(Minghui.org) Včera večer som nemohla zaspať, lebo moju myseľ zapĺňali šťastné spomienky na detstvo. Pamätám si, ako som raz týždenne chodila do školy Minghui, zatiaľ čo dospelí študovali Fa v školskej jedálni. Pamätám si, ako som chodila do Washingtonu DC na sprievody, zhromaždenia a sviečkové vigílie. S kamarátkami sme s radosťou behali po National Mall v DC a rozdávali okoloidúcim letáky o Falun Dafa.
Jedno dievča bolo odo mňa o niekoľko rokov mladšie a videli sme sa len počas týchto podujatí. Bola plná nevinnosti a jasu. Žila v ďalekom meste, ale my deti sme sa vždy našli, keďže nás bolo málo. Keď sme sa neskôr stali tínedžerkami, všimla som si, že veľmi vyrástla a dáva si dosť veľa mejkapu, ako to robia mnohé mladé dámy. Zasmiala som sa, ale zároveň som bola smutná z tejto straty nevinnosti.
Teraz sa blížim k tridsiatke a väčšinu svojich kamarátok zo školy Minghui som nevidela už viac ako desať rokov. Niektorí z nich a ich súrodenci už Dafa nepraktizujú. Nie je to nič nové, ale po nedávnych útokoch západných médií sa zdá, že z niektorých našich starých priateľov sa možno stali protivníci. Čínska komunistická strana (ČKS) nás chce rozdeliť.
Čoskoro budem vo veku, v akom boli moji rodičia, keď sa prenasledovanie začalo. Dve desaťročia znamenajú celú generáciu prenasledovania. Včera večer, keď som ležala v posteli, ma tieto spomienky takmer rozplakali, keď som premýšľala o strate detskej nevinnosti, o obetiach iných a o výzvach, ktoré ma čakajú.
Keď som vstúpila do ranej dospelosti, stala som sa súčasťou spoločnosti a zápasila som s rôznymi pripútanosťami. Niekedy som ich prekonala, ale inokedy moje pripútanosti zvíťazili a mne bolo smutno. Rozhodla som sa pozrieť dovnútra a obrúsiť ich.
Keďže žijeme v západnej spoločnosti namiesto Číny, bolo ľahké uvoľniť sa a cítiť sa pohodlne. Teraz však ČKS rozšírila prenasledovanie aj na západné krajiny a svojimi útokmi na nás rozbila toto iluzórne pohodlie. Niektorí hovoria, že Falun Dafa a praktizujúci nemajú na Západe veľa spojencov, pretože sú „mimo spoločnosti“. Keď počúvam, ako generácia mojich rodičov hovorí lámanou angličtinou, chápem.
Pred všetkými tými rokmi, keď sme sa my deti tak bezstarostne hrali pred čínskymi veľvyslanectvami, naši rodičia žiadali spravodlivosť pre tých, ktorí boli v Číne prenasledovaní. Naši rodičia neboli dokonalí, ale ako by mohli byť? Boli to prisťahovalci v neznámej krajine. Ako praktizujúci sa stále snažia kultivovať a zároveň nesú zodpovednosť za objasňovanie pravdy západnej spoločnosti.
Ale ja som Američanka a toto je môj domov. Milióny ľudí prišli do Ameriky hľadať náboženskú slobodu a uniknúť pred prenasledovaním. Táto veľkolepá odysea, ktorou sú Spojené štáty americké, je národ založený na čestných princípoch – nie na krviprelievaní. Zlo tu nemôže zvíťaziť.
Môžem si len predstavovať, ako sa naši rodičia trápili, keď videli, ako ČKS kazí krajinu ich detstva. Až teraz, ako dospelá, vidím ich obete.
Zdá sa mi, že my, mladí praktizujúci, sme síce viac integrovaní do tejto spoločnosti, ale menej spojení medzi sebou. Viem, že mnohí sa musia cítiť osamelo. Neviem, s kým sa môžem podeliť o tieto myšlienky, preto som ich spísala v nádeji, že povzbudím ostatných – moju generáciu aj tie predchádzajúce.
Keď sa pozriem na svojich rodičov, vidím, že sú odhodlaní a schopní. Ale už nie sú mladí a viem, že musia byť unavení. Viem, že vzhľadom na nedávne útoky niektorých západných médií sú mnohí z nich skľúčení. Ale keď čítam Fa, cítim sa povzbudená a optimistická.
„Učeníci Dafa, slzy si utrite
Démon Satan sa rozpadol úplne
Vysvetľujte fakty, vysielajte spravodlivé myšlienky
Odhaľujte klamstvá, odpracte prehnitých démonov“
(„Jasná myseľ“, zbierka básní Hong Yin II)
Ak sa nad tým zamyslíme, tieto nedávne útoky sú len poslednou odpoveďou ČKS na obrovský úspech Shen Yun. Naše detstvo je už za nami. Teraz je čas, aby mladí praktizujúci prevzali na svoje plecia historickú zodpovednosť a spoločne napredovali.
