(Minghui.org) Piaty ročník medzinárodného filmového festivalu Seoul Larkspur sa začal 30. mája v KBS Art Hall. Tohtoročné filmy prezentujú spravodlivosť, slobodu a ľudské práva. Na otvorení festivalu sa zúčastnilo približne 1 600 filmových a televíznych hviezd, ako aj známych osobností. Film Štátne orgány, ktorý sa premietal počas otváracieho ceremoniálu, na divákov silno zapôsobil.
Počas siedmich rokov od svojho vzniku získal film Štátne organy približne 40 ocenení v Spojených štátoch, Japonsku, na Taiwane a inde. Film opisuje zážitky dvoch mladých ľudí, ktorých zatkla polícia a ktorí následne zmizli. Film sa pokúša odhaliť pozadie nútených odberov orgánov, ktoré má v Číne na svedomí Čínska komunistická strana (ČKS).
Cindy Song, jedna z producentiek, uviedla, že je rada, že film bol vybraný na otvárací ceremoniál. „Obete vo filme pochádzajú z mesta Qingdao, ktoré sa nachádza hneď za morom od Južnej Kórey,“ vysvetlila. „Myslím si, že je dôležité, aby si ľudia v Južnej Kórei vypočuli tento príbeh.“
Dayner Kim, známy juhokórejský YouTuber s viac ako 288 000 odberateľmi, sa vyjadril k dokumentárnemu filmu. Povedal, že prenasledovanie Falun Gongu zo strany ČKS, vrátane násilného odoberania orgánov, je už vo svete všeobecne známe. Tento dokumentárny film sa zameral na jednu rodinu a zobrazil jej zničujúcu bolesť. „Zanechal vo mne hlboký pocit smútku a solidarity,“ dodal Kim.
Niekoľko filmov o ľudských právach v Číne muselo byť zrušených ešte pred začiatkom filmového festivalu. „V Južnej Kórei existujú sily, ktoré spolupracujú s ČKS, aby zablokovali akýkoľvek obsah, ktorý kritizuje alebo odhaľuje jej zločiny. Preto sme svedkami odoberania sponzorských príspevkov, rušenia miest konania a zakazovania filmov,“ povedal Kim v rozhovore po skončení premietania.
„Ak sa toto nedotkne ľudí v Južnej Kórei – ak sa neprebudíme –, táto krajina sa môže stať ďalšou Čínou, ktorá sa nebude líšiť od národa pod vládou ČKS,“ dodal.
Min Kyung-wook, bývalý juhokórejský zákonodarca a hovorca prezidenta, po pozretí filmu povedal: „Bolestivé svedectvá rodín, priame výpovede lekárov zapojených do [odberu orgánov] a priznania policajtov a vojakov, ktorí kedysi vykonávali toto prenasledovanie a mučenie, ma tak šokovali, že som si želal, aby nič z toho nebola pravda.“
Myslí si, že je nešťastné, že takýto zločin proti ľudskosti sa v Číne stal dodávateľským reťazcom. „Je takmer neuveriteľné, že sa takéto zverstvá systematicky vykonávajú na potlačenie viery a boli povýšené na úroveň štátom podporovaných operácií priemyselného rozsahu. Dúfam, že pravda sa dostane nielen k juhokórejským ľuďom, ale aj k celosvetovému spoločenstvu – aby sa tieto zločiny mohli čo najskôr zastaviť.“
Lee Je-bong, profesor na katedre vzdelávania na univerzite v juhokórejskom Ulsane, povedal, že dokument mu pomohol pochopiť, čo sa deje v Číne. „Musíme zastaviť pokračovanie tohto brutálneho zabíjania. Musíme tomu venovať pozornosť. Musíme konať,“ povedal.
Znepokojili ho aj problémy, ktorým premietanie dokumentu na festivale čelilo. „Čo sme to za suverénny národ, keď sa film nemôže ani slobodne premietať?“ povedal. „Sme svedkami jasných dôkazov, ako hlboko ČKS už prenikla do mnohých sektorov v Južnej Kórei – do politiky, umenia, akademickej obce. Je to srdcervúce.“
Podľa neho je dôležité poznamenať, že ČKS nie je Čína. „Film jasne rozlišuje medzi ČKS a Čínou – aj to robí tento film takým dôležitým,“ povedal Lee. „Čínsky ľud sa musí oslobodiť spod útlaku ČKS a Južná Kórea sa musí vymaniť z jej vplyvu.“
