(Minghui.org)
Meno: Li Li
Čínske meno: 李力
Pohlavie: žena
Vek: 71
Mesto: Fushun
Provincia: Liaoning
Zamestnanie: neznáme
Dátum úmrtia: 29. november 2024
Dátum posledného zatknutia: 20. jún 2014
Miesto posledného zadržania: Ženská väznica provincie Liaoning
Potom, čo Čínska komunistická strana spustila prenasledovanie v roku 1999, pani Li Li z mesta Fushun v provincii Liaoning bola za svoju vieru vo Falun Gong päťkrát zatknutá, odsúdená na 3 roky pracovného tábora a dva tresty odňatia slobody v celkovej dĺžke 9,5 roka. Jej zdravie bolo poškodené po krutom mučení a týraní vo väzbe. Polícia ju ale prenasledovala aj po prepustení. Psychické utrpenie sa ešte viac podpísalo na jej zdraví. Zomrela 29. novembra 2024. Mala 71 rokov.
Nižšie je uvedený opis prenasledovania od pani Li, ktoré pretrpela.
***
Začatie praktizovania Falun Gongu
Kedysi som trpela herniou platničky v dolnej časti chrbta. Vždy, keď ma to postihlo, nemohla som chodiť, a ani si len obliecť nohavice. Okrem toho som mala po celý čas problémy s obličkami, zápalom hrubého čreva a vredmi v ústach. Vyskúšala som všetky druhy liekov, ale nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Každý deň som trpela bolesťami. V roku 1995 mi jeden známy predstavil Falun Gong. Cvičením a štúdiom kníh Falun Gongu som čoskoro získala späť svoje zdravie a bola som plná energie. Bola som vďačná za zdravotné prínosy, ktoré som získala vďaka Falun Gongu.
Zatknutia a väznenia
V októbri 1999, tri mesiace po začiatku prenasledovania, som sa vybrala do Pekingu, aby som apelovala za právo praktizovať Falun Gong. Na pekinskej železničnej stanici ma zatkli, odviezli späť do Fushunu a zadržiavali ma 17 dní.
Vo februári 2000 som sa vydala na ďalšiu cestu do Pekingu, aby som tam apelovala, a znova ma zatkli na železničnej stanici v Shenyang v provincii Liaoning. Policajt Bai Songri z policajnej stanice Fumin prehľadal môj dom a tri týždne ma zadržiaval vo väzbe.
V júli 2000 ma polícia opäť zatkla a odviezla do centra na vymývanie mozgov v meste Fushun. Na protest som držala hladovku a po týždni ma prepustili.
Policajt Bai ma plánoval zatknúť ešte raz v októbri 2000. To ma prinútilo žiť mimo domova, aby som sa vyhla prenasledovaniu. Polícia bola dvakrát u mňa doma, aby ma hľadala, ale nikto nebol doma. Vlámali sa dovnútra pomocou univerzálneho kľúča a zničili zámok. Keď ma Bai ani po niekoľkých týždňoch nemohol nájsť, koncom októbra zatkol môjho manžela a držal ho na policajnej stanici celú noc. Manžela tiež prinútil, aby ich zobral do štyroch domov mojich príbuzných, aby ma hľadali. Zo strachu z polície sa u môjho manžela krátko nato vyvinula srdcová choroba.
Krátko po mojom návrate domov sa v januári 2001 objavil Bai so skupinou policajtov. Chcela som sa vyhnúť zatknutiu, a tak som skočila z okna na druhom poschodí a zlomila si nohu. Ešte kým som sa zotavovala zo zranenia nohy, Bai a niekoľko policajtov koncom februára 2001 vtrhli do môjho domu a zabavili mi knihy a audiokazety Falun Gongu. Neodviedli ma, pretože som nemohla chodiť.
Trojročný trest v tábore nútených prác
Hneď ako som mala nohu v poriadku, Bai ma v júli 2001 zatkol a odviezol do tábora nútených prác v meste Fushun, kde som si mala odpykať tri roky. Na protest som držala hladovku. Asi o desať dní neskôr ma dozorcovia previezli do nemocnice, aby ma násilne kŕmili. Odmietla som to. Poverili štyroch väzňov, aby ma pevne držali a otvorili mi ústa. Niektoré zuby sa mi uvoľnili a z úst mi tiekla krv. Do žalúdka mi zaviedli pol centimetra širokú plastovú rúrku. Nemám slov, ako by som opísala tú silnú bolesť.
Zdravotné sestry mi priložili hadičku k priedušnici, aby sa moje utrpenie ešte viac zintenzívnilo. Dusila som sa a tvár mi sčervenala. Potom takmer 20-krát potiahli hadičku tam a späť a nakoniec prestali, keď bola hadička plná krvi.
Keďže ma 13. novembra 2001 zbili za cvičenie Falun Gongu, na protest som znova začala držať hladovku. Dozorca Chen Linghua ma držal na samotke. V tmavej a vlhkej miestnosti bolo na zemi len niekoľko drevených dosiek bez postele. Spočiatku sa tvárili, že sú milí, a snažili sa ma presvedčiť, aby som jedla. Keď zistili, že som pevne odhodlaná, dozorca Guo Qian ma udrel do tváre a potom mi cez nos do žalúdka zaviedol hadičku na kŕmenie. Hadičku tam nechali a každý deň do nej vstrekovali jedlo.
Hadička v žalúdku mi často spôsobovala extrémnu nevoľnosť. Spôsobovala tiež extrémnu bolesť vždy, keď som niečo prehltla, dokonca aj len sliny, čo potom viedlo k bolesti hlavy, závratom a bolesti v ušiach.
Keď dozorcovia zistili, že som sa snažila hadičku vytiahnuť, spútali mi ruky za chrbtom a neuvoľnili mi ich ani keď som musela ísť na toaletu. Raz som na toalete spadla na zem. Mala som tiež silné bolesti v rukách a ramenách. Hadička na kŕmenie mi spôsobovala aj výtok z nosa, ale nemohla som ho vyčistiť, pretože som bola spútaná. Nemohla som sa ani umyť alebo prezliecť.
V izbe bola na okne veľká prasklina. Keďže som bola spútaná, nemohla som sa prikryť dekou a často som sa triasla od zimy. Dvakrát sa mi podarilo vytiahnuť hadičku, ktorá už bola čierna. Dozorcovia boli rozzúrení a hadičku mi vrátili späť. Hladovku som ukončila po 45 dňoch.
Niekoľko praktizujúcich a ja sme z pracovného tábora utiekli v máji 2002. Dozorcovia nás však čoskoro chytili a odviedli späť do pracovného tábora. Odviedli ma do tmavej miestnosti a priviazali k stoličke so zakrytými očami. Xu Hulie, zástupca riaditeľa pracovného tábora, dozorcovia Wang Jun, Jin a niekoľko ďalších, ktorých mená som nepoznala, mi dávali šoky troma elektrickými obuškami s vysokým napätím. Jeden z nich ma zasiahol do intímnej časti. Zvalila som sa a váľala som sa po zemi so stoličkou. „Som zvedavý, či sa opäť odvážiš utiecť,“ povedal mi jeden z nich.
Ruky som mala popálené a pokryté pľuzgiermi. Potom ma dozorcovia Luo a Jin ďalej bili. Tvár som mala takú opuchnutú, že som sotva mohla otvoriť oči. Potom zem poliali vodou a ďalšiu hodinu ma bili vo vode.
Dozorcovia ma držali na samotke. Opäť som spala na drevenej doske bez posteľnej bielizne. Bolesť v celom tele mi nedala v noci spať. Vedúci pracovného tábora menom Wu ma niekoľkokrát vypočúval a zakaždým mi dával šoky elektrickým obuškom.
V júli 2002 ma previezli do Druhého zadržiavacieho centra mesta Fushun a plánovali ma odsúdiť na trest odňatia slobody, aj keď mi do konca môjho pobytu v pracovnom tábore zostávali ešte dva roky.
Odsúdenie na päť rokov
Druhé zadržiavacie centrum mesta Fushun je skutočným peklom na zemi. Ako jedlo sme dostali len hrubý kukuričný chlieb a polievku s niekoľkými zeleninovými listami. Viac ako 30 ľudí spalo v cele s rozlohou menšou ako 20 metrov štvorcových. V preplnenom priestore bolo v lete mimoriadne dusno. Nesmeli sme sa sprchovať a moje telo bolo pokryté svrabom. Napriek zlému životnému prostrediu sme museli vykonávať ťažkú prácu, ktorá väčšinou spočívala v omotávaní farebných ozdôb okolo špáradiel na vývoz.
Praktizujúce Liu Chengyan a Wang Xiuxia držali na protest hladovku a okrem iných mučiacich metód boli obe kŕmené nasilu, bité, odpierali im spánok a nútili ich nosiť ťažké okovy. Pani Wang nakoniec na následky mučenia zomrela.
V januári 2003 ma obvinil prokurátor menom Liang z okresnej prokuratúry Fushun. Okresný súd Fushun ma neskôr tajne postavil pred súd bez toho, aby o tom informoval moju rodinu. Bez akéhokoľvek právneho zastúpenia mi nebolo umožnené ani obhajovať sa. Sudca ma na konci procesu odsúdil na päť rokov. Odvolala som sa, no bez úspechu.
V júni 2003, keďže som bola v kritickom stave kvôli ťažkej anémii, ma napokon prepustili.
Odsúdená na druhý trest odňatia slobody na 4,5 roka
20. júna 2014 som bola opäť zatknutá počas policajnej prehliadky príslušníkmi Oddelenia vnútornej bezpečnosti mestského obvodu Shuncheng. Brutálne ma vypočúvali a vytrhali mi veľa vlasov.
Riaditeľ Jiao Chen viedol päť policajtov, ktorí na druhý deň prehľadali môj dom. Nielenže mi doma skonfiškovali 4 300 yuanov a 1 200 yuanov v hongkonských dolároch, ale vybrali aj 2 000 yuanov z debetnej karty zabavenej počas môjho zatknutia.
Súd mestského obvodu Shuncheng uskutočnil 16. decembra 2014 vypočutie siedmich z nás. Medzi ostatných šiestich praktizujúcich patrili 80-ročný pán Wang Jiaguo, 50-ročná pani Tang Hongyan, 54-ročná pani Wang Defen, 74-ročná pani Wei Shaomin, 42-ročná pani Wang Guoying a 65-ročný pán Jin Zhe.
Pani Wang Defen a ja sme si najali právnikov z Pekingu, aby za nás podali vyhlásenie o nevine. Právnici počas pojednávania zdôraznili, že žiaden zákon v Číne nikdy nekriminalizoval Falun Gong. Keďže prokurátor nemohol vyvrátiť tvrdenie právnika, zakričal: „Kde je polícia? Kde je polícia?“
Predsedajúci sudca Chen Quanzhong ma 16. marca 2015 odsúdil na 4,5 roka. Odvolala som sa na Prostrednom súde mesta Fushun. Odvolací sudca Qiu Zhongcui 1. júna 2015 rozhodol o potvrdení rozsudku bez toho, aby sa konalo pojednávanie.
18. augusta 2015 ma previezli do Ženskej väznice provincie Liaoning a bola som nútená pracovať od 7.00 do 18.00. Začala som mať vysoký krvný tlak. Tiež som cítila, akoby sa mi mali zlomiť palce a mala som zápal šľachového puzdra v dôsledku neustále opakovanej práce.
Dozorkyne zariadili, aby ma väzenkyne neustále sledovali. Niekedy som nesmela použiť toaletu a ani sa umyť. Niekedy som nedostala žiadne jedlo ani vodu. Okrem fyzického týrania som čelila aj ich nátlaku, keď ma každý deň nútili vzdať sa praktizovania Falun Gongu.
Pokračovanie v obťažovaní
Ani po prepustení z väzenia som nemohla viesť normálny život, pretože ma polícia neustále obťažovala. V septembri 2018 a v marci, apríli a septembri 2019 nás polícia a pracovníci miestneho bytového výboru mnohokrát obťažovali, buď klopali na naše dvere, alebo nám volali. Všetci s mojou rodinou sme žili v strachu a boli sme pod obrovským tlakom. Po tom, čo môj manžel bojoval s chorobou srdca vyvolanou prenasledovaním, v roku 2021 zomrel.
Okrem trestu odňatia slobody a obťažovania mi Úrad sociálneho zabezpečenia mestského obvodu Wanghua na štyri roky zadržal aj dôchodok v celkovej výške 107 300 yuanov.
Praktizujem Falun Gong, aby som bola dobrým človekom a mala dobré zdravie. Nechápem, prečo ma komunistický režim neustále prenasleduje.
