(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, spolupraktizujúci!
Na jeseň roku 1998 som mal 25 rokov a pracoval som na stavbe. Od chvíle, keď som začal praktizovať Falun Dafa, som nasledoval Majstra na ceste návratu k svojmu pravému ja prostredníctvom kultivácie.
V našej ubytovni žilo asi 20 až 30 ľudí. Jeden muž bol stolár, ktorý praktizoval Falun Dafa, a mal niekoľko kníh Falun Dafa. Naša ubytovňa bola veľmi jednoduchá. Nemali sme televíziu ani smartfóny, ktoré máme dnes, takže akékoľvek materiály na čítanie boli počas voľného času veľmi obľúbené a každý sa horlivo striedal v čítaní kníh Falun Dafa.
„Čo sú to za knihy?“ spýtal som sa stolára. Odpovedal: „Falun Dafa.“ Bol som zmätený a povedal som: „Nikdy som o tom nepočul.“ Ďalší kolega dodal: „Je to Falun Dafa.“
Neskôr som si vzal jednu z kníh (už si nepamätám, ktorú) a začal som ju čítať. Mala na mňa hlboký vplyv. To, čo Majster učil, bolo niečím, čo som nikdy predtým nepočul, a považoval som to za fascinujúce. Vždy som bol zvedavý na nevysvetliteľné javy a záhady života, vesmíru a obrovského kozmu. Túžil som tieto témy preskúmať a pochopiť, takže to, čo bolo napísané v knihách, vo mne našlo veľkú odozvu.
Najviac ma vtedy zasiahlo Majstrovo učenie o štruktúre vesmíru. Bol som ohromený tým, aký je zložitý a rozsiahly: vrstva za vrstvou, každá väčšia ako predchádzajúca. Úplne to rozbilo moje predchádzajúce chápanie vesmíru.
Moja myseľ sa otvorila a ja som sa začal veľmi zaujímať o Dafa. Každý večer po práci som čítal Majstrove učenie, a často som čítal aj dlho do noci.
Keď si ten stolár uvedomil, že mám predurčené spojenie s Dafa, vzal od iného spolupracovníka Zhuan Falun, hlavný text Falun Dafa, a dal mi ho.
V tom čase som denne vyfajčil krabičku cigariet. Jedného dňa som čítal Zhuan Falun s cigaretou v ústach. Kolega mi povedal: „Ako môžeš fajčiť pri čítaní knihy Falun Dafa?“ Nechápal som, čo tým myslí. Stolár mu to vysvetlil: „Ešte sa nedostal k tej časti.“
Keď som sa dostal k siedmej lekcii v Zhuan Falune, konečne som pochopil, čo mal ten spolupracovník na mysli – skoncovanie s fajčením. Jasne som si pamätal, že som mal v tom čase v ruke polovicu cigarety. Nejaká mocná sila ma prinútila, aby som ju vtedy zahasil. Dokonca som odhodil aj zvyšnú polovicu balíčka. Nejasne som chápal zásadu: dávať cigarety iným by im len uškodilo. Tak som cigarety odhodil.
Po dočítaní Zhuan Faluna som sa rozhodol začať praktizovať kultiváciu. Uvedomil som si, že ľudia sa môžu kultivovať a stať sa osvietenými bytosťami. Aká neuveriteľná príležitosť! Bol som rozhodnutý kultivovať sa. Keď stolár uvidel, že to myslím vážne, naučil ma päť cvičení a vzal ma do kníhkupectva, aby som si mohol kúpiť všetky Majstrove učenia.
Odvtedy som sa vydal na svoju cestu praktizovania Falun Dafa.
Úžasné fyzické a duševné zmeny
Niekoľko dní po tom, ako som prvýkrát dočítal Zhuan Falun, ma Majster požehnal. Jedného večera, keď som už napoly spal, som zrazu pocítil, že sa nemôžem pohnúť. Mal som pocit, akoby mi telom prechádzal silný elektrický prúd od hlavy až po päty a potom od nôh späť až po temeno hlavy – to sa zopakovalo niekoľkokrát. Sila tohto prúdu spôsobila, že celé moje telo vibrovalo. Ležal som na boku a hlava sa mi triasla. Necítil som ale strach, naopak, cítil som, že Dafa je skutočne zázračný a hlboký! Tento zážitok následne posilnil moje odhodlanie praktizovať.
Pri praktizovaní piateho cvičenia som cítil, ako mi z dlaní stúpa teplo, raz z jednej a potom z druhej ruky. Niekedy som v noci počas spánku jasne cítil, ako mi Majster upravuje telo.
Cítil som sa ľahký a uvoľnený, fyzicky aj psychicky, a pri práci som už nepociťoval únavu. Niektoré dni som mal pocit, akoby som sa vznášal po schodoch. Po tom, čo som sa začal kultivovať, som zažil mnoho zázračných vecí. Uvedomil som si, že to boli Majstrove povzbudenia, ktoré mi ukázali mimoriadnu silu Dafa, čo ešte viac posilnilo moju dôveru v kultiváciu a položilo pevný základ pre moju budúcu prax.
Ako som vo svojom tele zažíval zázraky Dafa, aj moje srdce prešlo obrovskými zmenami. Môj pohľad na život a svet sa zásadne zmenil.
Pracoval som ako murár a dvaja ľudia zvyčajne stavajú múr spoločne. Na jednej strane múru sa často pracuje ľahšie, a tak obaja robotníci radšej robia na tej strane. Po dokončení jedného múru sa vždy hádajú o ľahšiu časť ďalšieho múru. Predtým, ako som začal praktizovať Falun Dafa, som bol tiež taký.
Keď som začal praktizovať Falun Dafa, rozhodol som sa nasledovať princípy Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť a prísne sa podľa týchto noriem merať. Chcel som druhým uľahčiť život. Už som nesúťažil, ani nebojoval o veci ako ostatní. Aj keď som robil ťažšiu prácu, bol som šťastný, pretože som pochopil učenie Dafa a vedel som, že znášať ťažkosti je dobrá vec – pomáha mi to odstraňovať karmu.
Keď prišiel čas na jedlo, každý chcel ísť prvý a ľudia sa vždy predbiehali v rade. Odkedy som začal praktizovať Falun Dafa, prestal som sa predbiehať v rade a nesťažoval som sa, keď ma ostatní predbiehali. Cítil som sa pokojný a mierumilovný.
Odhodlanie
Na jar roku 1999 som pracoval na stavbe. Keďže stavenisko bolo uzavreté a vtedy sme nemali televízory ani telefóny, nevedel som o prenasledovaní Falun Dafa Čínskou komunistickou stranou (ČKS). Až koncom roka, keď sa práca skončila, som sa vybral domov diaľkovým autobusom. Keď som si sadol, zrazu nastúpil vojak v prilbe a s puškou v ruke. S vážnym výrazom sa prísne opýtal: „Kto praktizuje Falun Dafa? Otvorte svoje tašky!“ Všetci potichu otvorili svoje tašky.
Začal kontrolovať od zadného radu a postupoval po jednom rade dopredu. Nevedel som, čo sa deje. V taške som mal knihu Zhuan Falun. Zaujímavé je, že mi tašku neskontroloval a len prešiel okolo. Neskôr som si uvedomil, že ma Majster súcitne chráni.
Keď som prišiel domov a videl som neúprosné televízne správy, ktoré očierňovali Falun Dafa a Majstra, pochopil som, čo sa stalo. Komunistická strana začala zakazovať ľuďom praktizovať Falun Dafa! Vždy, keď som zapol televíziu, bola plná lží a ohovárania o Dafa a Majstrovi. Sledoval som reportáže, a hoci som nedokázal rozpoznať, čo je pravda a čo lož, bol som si istý jednou vecou: Z mojich osobných skúseností vyplýva, že Majster je spravodlivý a Falun Dafa je spravodlivý! Vtedy som zároveň pochopil, že to, čo bolo v televízii hlásené, bola pre mňa skúška. Moje odhodlanie praktizovať Dafa nezakolísalo!
Aj keď som praktizoval iba rok a moje chápanie Fa (učenia) bolo ešte plytké, zažil som krásu a zázračnú moc Falun Dafa a hlboko sa mi zakorenil v srdci. Bez ohľadu na to, čo sa hovorilo v televízii, nemohlo to otriasť mojím pevným odhodlaním pokračovať v kultivácii. Keď som videl ďalšie ohováračské programy, jednoducho som vypol televíziu a nepozeral som ju. Pokračoval som v štúdiu Fa a robil som cvičenia doma, neovplyvnený vonkajším zasahovaním.
V tom čase som cítil, že moje odhodlanie kultivovať Dafa bolo správne. Až neskôr som si uvedomil, že som vo svojom pochopení zaostával, keďže som sa na veci pozeral z hľadiska osobnej kultivácie.
Naše dôležité poslanie
Po začiatku prenasledovania som tri až štyri roky pracoval na stavbách, pričom som tam chodil na začiatku každého roka a na konci sa vracal domov. Počas tých šiestich až siedmich mesiacov na stavbe som nemohol študovať Fa, ani robiť cvičenia a cítil som sa utrápene. Neskôr som sa presťahoval do mesta, kde teraz žijem, prenajal som si byt a môj život sa trochu stabilizoval. Mohol som študovať Fa a cvičiť doma každý deň.
Keď som mal voľný čas, často som premýšľal o tom, ako nájsť spolupraktizujúcich. Zaujímalo ma, čo robia a koľko ľudí sa ešte stále kultivuje. Cítil som sa zmätený – kde by som v tomto neznámom meste mohol nájsť praktizujúcich?
Spomenul som si, že Majster spomínal, že učeníci Dafa si vytvárajú vlastné prostredie a praktizovanie v parkoch by mohlo ľuďom pomôcť získať Fa. Okolo roku 2008 som sa rozhodol nájsť nejakých praktizujúcich cvičením vonku.
Jedného rána, keď som poslal svoje dieťa do škôlky, som zašiel do neďalekého parku, pred ktorým bolo len niekoľko ľudí. Začal som robiť cvičenia pod stromom v nádeji, že si ma všimnú spolupraktizujúci a niekoho takto nájdem. Chodil som tam dva dni, ale nikto mi nevenoval pozornosť a žiadneho praktizujúceho som nevidel. Pomyslel som si, že toto miesto je možno príliš malé, a tak som sa rozhodol vyskúšať väčší park.
Našiel som väčšie námestie, kde cvičilo veľa ľudí. Chodil som tam dva dni, ale stále som nestretol žiadneho praktizujúceho. Cítil som sa skľúčený a bezradný.
Cítil som sa ako loď bez plachiet, ktorá bezcieľne pláva po nekonečnom mori, osamelá a bezmocná. Prešlo ešte niekoľko rokov a v roku 2010 som to už nemohol vydržať. Spýtal som sa spolupracovníka na stavbe: „Poznáš vo svojej dedine niekoho, kto praktizuje Falun Dafa?“ Kolega, ktorý bol približne v mojom veku, povedal: „Môj strýko praktizuje.“
Bol som bez seba od radosti a okamžite som sa opýtal na adresu jeho strýka. Vedel som, že je to Majstrovo usporiadanie.
V jeden daždivý deň, keď sa na stavbe nepracovalo, som išiel hľadať strýka toho kolegu, ktorý býval asi 40 až 50 kilometrov odtiaľ. S Majstrovou pomocou som našiel cestu k jeho domu. Po predstavení starý pán vôbec nebol prekvapený a srdečne sa so mnou porozprával. Vysvetlil mi niektoré veci o „starých silách“, ktorým som vtedy nerozumel. Nevedel som, čo sú „staré sily“ a čo robia, a jeho vysvetlenie mi nedávalo veľký zmysel.
Spýtal sa: „Máš nejaké nové prednášky?“ Bol som prekvapený: „Nové prednášky? Majster má nové články?“ Priniesol hromadu malých brožúrok a dve hrubé knihy nových učení. Keď som videl, koľko má Majstrových učení, pomyslel som si: „Je tu toľko vecí, o ktorých som nevedel.“ Povedal som: „Prosím, nevysvetľujte mi to viac. Neviem to pochopiť. Pôjdem domov a prečítam si to.“
Keď som sa vrátil domov, vzal som si dva dni voľna a dychtivo som hltal knihy. Čítal som ich do noci, ale necítil som sa unavený. Počas tých dvoch dní bol výpadok elektriny, tak som si kúpil niekoľko sviečok. Keď vypadol prúd, zapálil som sviečky a pokračoval som v čítaní. Pri čítaní som bol hlboko dojatý a často som mal oči plné sĺz. Zrazu som si uvedomil, že učeníci Dafa majú také veľké a dôležité poslanie!
Celé tie roky som bol mimo a nič som nevedel! Nič som neurobil! Nemohol som túto skutočnosť prijať! Hoci moje srdce vždy pevne verilo Dafa a propaganda ČKS ma nikdy nezastavila, premárnil som toľko rokov. Nerobil som to, čo by mal praktizujúci robiť.
V tej chvíli som nedokázal vyjadriť svoje emócie. Boli príliš zložité na to, aby sa dali vyjadriť slovami. Niekedy som potichu ronil slzy a hlboko sa hanbil. Cítil som, že som nedokázal žiť podľa Majstrovej súcitnej spásy. Bol vo mne aj pocit krivdy. Nebolo to preto, že by som sa bál prenasledovania. Bolo to preto, že som nehovoril za Dafa. Je to taká dôležitá vec – prečo som o nej nevedel?
Spomínam si, že Majster raz spomenul, že prenasledovanie starými silami bolo nespravodlivé voči novým praktizujúcim. V srdci som naozaj cítil nespravodlivosť! Pochopil som, že staré sily chcú zničiť praktizujúcich ako ja, ktorí práve získali Fa.
Prešli roky a vždy, keď si spomeniem na túto skúsenosť, moje srdce je stále plné smútku. Najmä keď mi iní praktizujúci rozprávajú o svojej odvahe, s ktorou išli na Námestie nebeského pokoja potvrdiť Fa a nebojácne riskovali svoje životy, obdivujem ich, ale zároveň sa hlboko hanbím. Táto skúsenosť ma však nezlomila. Naopak, stala sa hnacou silou môjho neustáleho zlepšovania.
Dobiehanie strateného času
Po prečítaní Majstrovho učenia som pochopil, že praktizujúci by mal objasňovať pravdu a zachraňovať vnímajúce bytosti. Rozhodol som sa dohnať stratené roky. Bol som odhodlaný zachraňovať ľudí, a tak som pravidelne chodil do domu staršieho praktizujúceho, aby som získal materiály na objasňovanie pravdy, ktoré som rozdával.
Žil asi 60 kilometrov odo mňa a materiály boli obmedzené. Tamojší praktizujúci pre mňa nemali dosť materiálov. Niekedy som tam prešiel celú cestu, len aby som odišiel s prázdnymi rukami. Keď starší praktizujúci videl, ako veľmi túžim zachraňovať ľudí, povedal mi o mieste iného praktizujúceho. Hoci mali viac materiálov, stále to pre mňa nestačilo. Rozhodol som sa, že si materiály vytlačím sám.
Zistil som, aké stroje používajú iní praktizujúci a vybral som sa na trh s elektronikou, aby som si jeden taký kúpil. Hoci ma nikto neučil, pozoroval som, ako iní praktizujúci tlačia materiály, a mal som nejasnú predstavu, ako sa to robí. Strávil som dva alebo tri dni tým, že som sa to učil, a s Majstrovou pomocou sa mi podarilo úspešne tlačiť! Bol som veľmi šťastný. Teraz som mohol tlačiť akékoľvek materiály, koľko som potreboval a koľko som chcel. Bol som nadmieru šťastný a vďačný za Majstrovo požehnanie!
Odvtedy som vždy, keď som mal voľný čas, rozdal veľké množstvo materiálov na objasňovanie pravdy. Keďže som pracoval na stavbe, veľmi dobre som poznal tamojšiu situáciu a životné podmienky robotníkov. Chápal som ich myšlienky a zvyky.
V pracovnom odeve a ochrannej prilbe som chodil do ubytovní na stavenisku a rozdával materiály. Bolo to pre mňa veľmi prirodzené. Robotníci ma vnímali ako jedného zo svojich, pretože som rozumel, o čom hovoria, a mohol som sa s nimi ľahko rozprávať. To mi vytvorilo skvelú príležitosť zachrániť ich a veľmi ochotne si prečítali materiály, ktoré som im dal. Raz som vošiel do ubytovne a uvidel som na stole výtlačok Deviatich komentárov ku komunistickej strane. Stránky už boli opotrebované, čo svedčilo o tom, že ho čítalo veľa ľudí.
Jedného dňa som na poludnie prišiel na motorke do stavebného internátu a bol čas obeda. Dvere boli otvorené a asi stovka ľudí stála v rade na jedlo. Bez toho, aby som zosadol z motorky, som vošiel priamo na nádvorie. Otvoril som kôš na motorke a povedal: „Prišiel som vám dať dobré knihy zadarmo!“ Vzal som výtlačok Deviatich komentárov a podal som ho človeku predo mnou. Keď uvidel, že je to zadarmo, ostatní sa hneď zhŕkli okolo a brali knihy z koša – každý si vzal jednu. V okamihu sa takto rozdalo množstvo výtlačkov Deviatich komentárov.
Videl som, že kníh nie je dosť, a tak som sa rýchlo vrátil do domu staršieho praktizujúceho a vzal som ďalších dvadsať výtlačkov. Keď som sa vrátil, dav sa už rozišiel, tak som išiel do internátov a knihy som rozdával jednu po druhej. Keď som zaklopal na jedny dvere, muž okolo päťdesiatky hlasno zakričal: „Čo je to za knihu, ktorú rozdávate?“ Hlasno zaklial. Zostal som pokojný a jednoducho som povedal: „Prepáčte, že som vás vyrušil,“ a zavrel som dvere. Potom som pokračoval do ďalšej miestnosti. S Majstrovou ochranou som dokončil rozdávanie všetkých zvyšných kníh.
Záver
Od 20. júla 1999, keď Jiang Zemin, bývalý vodca ČKS, začal prenasledovať Falun Dafa, až do roku 2011 som bol v stave osamotenej kultivácie – zaostával som jedenásť rokov. V tom čase, keďže moje chápanie bolo obmedzené na „pevný, neochvejný a vytrvalý“, som veril, že všetko, o čom médiá informovali, bolo pre mňa skúškou. Takže som zostával na základnej úrovni osobnej kultivácie.
Fa som získal na jeseň roku 1998. Po začiatku prenasledovania v roku 1999 som nemal žiadny kontakt s inými praktizujúcimi. Nezúčastňoval som sa na skupinovom štúdiu Fa. V mojej dedine neboli žiadni iní praktizujúci a nemohol som ani nájsť toho stolára, ktorý mi predstavil Dafa. Zdalo sa, že tieto vonkajšie okolnosti ma izolovali od ostatných praktizujúcich.
Potom som sa pozrel dovnútra. Zistil som, že som bol príliš sebavedomý a arogantný, myslel som si, že pokiaľ mám Zhuan Falun stačí to, a že mi to umožní dosiahnuť konečný cieľ a vrátiť sa domov s Majstrom. Možno to bolo moje silné ego, ktoré staré sily zneužili.
Našťastie ma Majster neopustil. Som mu hlboko vďačný za jeho súcit a záchranu!
Ďakujem vám, Majster! Ďakujem vám, spolupraktizujúci!
