedajší život.
Majster ma vytiahol zo špinavej, hlbokej priepasti
Začiatkom roka 1996 mi bratranec neustále spomínal Falun Dafa a dal mi knihu „Falun Gong“. Každý večer som si sadla na posteľ a čítala som ju. Čím viac som čítala, tým viac som chápala a tým viac sa mi rozjasňovalo srdce. Otázky, ktoré som mala o živote, o mojej chorobe a utrpení – zrazu som pochopila, na čo slúžia! Falun Dafa je úžasný! Každý môže praktizovať kultiváciu bez ohľadu na vzdelanie, či je bohatý alebo chudobný. Pokiaľ sa človek skutočne kultivuje, Majster sa oňho postará. Bez ohľadu na to, čo sa stane, musím praktizovať kultiváciu!
Všetky moje choroby zmizli po tom, čo som začala praktizovať Falun Dafa, a to vrátane kožných problémov, ktoré ma trápili už 30 rokov. Moja pokožka sa stala hladkou a jemnou. Bolo to, akoby som sa znovu narodila. Správala som sa podľa princípov Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť. Stala som sa veselou a optimistickou.
Moja svokra raz trvala na tom, že som jej vzala topánky a vyhodila ich. Nehádala som sa s ňou. Namiesto toho som jej kúpila nový pár topánok. Švagriná mi neskôr povedala: „Jej topánky boli pod pohovkou!“ Usmiala som sa a povedala som: „Keby som nepraktizovala Falun Dafa, takto by som to nezvládla!“
Uvedomila som si, že som pochybila, keď som žila v areáli, ktorý vlastnilo manželovo pracovisko. Odsťahovala som sa odtiaľ a žila som so svojou rodinou.
Keď môj manžel zomrel, jeho pracovisko požiadalo o dva diely dôchodku na meno mojej svokry a starej mamy. Peniaze sme dostávali ja a moja svokra každý mesiac. Po smrti svokry som sa obrátila na pracovisko môjho manžela a požiadala som ich, aby zastavili vyplácanie dôchodku. Povedala som im: „Keďže moja svokra zomrela, zastavte prosím vyplácanie dôchodku.“ Navrhli mi, aby som ho ešte v tom roku prijala a potom ho prestala poberať. Ich ponuku som odmietla. Správa sa rozšírila po celom pracovisku: „Praktizujúci Falun Dafa neprijímajú peniaze, ktoré im nepatria!“
Mám troch bratov, ktorí sú bohatí a vplyvní. Ja som zo súrodencov jediná, ktorá je chudobná a nemá sa na koho spoľahnúť. Po roku života s mojou rodinou sa na mňa bratia pozerali zvrchu, pretože som bola chudobná. Otec na mňa neustále tlačil, aby som sa znovu vydala. Keď som odmietla, vyhodil mňa aj môjho syna z domu. Keďže moja rodina mala veľa domov, požiadala som, či by som mohla platiť nájom a bývať v jednom z nich. Môj otec to odmietol. Správala som sa podľa učenia Dafa a nehádala som sa s ním. Bývala som na ubytovni, ktorú mi poskytlo moje pracovisko. Nesmela som si tam so sebou priniesť žiadny nábytok.
Keď som odišla do Pekingu apelovať za Dafa, moje pracovisko ma prepustilo a ja som prišla o prácu. Prijímala som potom rôzne práce, ako napríklad opatrovateľka, zdravotná sestra, či kuchárka. S Majstrovou ochranou, hoci život bol ťažký, nikdy som netrpela nedostatkom peňazí. Kdekoľvek som pracovala, správala som sa ako kultivujúca. Nebála som sa utrpieť straty. Všade som robila, čo bolo v mojich silách a nikto na mne nemohol nájsť chybu. Pred výpoveďou som sa zo všetkých síl snažila dokončiť svoju prácu podľa najvyšších štandardov, na rozdiel od iných, ktorí sa buď vyhýbali zodpovednosti, alebo lajdáčili, pretože vedeli, že už s prácou končia. Neustále som si pripomínala, aby som ľuďom ukázala, že Falun Dafa je dobrý. Preto sa moji zamestnávatelia so mnou len neradi lúčili.
Pri varení jedál pre podniky zamestnanci vyhadzovali zvyšky jedla. Často som im pripomínala, aby neplytvali jedlom a ako byť dobrým človekom. Šéfka odvedľa jednoducho nechala pri umývaní ryžu odtekať spolu s vodou a ja som jej láskavo pripomínala, že človek by si mal vážiť svoje požehnania. Postupom času ľudia okolo mňa zmenili svoje správanie a úprimne mi poďakovali: „Ty si taký dobrý človek!“
Prijala som prácu opatrovateľky manželky bývalého kolegu môjho manžela, ktorá bola ochrnutá. Presťahovala som sa späť do ubytovania pre rodiny zamestnancov, ktoré poskytovalo manželovo predchádzajúce pracovisko. Pracovala som tvrdo, k ľuďom som sa správala láskavo a bola som na seba prísna. V tom čase sa mobilné telefóny považovali za drahé a väčšina ľudí sa telefonovaniu vyhýbala. Ja som však často telefonovala z vlastného telefónu, kedykoľvek to bolo potrebné. Telefón svojho zamestnávateľa som nepoužívala. Vo voľnom čase som čistila podlahy v celom areáli. Manželov kolega mi raz povedal: „Ľudia hovoria, aká si zlá, a pritom sa zdá, že si dobrý človek.“
Po určitom čase, keď som pracovala ako opatrovateľka, manželovi bývalí spolupracovníci zmenili svoj dojem o mne a uvedomili si, že je to preto, lebo praktizujem Dafa. Použila som svoje činy, aby som im ukázala, že Falun Dafa je skvelý! Zvrátila som aj zlý vplyv spôsobený mojím nerozumným správaním pred tým, ako som začala praktizovať kultiváciu. Šesť rokov po mojom odchode z tejto práce sa ma táto rodina opýtala, či by som nepouvažovala o tom, že sa k nim vrátim pracovať.
Po roku bývania na ubytovni, ktorú mi poskytlo moje pracovisko, mi jedna praktizujúca dovolila bývať u nej doma, keďže sa musela presťahovať za prácou na iné miesto. Konečne sme mali so synom vlastný priestor. S pomocou kolegyne som potom kúpila starú nehnuteľnosť. Pre ženu, ktorá sama vychováva dieťa, to bolo ťažké a ľudia nás často šikanovali. Keďže som teraz bola praktizujúcou Dafa, necítila som sa už osamelá, ani vystrašená. Často som bola veselá a k druhým som sa správala úprimne. Keď sa so mnou zle zaobchádzalo, neprechovávala som zášť.
Keď som sa prvýkrát nasťahovala do starého domu, ktorý som kúpila, jedným z mojich susedov bol istý učiteľ. Niekoľkokrát prišiel ku mne domov a povedal mi neúctivé veci. Dokonca ma požiadal, aby som s ním išla v noci sama von. Povedala som mu, ako by sa mali ľudia správať, potom ma prestal obťažovať. Neskôr mi nadával, ale ja som mu to neoplácala. Potom som šla navštíviť jeho manželku a spýtala som sa jej: „Urobila som niečo zlé, čím som nahnevala vášho manžela? Prečo prišiel do môjho domu, aby ma ponížil?“ Jeho žena bola prekvapená a stále opakovala: „Ako je to možné? Veď ťa často chváli a hovorí, že si dobrý človek!“ Uvedomila som si, že pokiaľ sa budem držať princípov, ktoré učí Dafa, aj zlý človek ma bude rešpektovať.
Kým môj syn študoval na univerzite, rekonštruovala som dom. Po mojej pravej strane býval sused, pán Zheng. Počas toho, ako som renovovala svoj dom, mi neustále robil problémy. Nerobila som z toho ale rozruch a povedala som si, že by som mala nechať veci tak. Po prestavbe domu som sa k pánovi Zhengovi napriek všetkému správala láskavo. Robila som napríklad aj veci, ktoré boli prospešné pre jeho rodinu. Cítil sa trápne za to, ako sa ku mne správal.
Odkedy som sa pred 28 rokmi začala kultivovať, bez ohľadu na to, ako ma ponižovali, alebo ako nespravodlivo so mnou zaobchádzali, nikdy som svojmu synovi nič nepovedala. Vyhýbala som sa šíreniu nenávisti a zasievaniu semienka zla, namiesto toho som sa rozhodla vychovávať ho pomocou princípov Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti.
Čestné správanie praktizujúcich Falun Dafa má pozitívny vplyv aj na vnímajúce bytosti. Manželova sestra bola hlboko znechutená svojou svokrou, pretože rodina sa k nej správala zle. Často som jej hovorila, ako byť dobrým človekom a vysvetľovala som jej karmické vzťahy. Zmenila aj svoj postoj k svokre. Jedného dňa povedala: „Švagriná, ty si ma zachránila!“ Povedala som jej: „To môj Majster ťa zachránil.“
Aj manželov brat ma chválil, že si počínam dokonca lepšie ako oni, hoci som vychovávala dieťa sama. Povedala som mu: „Je to preto, že praktizujem Falun Dafa.“ Zo všetkých síl som sa snažila pomôcť ich rodine. Keď manželia pracovali v inom meste, poslali svoje dieťa ku mne a ja som sa oň starala viac ako rok. Na platenie všetkých potrieb dieťaťa som použila svoje vlastné peniaze. Odmietla som prijať peniaze od svojho švagra, aj keď mi ich ponúkol. Nechal mi dokonca svoju bankovú kartu, no nikdy som ju nepoužila – vrátila som mu ju nedotknutú, keď sa vrátili domov. Majster dal mne aj môjmu synovi skvelé zdravie na 28 rokov a nikdy sme nevzali tabletku ani injekciu. Keď sa mi finančne darilo, pomáhala som aj priateľom a príbuzným.
Byť dobrou dcérou
Moji rodičia sa po dovŕšení osemdesiatky už nedokázali o seba postarať. Moji traja bratia sa odsťahovali a postavili si vlastné domy, no nikto z nich sa neponúkol, že sa o starých ľudí postará. Keďže som už bola na dôchodku, presťahovala som sa späť do rodičovského domu a prevzala som na seba veľkú zodpovednosť starostlivosti o nich. Viac ako rok som ich kŕmila, upratovala ich výkaly a starostlivo a neúnavne sa o nich starala. Niektoré noci som vôbec nespala.
Keď moju matku prijali do nemocnice pre ťažkú chorobu, lekár povedal, že bude žiť už len dva alebo tri mesiace. S požehnaním Dafa a s mojou starostlivosťou však žila ešte vyše roka. Moji príbuzní boli svedkami toho, aký výnimočný je Dafa a čo všetko som urobila, aby som udržiavala rodičov v čistote a v dome poriadok. Boli presvedčení, že Dafa je dobrý. Mama zomrela ako prvá. Na otcovom pohrebe požiadal bratranec mojich bratov, aby predniesli prípitok a pochválili ma za to, ako dobre som sa starala o rodičov. Môj najstarší brat s veľkou úctou povedal, že som človek s vierou!
Keby som nepraktizovala Falun Dafa, o svojich rodičov by som sa takto nepostarala. Môj otec vždy uprednostňoval synov pred dcérami a správal sa ku mne nevľúdne. Hoci moji bratia boli finančne dobre zabezpečení, otec povedal: „Každému vnukovi, ktorý pôjde na univerzitu, zaplatím všetky poplatky za štúdium.“ Keď dvaja vnuci a jedna vnučka chodili na univerzitu, otec im každý rok dával peniaze. Keď išiel na univerzitu môj syn, dal mu len malý darček. Dokonca aj moji súrodenci a švagriné mu navrhovali, aby dal viac mne, ale on to ignoroval. Na moju mamu dával pozor zo strachu, aby mi nedala peniaze. Keď bolo moje dieťa na strednej škole, zapísala som ho do súkromnej školy. Otec požiadal môjho brata, aby mi v tom zabránil – bál sa, že ho budem žiadať o peniaze. Nikdy mi však nenapadlo žiadať niekoho o pomoc. V dome rodičov som bola požiadaná, aby som pracovala a jedla len zvyšky jedla. Nesmela som sa dotknúť žiadnych peňazí. Nikdy som si z toho zlého zaobchádzania nerobila ťažkú hlavu. Jednoducho som si pripomínala, že mám konať v súlade s požiadavkami Dafa.
Byť dobrou dcérou v ľudskom svete je súčasťou potvrdzovania Dafa. Objasňovanie pravdy a záchrana vnímajúcich bytostí je mojím poslaním a je ešte dôležitejšie. Založila som študijnú skupinu Fa v dome svojich rodičov a presunula som tam aj miesto výroby materiálov. Vyrobila som mnoho materiálov a dodávala som ich praktizujúcim, aby mohli ľuďom objasňovať fakty o prenasledovaní. Taktiež som sa s ľuďmi rozprávala o Dafa tvárou v tvár, kedykoľvek na to bola príležitosť.
Hoci sa ku mne otec správal zle, nebránil mi, aby som u neho založila študijnú skupinu Fa. Čím viac ľudí prichádzalo, tým bol šťastnejší. Úprimne povedal ostatným: „Vďaka Bohu, že mám túto dcéru!“ Dva dni pred svojou smrťou v nemocnici môj otec kričal: „Falun Dafa je skvelý! Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú úžasné!“ Lekár sa spýtal: „Čo to kričíte? Čo sa stalo?“ Odpovedal: „Kričal som Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú dobré!“ Všetci sa rozosmiali.
Odvďačenie sa Majstrovi spravodlivými myšlienkami a činmi
V dedine mojej rodiny som mala dobrú povesť. Ľudia ma chválili a hovorili: „Ovdovieť vo veku 28 rokov, vychovávať sama dieťa, vychovať z neho skvelého človeka, dokonca postaviť nový dom, to naozaj nie je ľahké!“ Vedeli, že je to preto, lebo praktizujem Falun Dafa.
V júli 1999 začal byť Dafa prenasledovaný a Majster bol očierňovaný. Koncom roka 2000 som išla do Pekingu s ďalším praktizujúcim apelovať za Dafa. Po návrate domov som bola viac ako tri mesiace zadržiavaná a pred prepustením z väzenia som dostala pokutu viac ako 3 000 jüanov. Môj mesačný plat bol vtedy menej ako 500 jüanov. V tých prvých rokoch, keď som bol najtvrdšie prenasledovaná, sa policajti často vlámali do môjho domu. Nikdy som nepoľavila v objasňovaní faktov, v rozdávaní materiálov, vyvesovaní transparentov a podobne. Projekty Dafa boli spustené s cieľom zachraňovať ľudí a pokiaľ je to v mojich silách, snažím sa to robiť čo najlepšie.
V roku 2001 som doma tlačila materiály. Keď si po ne prišla jedna praktizujúca, sledoval ju stranícky tajomník z jej pracoviska. Zavolal políciu a mňa odvliekli z domu. Zabavili mi dve vrecia materiálov a transparenty. Vypočúvali ma a päť dní a nocí a nedovolili mi spať. Vždy, keď som zavrela oči, niekto ma udrel palicou a vyhrážal sa mi: „Ubijeme ťa na smrť! Spálime ťa a potom ťa pochováme! Našli sme u teba toľko vecí! Ten a ten bol odsúdený na tri roky za to, že mal u seba jediný leták! Tvojmu synovi nedovolíme chodiť do školy!“ Pomyslela som si v duchu: „Čo hovoríš sa nepočíta!“
Kým som bola nezákonne zadržiavaná, učila som odsúdených recitovať Majstrove básne. Dozorcovia po mne hádzali kamene, keď som robila cvičenia, ale vôbec ma to neznepokojilo. Mesiac po zadržaní som napísala dozorcom list, v ktorom som im vysvetlila fakty a na protest proti prenasledovaniu som začala držať hladovku. Keď som päť dní a nocí nejedla ani nepila, sedem alebo osem ľudí ma brutálne kŕmilo nasilu, dupali mi po nohách a bruchu, násilne mi otvárali ústa a podobne. Spoluväzni v mojej cele mi pomohli a požiadali dozorcov, aby ma prepustili. Keď videli, že umieram, dovolili mi vrátiť sa domov.
O mesiac neskôr som zistila, že ma polícia monitorovala, keď som so synom vyvesovala na verejných priestranstvách správy o Dafa. Môj syn sa ma držal za nohu a kričal: „Nemáte dovolené zatknúť moju mamu!“. Napriek tomu ma odviedli. Moje dieťa sa vrátilo domov samo. Mňa uväznili v tom istom väzení. Väzni mi povedali: „Naposledy ťa prepustili, pretože si držala hladovku. Tentoraz to nepôjde.“ V duchu som si povedala: „To, čo hovoríte, sa nepočíta!“ Naďalej som sa zbavovala pripútanosti k životu a smrti a držala som hladovku. Po 13 dňoch ma prepustili. Keď som bola kŕmená nasilu, jedlo sa mi rozprsklo na šaty. Keď som opúšťala väzenie, na jedle vyrástla biela pleseň.
15. januára 2003 som rozdávala materiály na železničnej stanici spolu s ďalšími praktizujúcimi. Ako jedinú z nás ma zatkli. Asi 20 ľudí z vlakovej stanice ma zadržalo a vypočúvalo celú noc. Odmietla som spolupracovať, keď ma chceli odfotiť. Potom ma niekoľko ľudí chytilo za vlasy, aby ma odfotili. Povedala som im: „Kľudne ma odfoťte, bude to dôkaz vášho zločinu!“ Vystrašili sa a prestali fotiť. Majster mi dal múdrosť a ja som im dokázala vysvetliť fakty. Takmer 20 zamestnancov železničnej stanice ma nedokázalo prekabátiť. Nakoniec sa ma spýtali: „Vy ste učiteľka?“
Na úsvite ma zavreli na policajnú stanicu na železničnej stanici. Väzni zatvorení v tej cele boli zdesení, keď sa dozvedeli, že som praktizujúca Falun Dafa: „Počuli sme, že tí, ktorí praktizujú Falun Dafa, zabíjajú ľudí a páchajú samovraždy!“ O polnoci prišli noví väzni. Prepustila som im miesto, ktoré som si vyhriala a presunula som sa na chladné miesto. Stále som im vysvetľovala, čo je Falun Gong. Ráno som našla príležitosť objasniť fakty policajtom. O niekoľko dní neskôr ma previezli do zadržiavacieho centra v meste. Pokračovala som v hladovke.
V štyroch prípadoch, keď som bola zatknutá, ma prepustili vďaka mojej pevnej viere v Dafa a vďaka tomu, že som sa vzdala života a smrti. Som vďačná Majstrovi a ďakujem praktizujúcim, že ma podporovali spravodlivými myšlienkami.
Ako postupne dozrievam v kultivácii, cesta sa stáva širšou a hladšou. Majster mi za týchto 28 rokov dal tak veľa, že slovami nemožno vyjadriť moju vďačnosť. Budem nasledovať Majstra až do konca!
Ďakujem Majstrovi a spolupraktizujúcim!
