Žena z provincie Heilongjiang zomrela pre násilné kŕmenie do mesiaca od zadržania

(Minghui.org)

Meno: Chen Qiulan
Čínske meno: 陈秋兰
Pohlavie: žena
Vek: 47
Mesto: Daqing
Provincia: Heilongjiang
Povolanie: pracovníčka na ropnom poli
Dátum úmrtia: august 2001
Dátum posledného zatknutia: júl 2001
Posledné miesto väznenia: Zadržiavacie centrum mesta Daqing

Minghui.org už predtým informoval o smrti pani Chen Qiulan, obyvateľky mesta Daqing, provincia Heilongjiang. Bola zatknutá v júli 2001 počas rozdávania informačných materiálov Falun Gongu. Polícia ju umiestnila do zadržiavacieho centra v meste Daqing, kde 14. augusta 2001 vo veku 47 rokov zomrela.

Iná praktizujúca Falun Gongu, Mei (pseudonym), nedávno napísala stránke Minghui.org a uviedla, že v roku 2001 bola tiež väznená v tom istom zadržiavacom centre a vie, že tam bola praktizujúca Falun Gongu, ktorá bola násilne kŕmená a o niekoľko hodín neskôr zomrela. Mei v tom čase nepoznala pani Chen. Nedávno narazila na predchádzajúcu správu o smrti pani Chen (pozri súvisiacu správu) a zrazu si uvedomila, že praktizujúca o ktorej vedela, že zomrela na násilné kŕmenie v roku 2001, bola skutočne pani Chen, pretože podrobnosti o jej smrti sa zhodovali s tým, čo vedela. 

Svedectvo od pani Mei

Koncom júla 2001 ma odviezli do zadržiavacieho centra mesta Daqing. Dozvedela som sa, že tam bolo zadržaných aj takmer 20 ďalších praktizujúcich Falun Gongu, vrátane pani Chen. V tom čase som ju nepoznala, ani som nevedela, že je vo vedľajšej cele. Ona a ja sme spolu s niekoľkými ďalšími praktizujúcimi začali v auguste 2001 držať hladovku. Dozorcovia nás každý deň násilne kŕmili.

14. augusta 2001 ma odviedli do haly, kde ma násilne kŕmili. Traja väzni mužského pohlavia ma pritlačili na posteľ. Snažila som sa vstať. Dozorkyňa menom Han mi nadávala a ťahala ma za vlasy. Mužskí dozorcovia ma štípali do nosa a držali ma za nohy. Do nosnej dierky mi zaviedli hadičku na kŕmenie a ja som sa takmer udusila. Stále som zvracala a mala som neznesiteľné bolesti.

Keď skončili, vstala som a videla som, ako násilne kŕmia niekoľko ďalších praktizujúcich. Keď som išla do svojej cely, videla som, ako praktizujúcich násilne kŕmia v ich celách. 

Krátko po návrate do mojej cely, približne o deviatej hodine ráno, som z vedľajšej cely počula hluk. Niekto zazvonil na zvonček a nahlásil dozorcom, že praktizujúca (teraz už viem, že to bola pani Chen) stále kašle a šklbe sa. Prišla jedna dozorkyňa, ale vzápätí odišla. Asi o hodinu neskôr väzni z vedľajšej cely opäť zazvonili na zvonček. Prišla ďalšia dozorkyňa menom Hu a povedala: „Len si ju nevšímajte. Čoskoro bude v poriadku.“ Hu zrejme naznačovala, že pani Chen predstiera.

Okolo poludnia väzni vo vedľajšej cele opäť zazvonili na zvonček. V interkome sa ozval mužský hlas: „Čo sa deje?“ Odvtedy zavládlo ticho.

Popoludní väzni z vedľajšej cely hlásili, že pani Chen sa nekontrolovateľne šklbe. Dozorkyňa Hu cez interkom povedala, aby ju poštípali na spánku. Okolo tretej popoludní väzni z vedľajšej cely nahlásili, že pani Chen upadla do šoku. Dozorkyňa Hu opäť cez interkom nariadila väzňom, aby ju štípali do spánku. Väzni odpovedali, že to nemá zmysel.

Okolo večere väzni z vedľajšej cely nahlásili, že pani Chen niekoľkokrát upadla do šoku a je v kritickom stave. Žiaden dozorca neprišiel. Okolo ôsmej večer som počula, ako väzni vo vedľajšej cele v panike stále dokola zvonia na zvonček a hovoria, že pani Chen zomiera. Po chvíli prišla dozorkyňa. Nepočula som, čo hovorí, pretože vo vedľajšej cele bol veľký hluk. Asi po 15 minútach dala väzňom pokyn, aby pani Chen odniesli preč. Keď sa väzni vrátili do cely, nepočula som už žiaden zvuk. Myslela som si, že pani Chen je chorá a že ju odniesli.

Na druhý deň okolo 10:00 prišiel do mojej cely riaditeľ väznice Zhang a nariadil mi, aby som prestala držať hladovku. Odmietla som mu vyhovieť a on mi pohrozil, že ak to neprežijem, moja smrť bude zbytočná. Pred obedom za mnou prišla dozorkyňa Hu a tiež mi nariadila, aby som sa najedla. Stále som odmietala.

O dva dni neskôr sa jeden väzeň z vedľajšej cely prišiel porozprávať s iným väzňom v mojej cele. Povedal: „Tá Falun Gong [pani Chen] v mojej cele začala držať hladovku. Po násilnom kŕmení v ten deň stále kašľala a šklbala sa a niekoľkokrát upadla do šoku. Dozorcovia ju ignorovali, aj keď sme to viackrát nahlásili. V tú noc zomrela a dozorcovia nás požiadali, aby sme ju vyniesli von.“ Väzeň z mojej cely odpovedal: „Vedel som, že zomrela, keď som z vašej cely prestal počuť zvuky; inak by dozorcovia nedovolili žiadnemu väzňovi opustiť v noci svoju celu.“

Qi Hong bol v tom čase lekárom zadržiavacieho centra zodpovedným za násilné kŕmenie. Bai bol ďalším riaditeľom zapojeným do dohľadu nad prenasledovaním praktizujúcich Falun Gongu.

Aj mnohí ďalší praktizujúci boli v priebehu rokov počas väznenia v zadržiavacom centre mesta Daqing v tom či onom čase vystavení brutálnemu násilnému kŕmeniu a iným formám mučenia. Niektorí boli umučení na smrť ešte vo väzbe, zatiaľ čo iní zomreli po prepustení. Boli aj praktizujúci, ktorí brutálne mučenie prežili, ale utrpeli dlhodobé fyzické a psychické následky.

Príklady ďalších piatich ľudí, ktorí zomreli v tom istom zadržiavacom centre

Pán Li Baoshui zomrel vo zadržiavacom centre mesta Daqing, len štyri dni po svojom zatknutí 22. júla 1999.

Pani Wang Shuqin bola 15. januára 2002 prevezená do zadržiavacieho centra mesta Daqing. Držala hladovku 28 dní a bola prepustená po tom, čo sa dostala do kritického stavu. Polícia ju opäť zadržala 24. júla 2002 a umiestnila ju do toho istého zadržiavacieho centra. Opäť začala držať hladovku a bola násilne kŕmená brutálnym spôsobom. Zomrela 21. septembra 2002 (v čase Sviatku prostriedku jesene). Mala 63 rokov.

Pani Lyu Xiuyun bola 22. januára 2002 násilne kŕmená v zadržiavacom centre mesta Daqing a dostala sa do kritického stavu. Zomrela v nemocnici 7. marca 2002.

Pani Yang Yuhua bola zatknutá 17. apríla 2005 a zomrela v zadržiavacom centre mesta Daqing 12. mája toho istého roku.

Pani Jiang Pai bola zatknutá 26. apríla 2007 a brutálne mučená v zadržiavacom centre mesta Daqing. Utrpela vážne vnútorné zranenia a mala problémy s rozprávaním a s jedením. Dozorcovia ju napriek tomu každý deň násilne kŕmili. Zvracala preto krv a stala sa inkontinentnou. V jednom momente bola dokonca v bezvedomí. 26. júna 2007 ju previezli do nemocnice a na druhý deň upadla do kómy. Dozorcovia jej stále odmietali odstrániť z nôh putá, ktoré vážili 22 kilogramov. Jej rodina požiadala o jej podmienečné prepustenie zo zdravotných dôvodov, ale to bolo zamietnuté. Zomrela o dva dni neskôr vo veku 34 rokov.

Štyria ďalší zomreli po prepustení

Pán Hua Haiyu zomrel 5. mája 2003, päť mesiacov po prepustení zo zadržiavacieho centra mesta Daqing.

Pani Jin Shulian zomrela 13. augusta 2003 vo veku 43 rokov. Zomrela rok po tom, ako bola v auguste 2002 prepustená z tohto zadržiavacieho centra.

Pán Li Yuanguang zomrel 4. marca 2004 vo veku 34 rokov. 24. apríla 2002 bol zatknutý a brutálne mučený v zadržiavacom centre mesta Daqing. Potom dostal trest dva roky nútených prác, ale čoskoro bol prepustený, pretože vážne ochorel. Polícia ho doma neustále obťažovala. Nikdy sa už  zotavil a v roku 2004 zomrel.

Pani Xiong Xianqing bola zatknutá 18. decembra 2002 neskoro v noci. Štyria zatýkajúci policajti ju vytrhli z postele a nedovolili jej ani obuť si topánky. Na policajnej stanici ju kopali tak silno, že jej zlomili dva prsty na nohe. V tú noc ju poslali do zadržiavacieho centra mesta Daqing. Začala držať hladovku a na tretí deň ju násilne kŕmili. V jednom momente prestala dýchať, a tak ju odviezli niekam, kde jej pichali injekcie. Potom cítila, že nemá jasnú myseľ, ale v hladovke pokračovala aj po návrate do zadržiavacieho centra. Hoci ju po 13 dňoch prepustili, utrpela dlhodobé poškodenie zdravia. Zomrela v roku 2019 vo veku 83 rokov.

Najmenej osem ďalších praktizujúcich bolo ťažko zranených

82-ročná pani Wang Jingcui, ktorá si v súčasnosti odpykáva tretí trest odňatia slobody, bola v priebehu rokov šesťkrát väznená v zadržiavacom centre mesta Daqing. Dvakrát držala hladovku a bola brutálne násilne kŕmená. Počas jedného násilného kŕmenia jej boli vyrazené dva zuby.

58-ročná pani Tang Zengye, ktorá si v januári 2025 odpykala 2,5-ročný trest odňatia slobody, bola tiež brutálne mučená v zadržiavacom centre mesta Daqing. Viackrát ju násilne kŕmili a zvracala krv. Lekár zo zadržiavacieho centra s priezviskom Sun ju udieral po tvári a bil ju chirurgickými nožnicami. Jeden z väzňov ju udieral kovovou miskou po hlave. Začala preto zvracať krv. Dlhodobé násilné kŕmenie jej spôsobilo neustálu štikútku, ktorá pretrváva dodnes.

66-ročná pani Cheng Qiaoyun, ktorá si odpykáva osemročný trest odňatia slobody, bola raz v roku 2001 väznená v zadržiavacom centre mesta Daqing. Začala držať hladovku a bola násilne kŕmená – pôvodne raz za dva dni, neskôr raz denne a potom dvakrát denne. Bola prepustená na 26. deň, keď bola na pokraji smrti.

64-ročná pani Dai Mingrong si odpykávala desaťmesačný trest odňatia slobody v zadržiavacom centre mesta Daqing. Keď ju 17. septembra 2023 prepustili, už to nebola tá istá žena, ktorú poznala jej rodina. Všimli si, že bola vychudnutá, nekontrolovateľne sebou trhala a pôsobila vystrašene. Dozvedeli sa, že niekto jej počas pobytu vo väzbe primiešal do jedla neznámu látku. Mali podozrenie, že bola násilím zdrogovaná, čo malo za následok jej nezvyčajný fyzický a psychický stav.

Štyri ďalšie praktizujúce ženy, ktorých mená nie sú známe, boli tiež násilne kŕmené a vystavené rôznym iným formám mučenia počas väzby v zadržiavacom centre mesta Daqing vo februári 2000, koncom roka 2004, v auguste 2006 a v roku 2007. Metódy mučenia zahŕňali bitie, podávanie jedla s prímesou neznámych drog, izoláciu, odopieranie používania toalety, spútavanie na kovovej stoličke a zakrývanie hlavy igelitovými vrecami. Všetky utrpeli vážne zranenia, boli vychudnuté a ocitli sa na pokraji smrti.