(Minghui.org) V roku 1996 som začal praktizovať Falun Dafa. Na mojej kultivačnej ceste som sa stretol s mnohými ťažkosťami, ale zvládol som ich pod súcitnou ochranou a vedením Majstra Li. Pri príležitosti 26. svetového dňa Falun Dafa by som sa chcel podeliť o svoje skúsenosti, ktoré sú svedectvom toho, aký úžasný je Majster a Falun Dafa.
Mám troch mladších bratov a som najmladší v rodine. Začiatkom 80. rokov som odišiel z rodného vidieckeho mesta v provincii Heilongjiang na severovýchode Číny, aby som sa uživil. Usadil som sa v provincii Jilin. Ľudia v mojom rodnom meste hovorili, že mám šťastie, a považovali ma za úspešného. V tom čase bol čchi-kung populárny. Moji spolupracovníci o ňom často hovorili a ja som sa oň postupne začal zaujímať. Jeden dobrý kamarát praktizoval istý čchi-kung a navrhol mi, aby som ho vyskúšal. Po takmer roku som sa naučil niekoľko cvičení a minul som viac ako 1 000 jüanov. V tom čase 1 000 jüanov pokrylo výdavky trojčlennej rodiny na šesť mesiacov. Mal som pocit, že som nedostal žiadne skutočné učenie, a tak som postupne stratil záujem.
Keď sa teraz pozerám späť, viem, že všetko je predurčené. V jedno augustové ráno roku 1996, keď som sa prechádzal v parku, som uvidel skupinu ľudí, ktorí stáli pokojne s rukami zdvihnutými nad hlavou. Neskôr som sa dozvedel, že robili druhé cvičenie Falun Dafa. Veľmi sa to líšilo od čchi-kungu, ktorý som praktizoval a bolo to tiež úplne odlišné od fitnes aktivít. Keď som k nim pristúpil, zo skupiny vyšiel mladý muž a s úsmevom ma pozdravil. Potom ukázal na transparent visiaci medzi dvoma stromami a vysvetlil, čo je Falun Dafa. Bol som nadšený a pomyslel som si: „To je to, čo hľadám!“. Mladík ma zaviedol do skupiny a ja som sa v ten deň naučil päť cvičení. Na druhý deň som si zaobstaral knihu Zhuan Falun, hlavné učenie Falun Dafa. Prestal som robiť iný čchi-kung a začal som praktizovať Falun Dafa.
Zázračné prežitie
Kedysi som pri večeri trochu pil, aj keď nie veľa. Keď som si prečítal, čo Majster povedal o fajčení a pití, už som nemal chuť na alkohol. Taká je sila Falun Dafa.
Dva mesiace po tom, ako som začal praktizovať Falun Dafa, boli zlé veci z môjho tela odstránené. Začínala sa zima a odrazu som dostal príznaky prechladnutia a kašľa. Cez deň to bolo lepšie, ale v noci sa to zhoršilo. Kašľal som celú noc a nemohol som zaspať, pretože som stále vykašliaval hlieny. Manželka na mňa naliehala, aby som si vzal lieky. Povedal som jej: „Prosím ťa, nerob si starosti. Majster mi čistí telo. Užívanie liekov zatlačí karmu späť.“ Takto to trvalo viac ako mesiac a ja som sa zotavil bez toho, aby som užil nejaké lieky.
Ešte úžasnejšie bolo, že mi Majster zachránil život. S najstarším bratom mojej manželky sme raz išli na severovýchod na pracovnú cestu. Stáli sme v rade, aby sme nastúpili do vlaku, ale ľudia vpredu sa ponáhľali nastúpiť do vlaku skôr, ako všetci cestujúci vystúpili. Keď som pristúpil bližšie, človek, ktorý zostupoval spredu, sa mi zachytil o nohy a prevrátil ma. Padal som hlavou pod vlak. Nástupište bolo viac ako meter nad koľajnicami a medzi nástupišťom a vlakom bola viac ako polmetrová medzera. Neviem, ako som sa dokázal rukami zachytiť nástupišťa a zdvihnúť nohy, aby som vstal. Ľudia, ktorí to videli, boli ohromení. Sprievodca zakričal: „Máte veľké šťastie!“ Mohol som zomrieť, ale neutrpel som ani škrabanec. Bol som nadšený a stále som ďakoval Majstrovi za záchranu života.
Vytrvalosť v kultivácii
V rokoch 1996 až 1998 niektorí predstavitelia Čínskej komunistickej strany (ČKS) neustále spôsobovali Dafa problémy. Potom, ako polícia v Tianjine v apríli 1999 zatkla a zadržala praktizujúcich, asi 10 000 praktizujúcich sa 25. apríla 1999 vydalo do Pekingu, aby sa pokojne odvolali. Jiang Zemin, vtedajší najvyšší vodca ČKS, začal o tri mesiace neskôr, v júli 1999, celoštátne prenasledovanie.
Prenasledovanie v Majstrovom rodnom meste v provincii Jilin bolo ešte krutejšie. Mnoho praktizujúcich bolo zatknutých. Asistent na cvičebnom mieste, ktorý ma oboznámil s Falun Dafa, bol zatknutý a uväznený. Prenasledovanie bolo také intenzívne, že som mal chvíľu pocit, akoby boli zlí duchovia z osemnástich úrovní pekla vypustení do ľudského sveta, aby robili zlé veci.
Keďže spoločnosť, pre ktorú som pracoval, v roku 1998 skrachovala, prišiel som o prácu. Keďže moja registrácia v domácnosti nebola v miestnej oblasti, nebol som zatknutý ani uväznený. Moja manželka však nemohla zniesť tlak a strach. Plakala a žiadala ma, aby som prestal praktizovať, dokonca mi hrozila rozvodom. Jedného dňa sa napokon zrútila a kričala na mňa a pýtala sa ma, či budem ešte praktizovať. Rozhodne som povedal: „Áno!“ Rozhadzovala rukami a udierala ma po tvári. Sedel som na stoličke so zatvorenými očami a ani som sa nepohol. Dcéra vybehla z izby s plačom a prosila nás: „Ocko, prosím ťa, povedz, že už nebudeš praktizovať. Mami, prosím ťa, prestaň ho biť.“
Po 30 či 40 fackách s tým manželka konečne prestala. Ruky sa jej triasli. Spýtal som sa: „Prečo si prestala?“ Odpovedala: „Bolia ma ruky.“ Dlane mala červené a ešte dlho potom ju boleli. Pomyslel som si: tvár ma vôbec nebolela, prečo ťa tak bolia ruky? Povedala mi, že má pomer, aby ma prinútila rozviesť sa. Odsťahoval som sa z bytu a vrátil som sa do rodného mesta.
Vzorový príklad
Keď som sa vrátil do rodného mesta, dedinčania, ktorí ma predtým chválili za môj úspech, už neboli priateľskí. Ľudia sa mi vyhýbali a nikto sa so mnou nechcel rozprávať. Uvedomil som si, že sa boja kvôli prenasledovaniu, a tak som sa rozhodol potvrdiť Dafa svojimi činmi.
Žil som s rodičmi. Jedného dňa som zavolal svojich troch bratov k rodičom na večeru. Po večeri som povedal: „Roky som nebol doma a vy ste sa pre našich rodičov veľa obetovali. Teraz, keď som doma, by ste si už nemali robiť starosti. Nebudem chodiť do práce – namiesto toho zasadím nejaké plodiny a postarám sa o našich rodičov.“ Pretože som bol prenasledovaný za praktizovanie Falun Dafa a moja rodina sa rozpadla, súrodenci ma za to obviňovali. Boli však šťastní, keď som povedal, že sa postarám o našich rodičov.
Naši rodičia mali vyše 70 rokov a prevzal som všetky domáce a poľnohospodárske práce. Pral som, varil som a pracoval som na poli od rána do večera. Kým ostatní spali, ja som študoval učenie Dafa a robil cvičenia. Hoci som bol fyzicky unavený, cítil som sa dobre. Moji rodičia zomreli po osemdesiatke a svojich troch bratov som nikdy o nič neprosil.
Život na vidieku bol veľmi ťažký. Každá rodina sa hádala, kto sa postará o starších ľudí. Moja rodina sa však stala pre ľudí na dedine vzorom synovskej oddanosti, ktorý mohli nasledovať, a medzi bratmi bolo menej sporov o to, kto bude podporovať starších rodičov. Cítil som, že toto je sila Falun Dafa.
Najobľúbenejší v dedine
Pri vstupe do našej dediny tečie sezónna rieka. Keď silno prší, voda dlho tečie. Ľudia musia presúvať kamene, aby postavili most, ktorým sa dá prejsť cez rieku, čo je veľmi nepríjemné. Rozhodol som sa zvýšiť mostný pilier tak, aby voda tiekla pod mostom. Po vysadení pôdy na jar toho roku som potichu začal zbierať kamene a nosiť piesok na stavbu mosta.
Keď to ľudia videli, hovorili rôzne veci. Niekto, kto ma dobre poznal, povedal: „Každý tadeto bude chodiť, takže by si nemal znášať toto utrpenie sám. Nestojí to za to.“ Istá žena, ktorá bola staršia ako ja, napoly žartovne a napoly sarkasticky povedala: „Hej, prišiel si o manželku kvôli praktizovaniu Falun Dafa. Pravdepodobne nevedela, že si taký dobrý človek!“ Tiež som žartovne odpovedal: „Presne tak, robím dobré skutky, aby som si nahromadil nejakú cnosť. Tej cnosti nie je veľa, ale predsa len je to niečo.“
Iní sa mi posmievali a hovorili: „Ty dnes ešte robíš dobré skutky? Nie si hlúpy?“ Niektorí ľudia mi prišli pomôcť. Chvíľu pracovali, ale potom odišli. Po viac ako desiatich dňoch bol most široký dva metre a dlhý štyri metre dokončený. Odvtedy sa už ľudia nemuseli obávať prechodu cez rieku.
Po dokončení opravy tohto úseku cesty som sa začal venovať uliciam. V tom čase mali všetky poľné cesty výmole a nerovný povrch. Kaluže boli hlboké a ľudia ich museli obchádzať. Začal som jednu po druhej posýpať pieskom a vyrovnávať ulice. Tentoraz, keď som opravoval cestu k niečím dverám alebo do blízkeho okolia, pomáhali mi ľudia, ktorí nemali čo robiť, čo bolo úplne iné, ako keď som staval most.
Keď v zime sneží, každá rodina si pred dverami zametá sneh. Ja som výnimkou. Zametám od dverí na východ a potom na západ. Nikto nezametá sneh od vstupnej brány alebo od cesty, kadiaľ všetci chodia. Sneh zametám už dvadsať rokov.
Pomáham aj ostatným dedinčanom, najmä v zime, keď každá domácnosť potrebuje pomoc pri predaji obilia. V priebehu rokov všetci ľudia v dedine aj v okolitých dedinách dozvedeli o dobrom praktizujúcom Falun Dafa.
Stal som sa v dedine veľmi obľúbeným. Mohol som obyvateľom otvorene rozprávať o Falun Dafa, používať svoje osobné skúsenosti, čo som videl a počul, a prečo je ČKS taká zlá. Ukázal som im Deväť komentárov ku komunistickej strane. Dal som im tiež materiály Falun Dafa a kalendáre Minghui a pomohol som im vystúpiť z organizácií ČKS. Mnohí ľudia povedali: „Nepoznáme hlboké princípy. Pozeráme sa len na teba ako na človeka. Veríme, že Dafa je dobrý a že Majster Li je veľký!“
Kamarát mi povedal: „Musíš byť opatrný. Niekto z dedinského výboru povedal ľuďom, aby nahlasovali praktizujúcich Falun Dafa. Nahlásením jedného človeka dostanú veľa peňazí! Nemyslím si však, že by ťa niekto v našej dedine nahlásil, pretože to by bolo veľmi nemorálne.“
Mohla to byť pravda. O niekoľko dní neskôr som stretol strýka Wang, najstaršieho muža v dedine. Aj on mi to spomenul a úprimne mi povedal: „Prosím, neboj sa. Ak naozaj prídu nejakí policajti zatknúť ťa, musia sa najprv spýtať našich dedinčanov. Ak to urobia, všetci v dedine sa za teba prihovoria.“ Bol som dojatý k slzám – keď ľudia videli, čo som urobil, dobre pochopili Falun Dafa a rozhodli sa ma chrániť. To im pomôže s lepšou budúcnosťou.
Chcel by som vyjadriť svoju hlbokú vďačnosť Majstrovi Li a poďakovať Dafa za milióny ľudí, ktorí sú lepší než dobrí ľudia.
(Vybraný príspevok pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2025 na stránke Minghui.org)
