(Minghui.org) Po viac ako 25 rokoch prenasledovania Falun Gongu Čínska komunistická strana (ČKS) nedávno spustila vlnu útokov proti Shen Yunu aj Falun Gongu v zahraničí.
ČKS v podstate nemôže strpieť Falun Gong ani Shen Yun, pretože univerzálne hodnoty, ktoré propagujú, sú v rozpore s vlastnou povahou ČKS, ktorá sa vyznačuje nenávisťou, brutalitou a klamstvom. Jiang Zemin, bývalý vodca ČKS, spustil v roku 1999 prenasledovanie, pretože nedokázal zniesť popularitu Falun Gongu. Nedávne útoky na Falun Gong v zahraničí však majú aj nový rozmer. ČKS sa snaží nielen oslabiť USA a nahradiť ich na pozícii najmocnejšej krajiny, ale aj preniesť na USA zodpovednosť za zločiny, ktoré spáchala pri prenasledovaní Falun Gongu.
Dve tváre ČKS
ČKS sa už desaťročia zameriava na USA, keďže sú vodcom slobodného sveta. Po celej Číne sa šírili klamlivé články, ako napríklad „Americká stredná trieda nie je taká dobrá ako čínski migrujúci robotníci“, „Žiť s 2 000 jüanmi v Číne je lepšie ako žiť s 3 000 dolármi v USA“ a „Amerika je od základu skazená“.
ČKS zároveň zabalila protiamerické myšlienky do vlastenectva a propagovala názor, že „vojna medzi Čínou a USA je nevyhnutná“. Vymývala čínskym občanom mozgy, aby uverili, že USA „budú vždy proti Číne“, a že americké impérium „sa nikdy nevzdá svojho zámeru zničiť nás“. Nenávisť podnecovaná týmito klamstvami tiež prispela k násilným incidentom, ako napríklad pobodanie štyroch amerických vysokoškolských učiteľov v meste Jilin. Tento prípad vyvolal odsúdenie medzinárodného spoločenstva, ale predstavitelia ČKS to len odbili s tým, že išlo o „nehodu“.
Antiamerikanizmus ČKS má však dve tváre: okrem hlboko zakorenenej nenávisti ČKS prejavuje aj „lásku“ s postrannými úmyslami.
Po zvolení Donalda Trumpa za 47. prezidenta Spojených štátov začala ČKS zrazu s veľkými fanfárami „milovať“ Spojené štáty. Nielenže zatkla a odsúdila 12 „malých ružových“ (mladé čínske nacionalistky, ktoré na internete zverejňujú obsah na podporu ČKS), ktoré šírili fámy o tom, že americké zoologické záhrady týrajú pandy, ale vymazala aj protiamerické komentáre na účte veľvyslanectva USA v Číne na platforme Weibo. Médiá ČKS dokonca spustili kampaň na „rozprávanie dobrých príbehov o americko-čínskom priateľstve“.
ČKS túto stratégiu nazýva „dve ruky revolúcie“ – jedná ruka je tvrdá, druhá mäkká. Na verejnosti režim predvádza jednu tvár, zatiaľ čo v zákulisí robí pravý opak. Keď ČKS videla, že diplomacia vlčích bojovníkov na Trumpa nefunguje, rozbehla falošnú hru a začala predstierať priateľstvo.
Pokiaľ ide o tému „priateľských vzťahov medzi USA a Čínou“, história ukazuje, že USA z dobrej vôle pomerne často pomáhali Číne, zatiaľ čo existuje len málo príkladov priateľského správania sa ČKS k USA. Namiesto prejavu vďačnosti neustále opláca pomoc USA nepriateľstvom.
Pre lepšie pochopenie situácie si najprv zopakujeme, ako USA v priebehu rokov pomáhali Číne.
Pomoc USA Číne počas histórie
Učebnice ČKS vykresľujú moderné čínske dejiny ako dejiny imperialistickej agresie voči Číne, pričom najhorším agresorom majú byť Spojené štáty. V skutočnosti spomedzi veľmocí spôsobili Spojené štáty Číne najmenšie škody. Okrem toho Čína zo svojich vzťahov so Spojenými štátmi značne profitovala.
1. Druhá najväčšia krajina obchodujúca s dynastiou Qing (obdobie Qianlong)
Prvá americká obchodná loď (Empress of China) dorazila do Číny v roku 1784. Otvorila dvere obchodu medzi oboma krajinami a obe strany z toho profitovali rovnako. Američania dodržiavali čínske zákony viac ako iné krajiny a USA sa čoskoro zaradila na druhé miesto za Veľkú Britániu z hľadiska obchodovania s Čínou. Číňania z tohto obchodovania získali veľké množstvo zlata a striebra.
2. Rovnoprávna zmluva s dynastiou Qing (obdobie Thongzhi)
V roku 1868 podpísali USA a Čína Burlingamovu zmluvu. Burlingame bol vyslancom prezidenta Lincolna v Číne. K Číne sa správal ústretovo a priateľsky. V tom čase pracovalo v USA veľa Číňanov. USA naliehali na Čínu, aby vyslala do USA konzulov. Dynastia Qing jednoducho vymenovala Burlingama za cisárskeho komisára, ktorý zastupoval Čínu v rôznych krajinách. Burlingamovou prvou zastávkou boli USA, kde predniesol prejav propagujúci čínsku kultúru a chváliaci lásku Číny k mieru. V mene čínskej vlády rokoval s USA o ochrane čínskych záujmov a podpísal Burlingamovu zmluvu. Bola to prvá rovnocenná zmluva podpísaná medzi Čínou a zahraničnou krajinou po ópiovej vojne.
3. Princíp otvorených dverí v roku Xinchou:
V roku 1901 USA navrhli princíp otvorených dverí, ktorý bol zameraný najmä na Čínu (obdobie Guangxu za dynastie Qing). V tom čase mali v Číne sféry vplyvu Rusko, Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie mocnosti. Princíp otvorených dverí navrhnutý USA chránil integritu suverenity Číny. Zabraňoval najmä tomu, aby Rusko zasahovalo do severovýchodnej Číny, a obmedzil územné delenie Číny mocnosťami.
4. Štipendijný program v rámci boxerského odškodnenia
Z odškodného, ktoré dynastia Qing súhlasila zaplatiť západným mocnostiam v roku 1901, USA získali 7,32 %, teda približne 30 miliónov taelov striebra. USA vrátili viac ako 10 miliónov taelov striebra na financovanie vzdelávania, vrátane vyslania čínskych študentov na štúdium do USA a vybudovania univerzity Tsinghua College, z ktorej sa neskôr stala Tsinghua University.
V roku 1924 (Čínska republika, ktorej prezidentmi boli Cao Kun, Huang Fu a Duan Qirui) USA vrátili ďalších 12 miliónov dolárov, ktoré Čína použila na zriadenie univerzitnej časti Tsinghua a Novej knižnice Národnej pekinskej knižnice (v tom čase jednej z najmodernejších na Ďalekom východe), ktorá bola predchodkyňou Oddelenia starých kníh Čínskej národnej knižnice.
V roku 1929 Čína využila štipendijný program v rámci boxerského odškodnenia na vyslanie 47 študentov na štúdium do USA. Po ukončení štúdia sa absolventi vrátili do Číny. Boli medzi nimi odborníci, ktorých neskôr ČKS ocenila za ich prínos k výskumu atómových zbraní. Okrem toho boli vrátené finančné prostriedky z odškodnenia použité na založenie univerzity Yenching a nemocnice Peking Union Medical College.
5. Lietajúce tigre a trasa „Hrb“
V júli 1941 americký generál Claire Lee Chennault vyzval pilotov veteránov, aby vytvorili 1. americkú dobrovoľnícku skupinu („lietajúce tigre“) na podporu boja Číny proti Japonsku. Prezidentom Čínskej republiky bol v tom čase Čankajšek. S cieľom prelomiť japonskú blokádu strategických materiálov proti Číne začali veliteľstvo vzdušných dopravných síl americkej armády (ATC) a Čínska národná letecká spoločnosť (CNAC) lietať na trase „Hrb“ cez Himaláje.
Kvôli veľkej náročnosti a rizikám letu nad vysoko položeným terénom sa nazývala aj „trasou smrti“. Podľa oficiálnych údajov na trase „Hrb“ zahynulo alebo sa stratilo celkovo 1 579 amerických pilotov a členov posádok a USA stratili 468 lietadiel. Lietajúce tigre nezmazateľne prispeli k víťazstvu Číny vo vojne odboja proti Japonsku.
6. Zrušenie nerovných zmlúv
V roku 1943 sa USA v snahe pomôcť Číne v jej odpore proti japonskej invázii postavili na čelo zrušenia všetkých nerovnoprávnych zmlúv podpísaných s Čínou od čias ópiovej vojny. Británia, Nemecko, Taliansko a Japonsko neskôr nasledovali ich príklad a zrušili nerovnoprávne zmluvy. Odvtedy v Číne zanikli zahraničné koncesie a konzulárne právomoci a Čína (v tom čase Čínska republika) sa stala rovnocenným členom medzinárodného spoločenstva.
7. Marshallovo mediátorstvo a Trumanova doktrína
Na Jaltskej konferencii vo februári 1945 USA ustúpili komunistickej strane, čo poškodilo suverenitu Čínskej republiky. Sovietsky zväz získal mnohé prioritné práva na severovýchode, takže koreň vzbury komunistickej strany prežil. Od konca roka 1945 do roku 1946 prezident Truman vyslal generála Georgea Marshalla, aby sa stal mediátorom vojny medzi národnou stranou Kuomintang a ČKS.
USA neváhali prerušiť dodávky zbraní pre armádu Kuomintangu a prinútiť Čankajška vytvoriť demokratickú koaličnú vládu s ČKS. ČKS predstierala, že súhlasí s mierovými rokovaniami, ale tajne pokračovala v narúšaní dopravy, útočila na armádu Kuomintangu a zdržiavala rokovania. Marshallovo mediátorstvo nakoniec zlyhalo, ale spôsobilo, že armáda Kuomintangu stratila priaznivé podmienky a možnosti na ozbrojené potlačenie ČKS. Ekonomika Čínskej republiky bola zároveň v úpadku a ČKS žila ďalej.
V roku 1947 USA sformulovali Trumanovu doktrínu na boj proti globálnej expanzii komunizmu, ale táto stratégia zámerne ponechala ČKS voľné ruky. Od začiatku vojny v Tichomorí si niektoré osobnosti americkej vlády, ako napríklad Joseph Stilwell, Marshall, Truman a ďalší, robili ilúzie o ČKS a presadzovali sériu opatrení, ktoré obmedzovali Čínsku republiku, zvýhodňovali ČKS a schvaľovali krádež moci v Čínskej republike zo strany ČKS.
8. Stále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN
Zástupca ČKS Dong Biwu sa v roku 1945 (počas Čínskej republiky) vďaka úsiliu a naliehaniu Spojených štátov pripojil k čínskej delegácii na zakladajúcej konferencii OSN v San Franciscu a spolu s ďalšími zástupcami podpísal Chartu OSN. Spojené štáty rozhodujúcou mierou prispeli k tomu, že Čína (Čínska republika) sa stala jednou zo zakladajúcich krajín a patrí medzi päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
V dňoch 9. až 11. júla 1971 (počas obdobia komunistickej Číny) Henry Kissinger, poradca prezidenta Spojených štátov pre záležitosti národnej bezpečnosti, tajne navštívil Čínu a rokoval s premiérom Zhou Enlai-om. Spojené štáty následne akceptovali, aby Čínska ľudová republika (teda komunistická Čína) získala právo zastupovať OSN. 25. októbra toho istého roku OSN prijala rezolúciu č. 2758, v ktorej uznala, že predstavitelia vlády Čínskej komunistickej strany sú jedinými legitímnymi zástupcami Číny v OSN a Čínska ľudová republika je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
9. Nixon sa stretáva s Maom a Zhou-om, Carter nadväzuje diplomatické vzťahy s ČKS
V dňoch 21. až 28. februára 1972 navštívil prezident USA Nixon Čínu, stretol sa s Mao Ce-tungom v Zhongnanhai (sídlo ústredného vedenia ČKS) a rokoval s Zhou Enlai-om a ďalšími vrcholnými predstaviteľmi. Táto návšteva bola neskôr nazvaná „týždňom, ktorý zmenil svet“ a otvorila dvere druhej politike ústupkov voči ČKS v histórii USA. Pred koncom návštevy obe krajiny podpísali Šanghajské komuniké a USA začali sťahovať vojská z Taiwanu.
V roku 1977 nastúpil do Bieleho domu prezident Carter. 1. januára 1979 USA prerušili diplomatické vzťahy s Čínskou republikou (Taiwan) a nadviazali plné diplomatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. V tom čase uplynulo približne sedem rokov od Kissingerovej tajnej návštevy Číny.
Vzťahy medzi oboma krajinami sa čoskoro dostali do obdobia medových týždňov. Kľúčoví spojenci USA vrátane Japonska, Austrálie a Spolkovej republiky Nemecko (Západné Nemecko) postupne prerušili oficiálne vzťahy s Taiwanom a nadviazali diplomatické vzťahy s ČKS. Medzinárodné spoločenstvo postupne začalo akceptovať ČKS namiesto Čínskej republiky.
10. Ústupky Busha staršieho voči ČKS
Po masakre na Námestí nebeského pokoja 4. júna 1989 Bushova administratíva otvorila ČKS zadné dvierka, napríklad schválila špeciálnu výnimku, ktorá umožnila spoločnosti Boeing predať Číne štyri komerčné lietadlá, zmiernila vojenské sankcie, umožnila čínskym úradníkom vrátiť sa do Spojených štátov a ďalej realizovala plán „Perla mieru“ na modernizáciu čínskych stíhačiek.
V priebehu pol roka administratíva poslala Deng Xiaopingovi dva listy a vyslala do Pekingu osobitných vyslancov, ktorí zdôraznili, že Spojené štáty sú ochotné spolupracovať s ČKS na prekonaní ťažkostí. V skutočnosti Spojené štáty naozaj pomohli ČKS prekonať ťažkosti.
11. Clinton pomáha ČKS vstúpiť do Svetovej obchodnej organizácie
V júli 1999 vodca ČKS Jiang Zemin zahájil prenasledovanie desiatok miliónov praktizujúcich Falun Gongu. Praktizujúci z celej krajiny, ktorí nemali možnosť odvolať sa voči vláde, odišli do Pekingu, aby sa prihovorili za Falun Gong. Výsledkom bolo zatknutie a zadržanie veľkého počtu praktizujúcich. ČKS tiež plánovala v októbri odsúdiť niekoľko členov bývalého Pekinského združenia Falun Gongu. V októbri toho istého roku prezident Clinton dvakrát telefonoval Jiang Zeminovi v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu o vstupe ČKS do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
V marci 2000 Clinton vystúpil s prejavom, v ktorom oddelil obchod a ľudské práva, pričom povedal, že vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie prinesie ekonomickú slobodu ako aj väčší hlas ľudu. Clinton zriadil v Bielom dome „čínsku miestnosť“ na lobovanie u protičínskych členov Kongresu. V máji Clinton pozval do Bieleho domu bývalých prezidentov Cartera a Forda a desiatky bývalých politikov, aby mu pomohli zatlačiť na Kongres, aby schválil trvalé obchodné privilégiá pre Čínu a vytvoril impulz pre vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie.
S pomocou USA sa komunistická Čína 11. decembra 2001 oficiálne stala súčasťou Svetovej obchodnej organizácie. Posledná bašta komunizmu sa stala oficiálnym členom spoločenstva slobodného svetového obchodu, čo ČKS zabezpečilo hospodársky rast, ktorý potrebovala na realizáciu svojich ambícií vládnuť svetu.
(na pokračovanie)
