(Minghui.org) Dobrý deň, Majster. Dobrý deň, spolupraktizujúci.
Mám 63 rokov a Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1997. Praktizujúci, s ktorými často koordinujem záchranu ľudí, sú mladší ako ja, no nikdy sa necítim staro. Na jar a v lete, na jeseň aj v zime, počas vzostupov a pádov som spolupracovala s ostatnými praktizujúcimi a spoločne sme ľuďom ponúkali záchranu.
Minulý rok na jeseň sme s jednou praktizujúcou chodili do okolitých dedín rozdávať materiály na objasňovanie pravdy. Kvôli veľkej vzdialenosti sme sa báli, že sa nám vybijú elektrické bicykle, takže sme jazdili na obyčajných bicykloch. Žijeme na hranici dvoch provincií a miesto, kam sme mali namierené, je v druhej provincii a je vzdialené niečo vyše 10 kilometrov. Bolo veterno, takže sa nám ťažko šliapalo do pedálov. Keď okolo nás prechádzali nákladné autá, prach, ktorý rozvírili, nám rezal oči.
Keď sme prechádzali cez most, museli sme bicykle tlačiť do kopca a potom z kopca, pretože spád bol taký strmý, že bolo príliš nebezpečné spoliehať sa na brzdy. Hneď ako sme uvideli značku druhej provincie, prestali sme pociťovať únavu. Rozhodli sme sa začať v najbližšej dedine. Keď sme sa dostali na severný koniec, praktizujúca povedala: „Ja pôjdem z juhu na sever a ty pôjdeš zo severu na juh. Stretneme sa v strede dediny.“ Vedela som, že si o mňa robí starosti a chcela, aby som musela menej jazdiť. Náš plán bol ísť od uličky k uličke a na dvere každej domácnosti pripevniť brožúrku.
Stretli sme sa v strede dediny. Povedala mi: „Musíš si dať pozor, ako tú brožúrku umiestniš. Ak fúka vietor, brožúrka by mohla odletieť z kľučky dverí.“ Keď som natrafila na domy s veľkými kovovými bránami, často som brožúrku len hodila do dvora pomedzi mreže. Druhá praktizujúca ma naučila, ako brožúrku zabaliť a pripevniť na ozdobný krúžok na dverách, aby nespadla. Povedala: „Toto sú vzácne materiály na objasňovanie pravdy. Nemôžeme ich hádzať.“ Rýchlo som sa napravila a začala som brožúrky opatrne pripínať, ako mi navrhla.
Bola jeseň, takže farmári boli zaneprázdnení zberom úrody. Niektorí prevážali kukuricu, iní ryžu a niektorí zbierali sójové bôby. Na tvárach všetkých sa zračila radosť z dobrej úrody. Povedali sme im pravdu o prenasledovaní a poradili sme im, aby vystúpili z Čínskej komunistickej strany (ČKS) a jej pridružených organizácií. Farmári prijali naše slová a ďakovali nám.
Po odchode z tejto dediny sme sa vrátili a rozdávali sme brožúrky v každej dedine, ktorou sme prechádzali. Rýchlo sme rozdali viac ako 200 kusov. Keďže sme niektoré dediny vynechali, druhá praktizujúca povedala: „Zapamätajme si, kde sme neboli, aby sme sa sem neskôr mohli vrátiť.“ Bez problémov sme sa potom vrátili domov.
Na druhý deň sme spolu išli do dedín na západe; na tretí deň sme išli do dedín na juhu; na štvrtý deň sme plánovali ísť do dedín na severe. Keďže bolo nebezpečné stretávať sa v našich domovoch, každý deň po rozchode sme sa dohodli na trase, ktorou pôjdeme nasledujúci deň. Stretávali sme sa na určitom mieste a potom sme sa spoločne vydali na cestu.
Raz som ju v dohodnutom čase nevidela, tak som sa vrátila a uvidela som ju kráčať smerom ku mne. Povedala: „Pokazil sa mi bicykel a treba ho opraviť. Poďme zajtra.“ Cestou späť som premýšľala o tom, ako je všetko pripravené na distribúciu, takže som nešla domov. Sama som sa vybrala iným smerom a išla som do dediny, v ktorej mi pri poslednom rozdávaní došli brožúrky. Uvažovala som, že čím skôr dedinčania uvidia brožúrky, tým skôr budú zachránení. V ten deň som rozdala viac ako 100 kusov a spokojná som odišla domov.
Na piaty deň som sa s ňou stretla na dohodnutom mieste. Vyzerala znepokojene a povedala: „Myslím, že ma niekto sleduje.“ Videla som, že trochu váha, tak som jej poradila: „Daj si prestávku a uprav trochu svoj stav.“ V minulosti bola prenasledovaná a musela opustiť domov na viac ako šesť mesiacov, takže v mysli ju obťažoval tieň prenasledovania. Možno zvádzala duševný boj, ale nakoniec sa rozhodla ísť so mnou.
Keď sme skončili s distribúciou materiálov v dvoch dedinách, chcela ísť domov. Povedala som jej: „Daj mi všetky zvyšné materiály a môžeš ísť. Zostala mi už len jedna dedina, takže to dokončím.“ Keď mi dala zvyšné brožúrky a chystala sa ísť domov, z ryžového poľa vedľa nás zrazu priletelo niekoľko strák. Straky sa často považujú za symbol šťastia. V tej chvíli som naozaj cítila, že Majster je po mojom boku. Tento pocit som mala nielen v tento deň, ale každý deň.
Raz som uprostred leta prišla domov taká unavená, že sa mi chcelo spať. Bála som sa, že na poludnie zmeškám čas na vysielanie spravodlivých myšlienok, tak som poprosila Majstra, aby ma zobudil. Zobudil ma hluk elektrického bicykla môjho suseda. Otvorila som oči a videla som, že je presne čas na vysielanie spravodlivých myšlienok. Majster mi pomohol.
Jednej zimnej noci som prosila Majstra: „Už niekoľko nocí som sa nezobudila na vysielanie spravodlivých myšlienok. Prosím, zobuďte ma.“ Zobudil ma zvuk padajúceho ľadu za oknom. Otvorila som oči a opäť som videla, že je čas vysielať spravodlivé myšlienky. Majster mi opäť pomáhal.
Keď som si spomenula na tieto príhody, spýtala som sa jej, či chce naozaj odísť. Uvedomila si, že Majster jej pomáha osvietiť sa, a povedala: „Zostanem a pomôžem.“ So spravodlivými myšlienkami sme ľahko rozniesli zvyšné materiály. Nanešťastie sme minuli všetky brožúry, pričom ostávalo ešte takmer 20 domov. Neskôr sme sa s ďalšou praktizujúcou vrátili a doručili sme materiály aj do týchto domov.
Onedlho prišla zima. Ľudia sa na snehu šmýkali a padali a každý rok sa mnohí zranili. V zime chodí von menej ľudí. My sme však praktizujúci Falun Dafa a musíme chodiť von. Vnímajúce bytosti čakajú na nás, aby sme ich zachránili. Keďže sme nemohli jazdiť na bicykloch, na vzdialenejšie miesta sme chodili s taxíkmi, hoci sme nevedeli, či ich zavoláme aj na cestu späť. Ostatní praktizujúci, ktorí robili to isté, hovorili, že na ceste späť vždy narazili na autá, ktoré ich odviezli domov. Túto zimu sme spolupracovali vo štvorici, chodili sme od domu k domu v každej dedine a potom sme sa stretávali na mieste, kde sme začínali.
Boli aj chvíle, keď sme sa nedokázali dobre skoordinovať. Raz sme sa v pomerne veľkej dedine rozdelili. Videli sme, že iná skupina praktizujúcich nechala ľuďom pri dverách materiály, ale ich sme nevideli. Rozhliadli sme sa po okolí, no nikoho sme nenašli. Museli sme sa vrátiť späť cestou, ktorou sme išli taxíkom, a počas chôdze sme sa obzerali a dúfali, že sa objavia. Vtom okolo nás prešiel autobus idúci naším smerom. Nenastúpili sme, pretože sme nevideli druhú skupinu praktizujúcich a pretože nám ešte ostávalo viac ako 20 výtlačkov. Pred nami bola malá dedinka, ktorú sme videli v diaľke. Keď sme prechádzali taxíkom, nezdalo sa nám, že je ďaleko, ale keď sme tam šli pešo, tá dedina sa zdala veľmi vzdialená.
Keď sme do tej dediny prišli, bolo už takmer poludnie. Vtedy už bolo teplejšie a v uliciach bolo viac ľudí. Podala som brožúrku jednému mužovi, ktorý si ju vzal, pozrel sa na ňu a povedal: „Nechcem ju. Už mi ju raz niekto dal. Keď som potom narazila na miestneho starostu, pýtal sa ma, odkiaľ ju mám. Dlho ma vypočúval.“
Vtom k nám rázne pristúpil mladý muž, ktorý vyzeral ako vojak. Pomyslela som si, že by to mohol byť veliteľ dediny. Mladík si vypýtal brožúrku a povedal: „Čoho sa báť? Ak sa vás niekto opýta, povedzte len: ‚Našiel som ju na zemi.‘“ Vzal si brožúrku a vošiel do obchodu. Nemala som čas objasniť mu pravdu, ale jeho činy stačili na to, aby si sám vybral lepšiu budúcnosť.
Rýchlo sme rozdali viac ako 20 brožúrok a potom sme išli vyše 10 kilometrov domov. Len čo sme prišli domov, vrátili sa aj ďalší dvaja praktizujúci. Videli materiály, ktoré sme rozdávali po ceste, napríklad na dopravných značkách, a vedeli, že kráčame smerom domov, takže sa nechali odviezť zvyšok cesty.
Stojí za zmienku, že vždy, keď sme rozdávali materiály a požiadali okoloidúce vozidlá o odvoz, niektorí vodiči od nás žiadali peniaze a iní nie, no vždy sme im zaplatili. V zľadovatenom a zasneženom počasí nie je jednoduché jazdiť a praktizujúci by sa nemali voziť sa v cudzích autách zadarmo.
Objasňovanie pravdy so spravodlivými myšlienkami
Jedného dňa sme sa ešte s jednou praktizujúcou rozprávali s ľuďmi o Dafa, keď sme uvideli muža sediaceho v aute, ktorý akoby na niekoho čakal. Spýtala som sa ho, či tam prišiel nakupovať, a on, že áno. Druhá praktizujúca povedala: „Poviem vám niečo dobré. Vystúpenie z ČKS vás ochráni. Pamätajte si: ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.‘ Recitujte si často tieto slová a budete požehnaný.“ Muž povedal: „To mi nehovorte. Ja v nič neverím.“ Vystúpil z auta, ale nevytiahol kľúč zo zapaľovania. Zavtipkovala som: „Chystáte sa niekam? Ak pôjdete ďaleko, odveziem si vaše auto.“ Povedal: „Len do toho. Neverím, že by ste to urobili.“ Zdal sa byť už oveľa priateľskejší ako na začiatku.
Z obchodu s potravinami vyšla žena a zamierila k nám. Usmiala som sa a spýtala som sa jej: „Vy dvaja ste spolu?“ Prikývla, tak som sa znova usmiala a povedala: „Praktizujeme Falun Dafa a povedala som mu, aby si pamätal, že ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré‘ a bude požehnaný. On tomu však neveril a odišiel.“ Žena sa na nás usmiala.
Povedala som: „Teraz je toľko katastrof a my sa musíme ochrániť. Keď sa vyskytnú katastrofy, spomeňte si, že Falun Dafa je dobrý a bohovia vás ochránia. Ak ste počas školy vstúpili do Zväzu mládeže alebo Mladých pionierov, prosím, vystúpte z nich. Nebesá zničia ČKS a tí, ktorí sú v organizáciách ČKS, budú spoluzodpovední za jej zločiny.“ Žena potom súhlasila, že vystúpi z Mladých pionierov, a vybrala si tak pre seba dobrú budúcnosť.
Keby sme odišli na základe postoja toho muža, žena by prišla o možnosť rozprávať sa s nami. Potom sa muž vrátil, nasadol do auta a odišiel. Žena nám zamávala a muž sa na nás usmial. Pomyslela som si: „Ak bude mať ešte šancu stretnúť sa s inými praktizujúcimi, dúfam, že si pre seba vyberie dobre.“
Stalo sa ešte niečo zaujímavé. Spolu s ďalšou praktizujúcou sme pred sebou uvideli muža a zrýchlili sme tempo, aby sme ho dobehli. Všetci traja sme kráčali a rozprávali sa a on povedal, že ide vyzdvihnúť nejaké objednávky. Spýtala som sa ho, či ešte pracuje. Povedal: „Nie, skončím o dva dni.“ Povedala som: „Keď odídete, pamätajte na to, že ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré‘. Budete požehnaný, ak budete často recitovať tieto slová.“
Potom sa ma zrazu spýtal: „Aké je vaše priezvisko?“ Prekvapilo ma to. Prečo sa ma na to spýtal? Keď som v minulosti ľuďom objasňovala pravdu, niektorí mi povedali svoje priezvisko, niektorí nie a niektorí sa ma pýtali na moje. Vyhýbala som sa tomu slovami: „Ľudia, ktorí vám hovoria dobré veci, nenechávajú svoje mená.“ Niektorí ľudia tiež hovorili: „Ja som vám povedal svoje, prečo mi nepoviete svoje meno?“ Hoci som im aj povedala svoje meno, stále som sa trochu bála.
Keď mi tento človek v ten deň položil túto otázku, uvedomila som si, že sa mi snaží pomôcť zbaviť sa strachu, a tak som mu povedala svoje priezvisko. Potom sa spýtal: „Ako ste ma pred chvíľou nazvali?“ Myslela som si, že v mojom veku nie je zlé, keď ho oslovím „brat“, ale keď som sa naňho pozrela pozornejšie, spoznala som ho! Bol to zať mojej najstaršej švagrinej. Predstavila som ho druhej praktizujúcej a všetci traja sme sa zasmiali.
Povedal: „Nespoznal som ťa, keď sme sa rozprávali. Nevideli sme sa najmenej desať rokov. Žiješ mimo mesta a vraciaš sa len zriedka. Ja som v posledných rokoch nebol často doma. V zime sa tak naobliekame, ako by sme sa mohli spoznať? Požiadala si ma, aby som si recitoval dve vety, a povedala si mi svoje priezvisko. Vtedy som vedel, že si to ty.“ Jeho strýko mu to povedal už predtým a on už dávno vystúpil zo Zväzu mládeže a Mladých pionierov. „Neskôr v práci som však vstúpil do strany,“ povedal. Niet divu, že som ho v ten deň stretla. Bolo to preto, lebo som mu mala pomôcť vystúpiť zo strany. Našťastie som vtedy mala spravodlivé myšlienky.
Jeden zo spolužiakov môjho syna prišiel ku mne niečo vyzdvihnúť a ja som mu pomohla vystúpiť z organizácií ČKS. Vtedy som si pomyslela: „Dúfam, že o tom nepovie môjmu synovi.“ Moja myšlienka bola nesprávna. Syn mi neskôr zavolal a povedal: „Mami, nehovor o takýchto veciach“. Vedela som, že jeho spolužiak mu o tom povedal. Onedlho na to ma prišiel ďalší spolužiak môjho syna niečo naučiť. Tentoraz som sa neodvážila povedať mu fakty o Dafa zo strachu, že to povie môjmu synovi.
Neskôr som to oľutovala. Majster mi poslal týchto predurčených ľudí, ale ja som bola sebecká a bála som sa, že môj syn bude nešťastný. To je ľudské myslenie. Som praktizujúca a mám povinnosti a poslanie. Pomyslela som si: „Ak ešte niekedy uvidím synovho spolužiaka, určite mu poviem fakty.“
Hneď ako som si vyvinula toto želanie, Majster mi na druhý deň pripravil príležitosť. Keď som sa vracala domov po tom, čo som ľuďom rozprávala o prenasledovaní, uvidela som spolužiaka môjho syna práve vychádzať z domu. Povedal, že vezie svoju matku k zubárovi, ale ja som ju nevidela. Povedala som: „Včera som mala obavy a neodvážila som sa povedať ti pravdu o Dafa. Nepremeškaj túto príležitosť.“ Jednoducho som mu povedala základné fakty o Falun Dafa a on s radosťou vystúpil z ČKS.
Som Majstrovi nekonečne vďačná za toto súcitné usporiadanie. Kvôli môjmu sebectvu jeden život takmer prišiel o príležitosť byť zachránený. Spolužiak môjho syna vrátil do školy, ale syn mi nezavolal – akoby sa nič nestalo.
Ako nainštalovať operačný systém počítača
Venujem pozornosť štúdiu Fa a už piatykrát som sa naučila naspamäť Zhuan Falun. Uvedomila som si, že iba kultivovaním sa vo Fa môžem získať všetko, čo potrebujem. Keď som sa učila inštalovať operačný systém počítača, Majster mi dal múdrosť.
Na stránke Minghui.org som si prečítala článok, v ktorom sa písalo, že Windows 8 sa prestáva používať a je treba prejsť na Windows 10. Bolo to v čase pandémie COVID-19 a nemohla som nájsť technicky zdatného praktizujúceho. V minulosti iní praktizujúci nainštalovali do môjho počítača potrebný softvér a povedali, že je podporovaný len vo Windows 8. Pomyslela som si, že starší praktizujúci sa už naučili inštalovať systém; ja som vzdelaná, takže by to nemal byť problém.
Opakovane som študovala informácie na technickom fóre a po takmer siedmich dňoch som úspešne nainštalovala Windows 10 z Toolboxu V.1.2. Neviem, ako by som to sama dokázala, takže viem, že mi pomáhal Majster.
Tento rok som sa na webovej stránke Minghui dozvedela, že Toolbox bol aktualizovaný na verziu V.1.3. Jeden praktizujúci povedal: „Váš starý počítač funguje a nie je potrebné ho aktualizovať.“ Ja som si však vždy myslela, že je to relatívne nový počítač a chcela som to vyskúšať. Tentoraz som si zaobstarala Toolbox V1.3, ktorý pre mňa stiahol iný praktizujúci, čo mi ušetrilo veľa času. Potom ma ten praktizujúci trpezlivo učil, ako ho nainštalovať.
Keď som prišla domov, opäť som úspešne optimalizovala počítačový systém. Viem, že to Majster ma povzbudzuje k neustálemu napredovaniu a k ešte lepším výsledkom. Pokiaľ chcem niečo urobiť, Majster mi pomôže, takže dokážem všetko.
Keď sa pozerám späť na svoju kultivačnú cestu, vidím, že každý krok je neoddeliteľný od Majstrovej súcitnej starostlivosti, a cítim sa nesmierne šťastná. Odteraz musím tvrdo praktizovať, dobre robiť tri veci, naplniť očakávania všetkých vnímajúcich bytostí a ukázať svetu krásu Falun Dafa.
Prosím, upozornite na čokoľvek, čo nie je v súlade s Fa.
