(Minghui.org) Mnohí ľudia, vrátane tých v odľahlých kútoch sveta, počuli o americkom sne, vrátane slobody a možnosti uspieť vďaka tvrdej práci. Znepokojuje ma, že po úspešnom oživení tradičnej čínskej kultúry a každoročnej šnúre stoviek špičkových predstavení po celom svete, je teraz newyorský súbor Shen Yun napádaný médiami hlavného prúdu prostredníctvom série skreslených správ.
Je poľutovaniahodné, že po 25 rokoch prenasledovania Čínskou komunistickou stranou (ČKS) praktizujúci Falun Gongu, ktorí sa zúčastnili na projekte Shen Yun, teraz čelia rovnakým ohováraniam, aké ČKS šírila pred štvrťstoročím. Za najnovším článkom denníka The New York Times, ktorý sa zameriava na majetok Shen Yun vo výške 266 miliónov dolárov, aby tým naznačil nejaké finančné pochybenie, vnímam tieň anti-majetkových sentimentov ČKS.
Dlhý zoznam konfiškácií súkromného majetku prostredníctvom brutality ČKS
Ľudské spoločnosti v priebehu dejín uznávali súkromné vlastníctvo majetku. John Locke, jeden z najvplyvnejších politických filozofov veril, že moc nemôže byť v súkromnom vlastníctve, zatiaľ čo majetok nemôže byť vo verejnom vlastníctve; inak by ľudstvo smerovalo ku katastrofe.
Filozofia ČKS je však opačná. Od konfiškácie pôdy majiteľom pôdy v jej začiatkoch, až po zabavovanie majetku majiteľom podnikov, po prevzatí moci zanechala ČKS za sebou stopy násilia, brutality a lží. Je to zároveň v súlade s tým, čo napísal Karol Marx v Komunistickom manifeste: „Komunistov možno zhrnúť do jedinej vety: Zrušenie súkromného vlastníctva.“
Aby sa táto filozofia mohla uplatniť v praxi, komunistické režimy musia podporovať triedny boj. Pomocou tzv. teórie vykorisťovania ČKS tvrdila, že všetok majetok statkárov by mal pripadnúť tým, ktorí nemajú pôdu, a všetok majetok kapitalistov by sa mal vrátiť robotníkom. Na dosiahnutie tohto cieľa nie podľa nich je žiadne násilie prehnané. „Kapitál prichádza na svet skropený od hlavy až po päty, z každého póru, krvou a špinou,“ napísal Marx v Kapitáli.
ČKS pokračovala v brutalite po prevzatí moci v roku 1949. Po jej 9. národnom kongrese v roku 1969 bolo do straníckej ústavy zapísané „brať triedny boj ako ústrednú úlohu“. „Teraz môžeme začať hovoriť o triedach a triednom boji. Musíme o tom hovoriť každý rok, každý mesiac a každý deň,“ povedal Mao Ce-tung. „Triedny boj môže byť účinný hneď, ak ho pochopíte.“
Tento druh boja často presahuje rámec ekonomického postavenia a prechádza do politickej ideológie, čo má vážne dôsledky. Prostredníctvom série politických kampaní nielenže statkári prišli o svoju pôdu a majitelia podnikov o svoj majetok, ale aj intelektuáli sa naučili mlčať alebo dodržiavať stranícku líniu, zatiaľ čo Červené gardy boli mobilizované, aby sa svojvoľne zameriavali na ľudí a ničili systémy viery a morálne hodnoty.
Postupom času ČKS podľa potreby tiež redefinuje „nepriateľov“ triedneho boja. Mohli to byť zástancovia demokracie počas masakra na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, alebo praktizujúci Falun Gongu v nedávnej minulosti. Keďže médiá kontrolované ČKS zaplavujú krajinu nenávistnou propagandou, široká verejnosť je mobilizovaná, aby sa pridala k tejto spúšti.
Stojí za zmienku, že „reforma a otvorenie sa“ ČKS koncom 70. rokov 20. storočia bola len upravenou verziou jej brutality. Vďaka zahraničným investíciám a tvrdej práci bežných občanov mohli najvyšší predstavitelia ČKS získať pre seba ešte väčšie zisky. Korupcia sa pre vládnych úradníkov stala normou. K taktike režimu patrí aj bezohľadné potláčanie súkromných podnikov, rybolov v oceánoch po celom svete a hon na bohatých Číňanov po celom svete.
Úspech Shen Yunu a tradičný pohľad na bohatstvo
Na rozdiel od väčšiny iných umeleckých skupín, Shen Yun nemá žiadneho firemného sponzora, vládnu podporu, ani členské príspevky. Spolieha sa výlučne na svoje prvotriedne umenie a povznášajúce duchovné hodnoty, aby vytvoril jedinečnú podnikateľskú cestu pre umelecké skupiny v dnešnom svete.
Tradičná čínska kultúra obsahuje mnoho príbehov o zarábaní peňazí spravodlivým spôsobom a bez straty cnosti. Guan Zhong, kancelár štátu Qi v období jari a jesene, bol známy tým, že viedol štát k prosperite. Fan Li z toho istého historického obdobia bol známy nielen svojou vojenskou stratégiou, ale aj legendárnymi obchodnými úspechmi. Jeho príbeh demonštroval tradičný pohľad na bohatstvo: Ak si bohatý, budeš praktizovať cnosť; ak zhromažďuješ bohatstvo, obohatíš ľudí.
Ako nezisková organizácia sa Shen Yun usiluje o obnovu tradičnej kultúry. Po mnohých rokoch tvrdej práce vytvorila medzinárodnú značku založenú na vlastných talentoch. Zároveň Shen Yun poskytuje vo svojom areáli komplexné služby a všetkým študentom Fei Tian poskytuje plné štipendium v hodnote približne 50 000 dolárov ročne, vrátane ubytovania a stravy. Ide o moderné postupy tradičného pohľadu čínskeho národa na bohatstvo, ktoré sú zároveň plne v súlade s americkým právom.
Zázrak úspechu Shen Yun však denník The New York Times prekrútil ako istý druh vykorisťovania a náboženského fanatizmu. Podľa môjho názoru sa to nijako nelíši od anti-majetkových sentimentov ČKS.
Počas svojej krátkej histórie musel Shen Yun čeliť mnohým výzvam, preto niektorí praktizujúci Falun Gongu dobrovoľne prispeli zo svojho vrecka, aby podporili Shen Yun. Tieto dobrovoľné činy by sa mali chváliť a nie hanobiť. Keď Ježiš kázal, neprijímal dary len od bohatých ľudí, ale prijímal mince aj od chudobných. Podobne aj Konfucius vyberal školné poplatky za vedenie škôl. Keď cestoval po krajine, aby prednášal, všetky vzniknuté výdavky hradil jeho žiak Zigong. Nepočul som o tom, že by niekto na svete, alebo nejaký veriaci obviňoval Ježiša alebo Konfucia z hromadenia peňazí. Naopak, Judáš zradil Ježiša za tridsať strieborných a bol pribitý na historický stĺp hanby.
Tí, ktorí vyznávajú ateistický svetonázor ČKS, nemôžu tieto tradičné hodnoty pochopiť. Vidia len peniaze a moc; peniaze používajú na zavádzanie iných a moc používajú na útoky na disidentov.
Postaviť sa za spravodlivé hodnoty
Správy v médiách, ktoré naznačujú, že zakladateľ Falun Gongu neoprávnene zarábal peniaze, sledujú tú istú líniu, ktorú ČKS použila na začiatku prenasledovania Falun Gongu pred 25 rokmi. Ak by však bolo cieľom Majstra Li zarobiť peniaze, existujú oveľa jednoduchšie spôsoby, ako to dosiahnuť. Ak by povedzme 100 miliónov praktizujúcich Falun Gongu darovalo Majstrovi Li každý po desať dolárov, stal by sa miliardárom. Od svojich žiakov však neprijal ani cent, hoci zlepšil zdravie a kvalitu života nespočetného množstva ľudí.
Keď Majster Li prednášal v Číne, vyberal najnižšie vstupné spomedzi všetkých vtedajších čchi-kungových praxí, čo viedlo k nespokojnosti Čínskej asociácie čchi-kungu. Majster Li však trval na nízkych poplatkoch, aby čo najmenej zaťažil svojich študentov a ich rodiny.
Úspechy a pozitívny spoločenský vplyv Shen Yunu sú bezprecedentné. Majstra Li a ostatných, ktorí pomáhali Shen Yun, by sme si mali ctiť, a nie na nich útočiť. Hoci prijatie darov by bolo rozumné, Majster Li to neurobil. Žil z vlastných honorárov za knihy a učil svojich žiakov viesť školy a charitatívne organizácie v prospech sveta. Prečo sa to v očiach denníka The New York Times stalo „vykorisťovaním“?
ČKS vždy považovala Spojené štáty za svojho hlavného nepriateľa, zatiaľ čo na domácej pôde prenasledovala praktizujúcich Falun Gongu. Rozšírenie prenasledovania Falun Gongu do USA je jednoducho súčasťou globálnej stratégie ČKS. Je poľutovaniahodné, že denník The New York Times sa stal pre ČKS nástrojom na útoky proti Shen Yunu a praktizujúcim Falun Gongu.
