(Minghui.org) Mám 68 rokov a Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1996. Ako učeníčka Dafa som počas obdobia nápravy Fa rozdávala materiály, vešala transparenty, odstraňovala propagandistické tabule útočiace na Dafa, posielala ľuďom materiály na objasňovanie pravdy, vyvesovala správy o Dafa na verejných priestranstvách a dokonca koordinovala malé projekty.
Spočiatku som materiály rozdávala sama. Neskôr som spolupracovala s praktizujúcimi na rozdávaní letákov v dedinách. Teraz hovorím ľuďom o prenasledovaní priamo tvárou v tvár. Pri pohľade späť na svoju kultivačnú cestu by som sa rada podelila o niekoľko udalostí, ktoré mi pomohli prekonať strach z rozdávania materiálov.
Na začiatku som praktizovala kultiváciu sama. Odkedy som sa však pripojila k skupine pre štúdium Fa, chcela som sa podieľať na projektoch na záchranu ľudí. Keď som videla ostatných praktizujúcich rozdávať letáky, tiež som sa chcela pridať, ale bála som sa. Keď som jednej praktizujúcej povedala o svojich obavách, povedala: „Čoho sa bojíš? Ak sa naozaj bojíš, čo tak umiestňovať materiály na dvere?“
Nabrala som odvahu a umiestňovala som informácie o Falun Dafa na dvere. Ruky a telo sa mi triasli a bola som celá spotená. Po umiestnení letáku som sa obzrela na všetky strany, či ma niekto nevidí, a až potom som umiestnila ďalší. Po návrate domov mi ešte stále búšilo srdce, ale bola som odhodlaná ísť von rozdávať letáky a zachraňovať ľudí. Majster mi pomohol odstrániť väčšinu môjho strachu.
Majster mi vždy pomáha
Nemám zmysel pre orientáciu, ale vždy, keď som vyšla von, Majster mi ukázal, kam mám ísť. Držala som sa len jednej myšlienky: Majstrovi príbuzní sú mojimi príbuznými, takže musím umožniť vnímajúcim bytostiam, aby spoznali pravdu a boli zachránení prostredníctvom Dafa. Chodila som rozdávať materiály na bicykli. Raz som po skončení rozdávania materiálov nemohla nájsť svoj bicykel, ale práve keď som začala byť znepokojená, uvidela som bicykel vyžarujúci strieborné svetlo. Bol to môj bicykel.
Odvtedy môj bicykel vyžaroval jemné strieborné svetlo zakaždým, keď som ho po rozdávaní materiálov nemohla nájsť. Mám tiež pár topánok, ktoré sa dajú nosiť vo všetkých ročných obdobiach. Nosím ich už viac ako desať rokov. Považujem ich za čarovný nástroj, ktorý mi dal Majster.
V istom momente som sa stala príliš horlivou a povedala som praktizujúcemu, že som sa pri rozdávaní materiálov nikdy nestretla so žiadnymi problémami. Keď som potom rozdávala letáky v jednej budove, vyšiel von mladý muž a spýtal sa ma, čo robím. Povedala som, že som zablúdila a ignorovala som ho. Pokračovala som v rozdávaní materiálov. Keď som skončila a schádzala som po schodoch, chytil ma a povedal: „Som policajt.“ Chcel ma odviesť na stanicu. Potom vzal telefón a chcel si ma odfotiť a niekomu zatelefonovať. Pomyslela som si: „Mám Majstrovu ochranu, nemôže mi nič urobiť. Tento človek ma nemôže odfotiť ani zatelefonovať.“ Policajtovi sa skutočne nepodarilo urobiť fotografiu ani zatelefonovať.
Naťahovali sme sa a zápasili viac ako desať minút. Vtedy sme už vyšli z budovy a boli sme vonku. Chytila som svoj bicykel a tlačila ho dopredu, zatiaľ čo on ho ťahal dozadu. Zrazu mi silno potiahol bicykel a ja som spadla na zem.
Nebola som rozrušená – namiesto toho som myslela len na to, aký je poľutovaniahodný. Povedala som: „Čo to robíte? Takto ťaháte staršiu ženu?“ Na okraji cesty bolo veľa ľudí, ktorí si užívali chladný letný vánok. Jeden z nich povedal: „Čo to robí?“ Ľudia sa začali zhromažďovať a on ma pustil.
Vstala som a odišla som domov. Oblečenie som mala roztrhané a na kolene som mala trojcentimetrovú ranu, ktorá krvácala. Keby nebolo Majstrovej ochrany, následky by boli katastrofálne. Odvtedy som sa už neodvážila byť horlivá, alebo sa predvádzať.
Odhodlanie byť usilovná
Keď sa mi narodilo vnúča, bola som zahltená domácimi prácami. Musela som variť pre dve rodiny, upratovať dom, starať sa o dieťa, robiť cvičenia a študovať Fa. Nemala som čas na odpočinok. Keď mal môj vnuk viac ako rok, brala som ho so sebou na roznášanie materiálov. Jednou rukou som ho niesla a druhou som lepila materiály na dvere.
Keď bol schopný chodiť, niekedy som ho nechala na jednom poschodí a išla som hore roznášať letáky. Niekedy sa však bál a stále kričal „babka“, takže som nemala inú možnosť, ako ho nosiť po schodoch, aby som mohla rozniesť materiály. Keď som bola celá spotená, vnuk mi utrel tvár.
Zdalo sa, že vie, čo robím, a nikdy to nikomu nepovedal. Musela som sa starať aj o manžela, ktorý bol chorý. Okrem toho som často navštevovala svojich starnúcich svokrovcov. Počas sviatkov a narodenín sa schádzala celá rodina a ja som všetko organizovala, prispievala som peniazmi a časom. Výsledkom je, že moje tri švagriné a švagor vedia, že Falun Dafa je dobrý.
Tiež som umiestnila veľa odkazov na verejných priestranstvách. Počas Covidu sme na mnohých miestach vylepovali odkazy, aby ľudia mohli vidieť, ako zostať v bezpečí počas pandémie. Na webovej stránke Minghui.org bol neustále predstavovaný nový obsah. Vytlačili sme rôzne veľkosti samolepiacich odkazov s rôznymi informáciami a lepili sme ich na chodby, aby ich ľudia mohli ľahko vidieť.
Chodila som von každý deň a v priemere som nalepila 2 300 odkazov denne. Na bočných uliciach, vo vnútri budov, všade, kde boli dvere, som lepila odkazy. Ďalšie odkazy som umiestňovala na miesta, kadiaľ ľudia prechádzali cestou domov. V budovách, kde nebol výťah, som lepila odkazy na steny na každom poschodí. Takto som pokračovala v objasňovaní faktov, až kým neboli zavedené protipandemické opatrenia.
Neviem, aký účinok malo rozsiahle vyvesovanie informácií, ale cítila som, že Majster ku nim určite privedie tých, ktorí majú predurčené vzťahy, aby si ich prečítali. V tom období som bola v kultivácii skutočne usilovná. Nemala som strach, ani negatívne myšlienky. Chcela som len urobiť viac pre záchranu ľudí.
Teraz objasňujem pravdu tvárou v tvár. Majster nás požiadal, aby sme zachraňovali viac ľudí. Musím počúvať Majstra a snažiť sa čo najlepšie robiť tieto tri veci dobre. Keď sa obzriem späť na cestu, ktorú som prešla, viem, že všetko urobil Majster. Bez Majstra a Dafa nemôžeme robiť takú pozoruhodnú vec – zachraňovať ľudí. Majstrovu spásu môžeme splatiť len väčšou usilovnosťou v praktizovaní kultivácie.
