(Minghui.org) Počas kultivácie sa stretneme s mnohými skúškami, konfliktami a súženiami – najmä v našich rodinách. Keďže sme s členmi rodiny v úzkom kontakte, prirodzene sa vyskytne viac príležitostí na vznik konfliktov. Ako praktizujúci Falun Dafa, bez ohľadu na to, s čím sa stretneme, všetko je usporiadané Majstrom Li. Pevne verím, že kultivačné prostredie sa bude zlepšovať, pokiaľ budeme dobre študovať Fa, a keď sa stretneme s ťažkosťami, budeme sa pozerať do svojho vnútra.
Moja sestra Yaya potrebovala niekoho, kto by sa staral o jej domácnosť, a tak som jej pomáhala. Pracovať s ňou však nebolo ľahké. Často mi niečo vyčítala a obviňovala ma z vecí, ktoré som neurobila.
Keď som prvýkrát prišla k sestre do domu, vysvetlila mi, ako používať jej fitness zariadenie, ja som ho však nepoužívala.
O niekoľko dní neskôr sa ma však sestra prísne spýtala: „Prečo si povolila skrutky na trenažéri a neutiahla si ich? Je to nebezpečné!“
„Nikdy som ho nepoužila,“ povedala som jej.
Sestra mi neverila a zašomrala: „Ak si s ním nehýbala ty, tak kto? Ja som to nebola. Môj syn sa ho nikdy nedotýka. Mohli sa skrutky uvoľniť samé od seba? Pohla si ním a zabudla si na to, a stále to nechceš priznať. Si naozaj stará a popletená.“
Jej slová ma hlboko ranili. Chcela som na ňu vybuchnúť, ale pomyslela som si: „Musím si zachovať svoj xinxing, toto je skúška.“ Šla som hore a stále som si pripomínala: „Nepodliehaj pokušeniu reagovať hnevom; nechaj to tak.“ Po chvíli som sa upokojila.
Na druhý deň sa Yaya ospravedlnila: „Môj syn si chcel zacvičiť a odskrutkoval matice, aby si zariadenie nastavil. Nevedel, ako ho vrátiť do pôvodného stavu, takže ho tam jednoducho nechal.“ V tej chvíli sa už moje srdce vôbec nepohlo, bolo to akoby sa ani nič nestalo.
Inokedy sme šli so sestrou upratovať do nehnuteľnosti, ktorú prenajíma. Dobre som zamietla chodbu a šla som robiť inú prácu. Po chvíli sa ma sestra spýtala: „Prečo si nepozametala chodbu?“ Povedal som jej, že som to urobila.
Okamžite nahnevane zakričala: „Ako to myslíš, že si to urobila? Poď sem a pozri sa. Nič si neurobila. Prečo rozprávaš nezmysly?“
Keď som sa tam pozrela, uvidela som na podlahe veľa špiny a bola som zmätená: „Zametala som ju. Odkiaľ sa to vzalo?“
Yaya zavrčala: „Stále klameš. Tvrdila si, že si podlahu pozametala, hoci si to neurobila. Ako môžeš takto klamať? Je to s tebou na nevydržanie!“
Nehádala som sa s ňou. Pomyslela som si: „Majster vie, či som podlahu pozametala alebo nie. Moje svedomie je čisté a ona si môže hovoriť, čo chce.“ Bola som pokojná a nepohnutá.
Keď som opäť pozametala chodbu a pustila som sa do práce na iných veciach. Neskôr som sa vrátila a uvidela som Yayu na chodbe.
Pozrela na mňa a rozpačito povedala: „Na zemi je ďalšia vrstva špiny. Nie je to tým, že by si ju nezametala. Sú to čiastočky skla, ktoré spadli zhora.“ Usmiala som sa. Takto rýchlo som absolvovala ďalšiu skúšku.
Rovnakú skúsenosť som mala ešte niekoľkokrát. Vždy, keď mi niekto ublížil, pomyslela som si: „Som učeníčka Dafa.“ Pripomínala som si, aby som zostala nepohnutá triviálnymi vecami, bez ohľadu na to, čo sa stalo. Nič sa nedeje náhodou. Ak dokážem počas kultivácie skutočne zostať nepohnutá, všetky zasahovania sa rozpustia.
Vždy, keď sa náhle objavil konflikt, nehádala som sa. Iba som to trochu vysvetlila. Sestre to bolo potom ľúto a ospravedlnila sa mi. Ale nabudúce mi opäť ublížila a neskôr sa ospravedlnila; toto sa opakovalo niekoľkokrát.
Niekedy mi bolo smutno, pretože sestra ku mne kedysi bývala veľmi milá. Teraz sa mi zdala ako iný človek. Niekedy, keď sa správala nerozumne a kričala, povedala som, že odídem a ona sa rozplakala a povedala, že ju nechápem a som bezohľadná. Keď mi začali tiecť slzy, stále som si recitovala Majstrovo učenie:
„...ak bude vaše srdce neovplyvnené, budete schopní vyriešiť všetky situácie.“ (Odstráňte svoje posledné pripútanosti, Základy pre ďalší pokrok II)
Vždy, keď mi sestra ublížila, dokázala som sa najprv pozrieť do svojho vnútra a zostať nepohnutá konfliktom. Som kultivujúca, takže kultiváciu musím brať vážne. Vždy, keď som sa cítila smutná a urazená, povedala som si: „Všetko je v poriadku; Majster to usporiadal, aby sa zlepšila moja úroveň; mala by som zostať nepohnutá.“ Moja sestra sa cítila lepšie, keď videla, že sa na ňu nehnevám.
Po niekoľkých takýchto udalostiach sa moja sestra zmenila. Povedala: „Počínaš si veľmi dobre, naozaj sa správaš ako kultivujúca a spĺňaš štandard. Teraz si bližšie k svojmu Majstrovi.“ Vedela som, že Majster ma prostredníctvom jej slov povzbudzuje.
Jedného dňa povedala: „Iba ja ti môžem pomôcť zlepšiť sa. Kto iný by s tebou takto hovoril? Sme sestry, preto si dovolím byť k tebe taká priama. Pomáham ti odstrániť karmu. Pozri, aká si teraz dobrá. Si iná ako predtým.“ Bola som šťastná, že som prechádzala jedným trápením za druhým, a ešte viac som bola vďačná za Majstrov bezhraničný súcit.
Majster ma vo sne osvietil k istému princípu. Za stenou sestrinho domu bola odstránená čierna hmota vo veľkosti trojposchodovej budovy a zostali po nej len drobné čiastočky, ktoré som pozametala metlou. Viem, že Majster za mňa zniesol veľkú časť karmy. Pri písaní tohto textu mi tiekli slzy. Mám súcitného a veľkého Majstra. Som naozaj šťastná! Majster ma neustále ochraňuje a bdie nad mojou kultiváciou.
Chcem zmeniť svoje zmýšľanie a skutočne považovať ťažkosti, s ktorými sa stretávam, za kroky k zlepšeniu. Som vďačná tým, ktorí mi vytvárajú ťažkosti. Keď som odišla z domu svojej sestry, Majster mi pripravil iné kultivačné prostredie. Teraz mám pokojnejšie pracovné prostredie a vlastné bývanie, čo mi dáva viac času na kultiváciu. Mala som pocit, akoby všetky dobré veci zrazu prišli v jednom okamihu.
Keď som jedného dňa robila cvičenie v stoji, uvidela som zlaté znaky, ktoré predstavovali časť vety z jednej Majstrovej prednášky:
„... pretože my sme kultivujúci, ľudia, ktorých telá sú vo svetskom svete, ale ich mysle sú nad ním.“ (Vyučovanie Zákona na medzinárodnej Fa konferencii v Manhattane, 2005)
Chápem to tak, že ako učeníci Dafa sa musíme dobre kultivovať bez ohľadu na okolnosti. To je tiež najlepší spôsob, ako sa Majstrovi odvďačiť za to, čo pre nás urobil.
