(Minghui.org) Prednedávnom som na webstránke Minghui čítal článok od čínskeho praktizujúceho, ktorý vyzval spolupraktizujúcich v Európe, aby častejšie zdieľali svoje skúsenosti. Premýšľal som o tom, koľkokrát som už chcel napísať o zázrakoch, ktoré sa okolo nás diali, alebo o poznatkoch, ktoré som vďaka nejakej skúsenosti získal, ale zakaždým som to odložil kvôli pracovnej vyťaženosti, únave atď. Samozrejme, dobre som si uvedomoval, že sú to len výhovorky pre moju pripútanosť k pohodliu. Po účasti na dôležitom podujatí a zbieraní podpisov na petíciu som sa rozhodol napísať o svojich skúsenostiach.
Zbierali sme podpisy na podporu prijatia zákona o ochrane Falun Gongu v americkom Senáte (S.4914), ale po voľbách sa naše úsilie spomalilo. Počas nášho stretnutia dvaja praktizujúci pripomenuli všetkým, aké dôležité je pokračovať v zbieraní podpisov. Úplne som s nimi súhlasil. Prešli tri dni, ale neurobil som to, čo som sľúbil.
Ráno štvrtého dňa mi Majster ukázal úžasnú scénu. Videl som loď, ktorá bola taká obrovská, že keď som stál na brehu, videl som len jej malú časť. V nasledujúcom okamihu som sa ocitol vo veľkej, nádherne vyzdobenej sále vo vnútri lode. Bolo to tam neobyčajne krásne a slávnostné, steny boli vyzdobené nádhernými girlandami a podlaha bola zo svetlého dreva – nikdy predtým som nič také nevidel. Najprv som obdivoval tú krásu a potom som si s hrôzou uvedomil, že som tam sám. Otvoril som oči a trpko som sa spýtal sám seba: „Takmer každý deň už mnoho rokov robím tri veci. Tak prečo bola loď prázdna? Je moje úsilie pomáhania Majstrovi zachrániť bytosti také neúčinné?“
Postupne som si uvedomil, že to bol náznak od Majstra o dôležitosti projektu na podporu prijatia zákona o ochrane Falun Gongu v americkom Senáte. V tej sále mali byť ľudia zachránení vďaka činnosti praktizujúcich.
V nedeľu sme s ďalším praktizujúcim išli do nákupného centra, kde zvyčajne zbierame podpisy. Bolo chladno a veterno. V hlave sa mi začali vynárať myšlienky: „V takomto počasí ľudia nechodia do nákupného centra“, „Prečo ísť tak ďaleko, veď máš veľa práce Dafa, ktorú môžeš robiť doma na počítači“ atď. ... Keď som si pripomenul, že tieto myšlienky nie sú moje, okamžite zmizli.
Stál som pri jednom z vchodov do nákupného centra. Keď som ľudí požiadal, aby podpísali petíciu, buď ľahostajne prešli okolo, alebo povedali, že nemajú čas. Uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku s mojimi myšlienkami. Keď som sa pozeral do seba, uvedomil som si, že chcem vyzbierať čo najviac podpisov. Spomenul som si, čo povedal Majster:
„Aj keby bol spasený iba jeden človek, bolo by to výborné.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v západnom USA)
Pomyslel som si: „Jeden človek – to je celý vesmír s mnohými žijúcimi bytosťami!“
Mal som aj ďalšiu myšlienku: „Samozrejme, že je dobré, keď človek podpíše petíciu, lenže ak sa dozvie pravdu, vezme si materiály a urobí správnu voľbu, potom ho to tiež môže zachrániť.“
Okrem toho, tento proces vyčistí priestor okolo návrhu zákona a čím viac praktizujúcich sa ho zúčastní, tým väčšia je šanca, že sa návrh zákona o ochrane Falun Gongu stane zákonom!
Naše spravodlivé myšlienky pôsobia ako kúzlo. Ľudia začali za mnou chodiť a podpisovať petíciu. Tiež som im povedal pravdu o prenasledovaní a rozdal som mnoho informačných materiálov.
O niekoľko hodín som sa mal stretnúť v kaviarni so známymi, ktorých poznám už veľa rokov. Predtým sa zdráhali podpisovať petície, ale tentoraz ju podpísali prekvapivo rýchlo!
Dúfam, že moji spolupraktizujúci v USA, ktorí sa na tomto projekte doteraz nezúčastňovali, to začnú robiť rôznymi spôsobmi. Samozrejme, môžeme vysielať aj spravodlivé myšlienky. Všetky tieto snahy určite zohrajú úlohu pri záchrane ľudí, ak sa budeme snažiť!
