(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, milí praktizujúci! Rada by som sa podelila o niektoré svoje nedávne kultivačné pochopenia.
Začiatok praktizovania Falun Dafa
Počas novoročných sviatkov v roku 2001 som sa vrátila do Číny na dovolenku. Keď som prišla domov, uvidela som svoju matku a sestru variť spolu v kuchyni, zatiaľ čo môj švagor a malá neter sa rozprávali a smiali s mojím otcom. Bola som prekvapená, pretože moji rodičia a rodina mojej sestry prerušili kontakt už pred rokmi a dlho spolu nehovorili.
Keď sme boli malé, moja sestra mala problémy s učením a naša svojrázna matka ju často karhala a bila. To hnevalo našu starú mamu, ktorá sestru vychovávala, a viedlo ku konfliktom medzi našimi rodičmi a starou mamou. Atmosféra v našom dome bola napätá. Sestra sa skoro vydala, aby unikla tomuto toxickému prostrediu.
Keď náš otec odišiel na služobnú cestu do zahraničia, matka ho sprevádzala. V tom čase som už žila v zahraničí. Matka požiadala moju sestru, aby sa postarala o našu starú mamu, ale sestra to nielenže odmietla, ale navyše podala sťažnosť na otcovo pracovisko a obvinila ich, že zanedbávajú starostlivosť o starších. To mojich rodičov rozzúrilo a prerušili s ňou kontakty. Po smrti našej starej mamy sa ich rozpory ešte prehĺbili a nemali medzi sebou kontakt.
Keď som teda vošla do domu a videla som, ako sa rodina mojej sestry spokojne rozpráva s našimi rodičmi, bola som veľmi prekvapená. Spýtala som sa na to a zistila som, že matka aj sestra praktizujú Falun Dafa. Bola som zvedavá a zaujímalo ma, aká prax môže spôsobiť, že ľudia, ktorí sa desaťročia nenávideli, si navzájom odpustia. V ten istý deň som si prečítala Zhuan Falun, hlavný text Falun Dafa, a uvedomila som si, že naša nevraživosť je výsledkom vzťahov z minulých životov a bolesť a ťažkosti v tomto živote sú dôsledkom karmy z minulosti. Vzťahy v rodine môžu mať dobré aj zlé väzby, a len kultivácia môže odstrániť hnev. Kniha mi odpovedala aj na mnohé ďalšie otázky, ktoré som mala, a od tej chvíle som sa rozhodla kultivovať.
Zbavenie sa hnevu
Môj vzťah s matkou bol vždy napätý. Od detstva som sa jej bála. Každý deň, keď prichádzala z práce, sme so sestrou pozorne počúvali. Ak sme počuli, že zabuchla dvere, znamenalo to, že má zlú náladu, a museli sme si dávať veľký pozor, inak by sa domov zmenil na bojisko.
Matky som sa bála aj potom, čo som sa vydala. Bála som sa ju nahnevať, pretože vždy, keď bola nešťastná, nikto v rodine nemohol mať pokoj. V snahe vyhnúť sa konfliktom som sa jej vždy snažila vyhovieť a súhlasiť so všetkým, čo chcela.
V roku 2002 matka z obáv kvôli prenasledovaniu Falun Dafa Čínskou komunistickou stranou (ČKS) prišla žiť so mnou do Singapuru. Nekultivovala sa dobre a jej panovačná povaha sa vrátila. Moje podriaďovanie sa jej spôsobilo napätie medzi mnou a mojím manželom. Hlboká angažovanosť matky v našom vzťahu viedla ku čoraz väčším konfliktom. Nakoniec ma manžel požiadal o rozvod, čím ukončil naše 19-ročné manželstvo. Na povrchu sa matka zdala byť veľkým dôvodom rozvodu, čo prehĺbilo moju nevraživosť voči nej. Ako praktizujúca som však vedela, že ju nemôžem poslať späť do Číny, alebo sa o ňu nepostarať.
V roku 2021 sa u nej náhle objavili príznaky mozgovej mŕtvice, a odvtedy nedokázala chodiť. Začala byť veľmi rozrušená a nemohla spať, čo ma pripravilo o odpočinok. Vedela som, že do nej zasahujú negatívne prvky.
Keďže ostatní praktizujúci vedeli o mojich ťažkostiach, mnohí z nich sa u mňa doma striedali a študovali sme spoločne Fa a vysielali spravodlivé myšlienky pre moju mamu. Dvaja dokonca zostali s nami od rána do večera a pomáhali mi.
Jedna praktizujúca si všimla, že vždy, keď som matke pomáhala v kúpeľni, mala som na tvári znechutený výraz. Porozprávali sme sa a ona pochopila moju emocionálnu záťaž. Povedala mi, že súčasná situácia mojej matky je skúškou nielen pre ňu, ale aj pre mňa. Možno medzi nami boli nerozriešené karmické dlhy z minulého života, ktoré spôsobovali naše konflikty v tomto živote. Jej extrémne správanie môže byť spôsob, ako mi pomôcť zbaviť sa pripútaností. Možno keď sa zbavím svojej nevôle a hnevu, negatívne zasahovanie do matky ustúpi.
Hoci som si to uvedomila, nedokázala som sa zbaviť svojho hnevu. Vždy, keď sa mama správala nevhodne, nevysvetliteľne ma to dráždilo a cítila som sa utrápene.
Všetci moji susedia vedeli, že praktizujem Falun Dafa, takže som cítila, že sa musím činiť dobre. Mama bola veľmi vyberavá, čo sa týka jedla, takže som jej kupovala veci, ktoré mala rada. Kúpila a nainštalovala som aj rôzne pomocné zariadenia, aby som jej spríjemnila život. Vždy som premýšľala o tom, ako jej zlepšiť stravu a uľahčiť jej činnosti. Napriek tomu však vždy, keď som stretla staršiu susedu, chytila ma za ruku a povedala: „Musíš sa k svojej mame správať dobre! Tvoja mama je stará, nie je to pre ňu ľahké.“ Rozčuľovalo ma to – myslela som si, že si počínam veľmi dobre a lepšie to už nejde.
Jedného dňa sa ma kamarátka spýtala, či som niekedy chytila mamu za ruku a rozprávala sa s ňou. Okamžite som si povedala, že to nie je možné. Myšlienka na fyzický kontakt s ňou vo mne vyvolávala nepríjemné pocity. Uvedomila som si, že hoci som sa navonok nútila byť k mame dobrá, hlboko vnútri som stále prechovávala hnev.
Neúspešná snaha činiť sa dobre spôsobila, že sa u mňa objavili príznaky úzkosti. Srdce sa mi rozbúšilo hneď, ako som vstúpila do domu, a cítila som sa zadýchaná. Niekedy mi srdce bilo tak rýchlo, až mi bolo nevoľno. Mala som problémy so sústredením aj so spánkom.
Uvedomila som si, že sa musím vyrovnať so skutočnosťou, že som sa nekultivovala dobre, a prijať to. Nebolo správne nútiť sa do niečoho, na čo som nebola pripravená. Potrebovala som len pokračovať v úsilí správnym smerom a prijať svoje nedokonalosti. Zároveň som musela prijať súčasný stav matky bez toho, aby som sa tomu vyhýbala alebo bránila.
Keďže som ju nedokázala milovať, snažila som sa ju aspoň prestať nenávidieť. Rozhodla som sa, že ju nebudem vnímať ani ako praktizujúcu, ani ako svoju matku, ale ako staršieho človeka, ktorý je chorý. Keď plakala, nadávala alebo rozhadzovala veci, už som sa s ňou nehádala o tom, či je jej správanie správne alebo nie. Namiesto toho som jemne zmenila tému. Napríklad raz, keď mi hlasno vynadala, som sa usmiala a povedala: „Mami, tvoj hlas je taký silný! Si úplne zdravá.“ Odmlčala sa, potom súhlasila a povedala, že sa cíti zdravo.
Postupne sa moje príznaky úzkosti zlepšovali. Dokázala som prestať pociťovať voči nej hnev, ale stále som ju nedokázala milovať a naďalej som sa vyhýbala fyzickému kontaktu.
Jedného dňa mi moja dcéra povedala, že jej priatelia sú jej bližší, pretože v najťažších chvíľach, keď ju v škole šikanovali, to boli práve jej priatelia, ktorí jej pomáhali, zatiaľ čo moja podpora bola veľmi obmedzená. Táto poznámka ma hlboko ranila, pretože jej otec sa o ňu takmer nestaral. Keď bola v šiestej triede, dala som výpoveď v práci, aby som sa mohla venovať starostlivosti o ňu. Verila som, že som jej dala všetku svoju lásku, no ona moju starostlivosť a prítomnosť nevnímala ako pomoc.
Hoci som zadržiavala svoj hnev, bola som veľmi smutná. Jej ďalšie slová mi však priniesli náhle pochopenie. Povedala, že rodičia a deti majú rôzne pohľady na tú istú situáciu a vyvoláva to v nich iné pocity. Deti si pamätajú to, čo si chcú pamätať, a rovnako aj rodičia.
To ma prinútilo zamyslieť sa nad mojou matkou. Vždy som si uchovávala spomienky na to, ako zle so mnou zaobchádzala, ale prejavila mi niekedy aj svoju láskavosť? Určite áno, ale ja som na tie chvíle zabudla. Začala som uvažovať o svojom hneve voči nej. Často som sa jej radšej vyhýbala, aby som si zachovala pokoj, než aby som úprimne vyjadrila svoje pocity, alebo riešila jej nevhodné správanie. Súčasná situácia bola výsledkom môjho dlhodobého vyhýbania sa a nesprávnej komunikácie.
Pri pohľade späť som si uvedomila, že rovnako som sa správala aj k otcovi svojho dieťaťa. Tolerovala som ho a chcela som ho potešiť, len aby som sa vyhla konfliktu. Nikdy som s ním otvorene nekomunikovala, čo nakoniec viedlo k nášmu rozvodu.
Keď som to pochopila, moja nevraživosť voči bývalému manželovi a matke zmizla. Cítila som hlbokú vďačnosť za dcérine slová, nech boli akokoľvek bolestivé, pretože boli výzvou na prebudenie sa a verila som, že to bol spôsob, akým ma Majster prostredníctvom nej viedol.
Keď sa môj hnev vytratil, pocítila som voči matke novú láskavosť. Bola som schopná držať ju za ruku, dokonca ju objať a trpezlivo počúvať jej nekonečné rozprávanie. Moje úsmevy už neboli vynútené, ale úprimné. Aj ona sa zmenila – prestala tak často vybuchovať od hnevu. Uvedomila som si, že jej správanie mi pomáha kultivovať sa, a bez ohľadu na naše minulé životy mi v tomto živote nielen pomohla nájsť Fa, ale pomohla mi aj odstrániť odpor a hnev, čo mi umožnilo zlepšiť si charakter. Úprimne som sa jej poďakovala.
Keď som sa zbavila hnevu, každý deň som sa cítila radostná a ľahká ako pierko. Predtým som bola obklopená negatívnymi emóciami. Často som sa ľutovala a sťažovala sa priateľom, ktorí sa so mnou zdráhali rozprávať. Potom si všimli moju pozitívnu zmenu a začali obdivovať moju toleranciu a otvorenosť.
Pochopila som, že hnev je negatívna sila. Keď bolo moje telo naplnené nevôľou, vytváralo negatívne pole, ktoré priťahovalo zlé veci a nešťastie. Pozitívna energia naopak priťahuje pozitívne výsledky a prináša požehnanie a šťastie.
Odstránenie závisti
Nedávno som sa náhle začala cítiť zle a takmer som to nezvládla. To, čo sa stalo, ma prinútilo pozrieť sa do svojho vnútra.
Mala som na starosti výstavný projekt, ktorý zahŕňal všetko - od návrhu a postavenie stánku, až po reklamu, balenie, dopravu, náklady a ceny. Pracovala som na tom hlavne ja spolu s jednou kolegyňou. Deň pred výstavou som ale vážne ochorela. Plánovala som to pretrpieť až do podujatia, ale jeden telefonát ma nakoniec úplne zložil.
Kolegyňa mi povedala, že nemôže poslať výstavné stoly, pretože sa musí postarať o nejaké jednoduché zabalenie. Keď som to počula, rozzúrila som sa. Čože? O balení sme sa dohodli už počas stretnutia, tak prečo ho deň pred výstavou meniť? Bola som nahnevaná a tvrdo som jej vynadala do telefónu. Mala som pocit, že po všetkej tej tvrdej práci a úsilí, ktoré som vynaložila bez väčšej pomoci ostatných, mi teraz na poslednú chvíľu robia ďalšie problémy.
V mojom hneve mi zavolala ďalšia kolegyňa s tým, že video, na ktorom som pracovala, si vyžaduje veľké úpravy. To ma nahnevalo ešte viac. Prečo sa o tom nezmienili skôr? Prečo čakali až do posledného dňa?
V ten večer som mala vysokú horúčku, ktorá neklesala. Sotva som to zvládla. Nasledujúcu noc sa mi do mysle nekontrolovateľne nahrnuli negatívne myšlienky a cítila som, ako moje telo klesá na dno. Mala som pocit, že ak to bude pokračovať, bude to môj koniec. Rýchlo som požiadala Majstra o pomoc a postupne sa mi podarilo oslobodiť sa od týchto myšlienok.
Na tretiu noc som začala mať hnačku, ktorá trvala celú noc. Vedela som, že to je očista môjho tela. Na štvrtý deň som začala kašľať a tento kašeľ trval viac ako tri mesiace.
Počas týchto dní som nemohla spávať a takmer som zhorela od zlosti. Pozrela som sa do svojho vnútra a pýtala som sa samej seba, prečo som taká nahnevaná. Bolo to preto, lebo som mala pocit, že moje úsilie nebolo rešpektované ani uznané. Uvedomila som si, že hoci som sa navonok javila nezištne, v skutočnosti som túžila po odmene.
Hoci som odhalila svoju sebeckosť, kašeľ stále neprestával a trval viac ako tri mesiace. Jedného dňa mi kolega povedal, že môj kašeľ nesúvisí s pľúcami, ale skôr s pečeňou.
Vedela som, že hnev poškodzuje pečeň. Hlavnou príčinou teda musí byť môj hnev. Uvedomila som si, že mám tendenciu ľahko sa rozčúliť, dokonca aj pre maličkosti, hoci to neprejavujem. Predstieram, že som veľkodušná. Hnevala som sa však, keď sa ostatní neriadili mojím spôsobom uvažovania.
Často som posudzovala druhých na základe svojich kritérií. Pozerala som sa zvrchu na tých, ktorí sa mi nevyrovnali, a cítila som opovrhnutie voči tým, ktorí boli lepší ako ja. Zároveň som sa snažila dokázať, že som lepšia ako ostatní. Keď sa mi neušlo uznanie, rozčuľovala som sa, hoci som sa tvárila, že ma to nezaujíma. Pozeranie sa na druhých zhora je tiež formou závisti. Nakoniec som si uvedomila, že to všetko spôsobila moja závisť.
Záver
Keď som získala Fa, jednoducho som si myslela, že je to dobré, ale nerozumela som, čo znamená kultivovať sa. Až v roku 2002, keď som bola tehotná, som čelila mnohým ťažkostiam a bola som svedkom mnohých zázrakov. Vtedy som skutočne pochopila, čo je kultivácia. Pochybujem, že bez Majstrovej ochrany v tom čase by sme sa s dcérou dostali až sem.
V roku 2003 bola moja sestra, ktorá tiež praktizuje, zatknutá ČKS, keď rozdávala materiály objasňujúce pravdu. Bola odsúdená na dva roky nútených prác. Kontaktovala som skupinu praktizujúcich a rozbehli sme úsilie o jej záchranu. Vtedy som skutočne pochopila, čo je spravodlivá kultivácia.
Na tejto ceste som mnohokrát zakopla a čelila som mnohým ťažkostiam. Stretla som sa s vážnymi zdravotnými problémami, ale s Majstrovou ochranou som to zvládla. Vďaka kultivácii som jasne pochopila, že všetky ťažkosti a choroby v tomto živote sú výsledkom karmy nahromadenej v minulých životoch. Neustále si vytvárame karmu a len vďaka kultivácii sa človek môže skutočne oslobodiť z kolobehu života a smrti a prestať byť stratený v utrpení.
Keď sa pozrieme na zmätok v dnešnom svete, bez kultivácie je ľahké nechať sa unášať prúdom a donekonečna buď ubližovať iným, alebo byť zraňovaný inými. Vďaka kultivácii teraz jasne vidím korene týchto problémov a viem, kam smerujem. Som Majstrovi hlboko vďačná za jeho súcitné vedenie.
Toto sú len pochopenia na mojej súčasnej kultivačnej úrovni. Ak je v nich niečo nesprávne, pokorne žiadam spolupraktizujúcich, aby ma na to upozornili. Ďakujem vám, Majster! Ďakujem vám, praktizujúci!
(prednesené na Singapurskej Fa konferencii 2024)
