(Minghui.org) Čínska komunistická strana (ČKS) prenasleduje Falun Gong už viac ako 26 rokov, ale málokto vie, že toto prenasledovanie je nezákonné aj podľa čínskych zákonov.
Mnohí funkcionári ČKS, ktorí sa podieľajú na prenasledovaní, tvrdia, že plnia rozkazy, ale to ich nechráni pred právnymi dôsledkami: „... ak [verejný činiteľ] vykoná rozhodnutie alebo rozkaz, ktorý je zjavne v rozpore so zákonom, nesie zodpovednosť podľa zákona,“ uvádza čínsky zákon o verejných činiteľoch.
Článok 300 trestného zákona je zneužívaný proti praktizujúcim Falun Gongu
Funkcionári ČKS, ktorí prenasledujú praktizujúcich Falun Gongu, často citujú článok 300 čínskeho trestného zákona a tvrdia, že praktizujúci „podkopávajú vykonávanie zákonov“. Toto tvrdenie je nepodložené a úradníci namiesto toho ignorujú trestný čin zneužitia moci a ohýbania zákona na sebecké účely.
Podľa teórie štyroch prvkov trestného práva v Číne je zloženie trestného činu definované subjektom, objektom, subjektívnym aspektom a objektívnym aspektom. Praktizujúci Falun Gongu sa snažia byť lepšími občanmi tým, že nasledujú princípy Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť. Pri praktizovaní svojej viery nemajú žiadny subjektívny zločinecký úmysel (subjektívny aspekt). Neporušujú vykonávanie žiadnych zákonov ani predpisov (objekt) a nespôsobujú ani spoločenskú ujmu (objektívny aspekt). Prvky trestného činu nie sú splnené a „trestné skutočnosti“ jednoducho neexistujú.
Z hľadiska predmetu chráneného článkom 300 trestného zákona, „vykonávanie zákonov a správnych predpisov a nariadení štátu“, subjekt tohto trestného činu musel narušiť vykonávanie zákonov a správnych predpisov. Činnosti praktizujúcich Falun Gong neporušujú žiadne konkrétne zákony ani predpisy a nenarušujú vykonávanie žiadnych zákonov ani správnych predpisov.
Zákony musia byť jasné a konkrétne. Podobne musí byť jasné aj to, ako niekto údajne narušuje vykonávanie zákonov a správnych predpisov. V súčasnosti je v celej krajine v platnosti približne 300 zákonov (legislatíva na úrovni Národného ľudového kongresu) a približne 600 správnych predpisov prijatých Štátnou radou. Ani jeden článok nezakazuje praktizovanie Falun Gongu alebo šírenie informácií o ňom.
Aby bolo možné určiť, či praktizujúci Falun Gongu „narušili vykonávanie zákona“, je potrebné jasne identifikovať, ktoré zákony a správne predpisy boli porušené. To znamená, ktorý článok, pododdiel alebo bod zákona bol porušený? Žiaden z prípadov vedených proti praktizujúcim Falun Gongu však neobsahoval žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia.
V skutočnosti bežní občania a sociálne skupiny jednoducho nemajú schopnosť ani prostriedky na podkopávanie vykonávania národných zákonov a predpisov. Iba úradníci s verejnou mocou, najmä tí na najvyšších úrovniach, majú schopnosť a prostriedky na páchanie takýchto zločinov. Môžu využiť svoju moc na ignorovanie zákona, nahradenie právneho štátu vládou jedného človeka alebo zasahovanie do súdnych činností, čím podkopávajú nezávislosť a nestrannosť súdnictva.
Najtypickejším príkladom podkopávania uplatňovania zákona je prenasledovanie Falun Gongu zo strany ČKS prostredníctvom orgánov verejnej bezpečnosti, prokuratúry a súdnictva, vrátane manipulácie s týmito orgánmi zo strany Úradu 610. Tieto kroky podkopávajú uplatňovanie ustanovení ústavy o slobode prejavu a slobode vierovyznania.
Vydávaním protiústavných súdnych výkladov, ktoré nahrádzajú zákonné ustanovenia, Najvyšší ľudový súd a Najvyššia ľudová prokuratúra podkopali uplatňovanie ustanovenia legislatívneho zákona, podľa ktorého zákony nižšej úrovne nesmú byť v rozpore so zákonmi vyššej úrovne.
Tým, že predstavitelia súdov poslúchli pokyny Úradu 610 a nespravodlivo odsúdili praktizujúcich Falun Gongu, podkopali vykonávanie ustanovení trestného poriadku, podľa ktorých sú prokuratúra a súdna moc nezávislé.
Preto je použitie článku 300 trestného zákona, ako aj súdnych výkladov Najvyššieho ľudového súdu a Najvyššej ľudovej prokuratúry na zadržanie, zatknutie, stíhanie a súdenie praktizujúcich Falun Gongu skreslením a zneužitím trestného zákona a skutočným porušením uplatňovania zákona.
Právo praktizujúcich Falun Gongu praktizovať svoju vieru a zdieľať informácie o prenasledovaní ich viery je chránené ústavou. Ústava zaručuje slobodu prejavu a viery. Zákon trestá len konkrétne správanie a činy, pričom viery (myšlienky) nepredstavujú trestný čin.
Článok 35 ústavy stanovuje: „Občania Čínskej ľudovej republiky majú právo na slobodu prejavu, tlače, zhromažďovania, združovania, pochodov a demonštrácií.“
Článok 36 ústavy stanovuje: „Občania Čínskej ľudovej republiky majú právo na slobodu náboženského vyznania. Žiaden štátny orgán, spoločenská organizácia ani jednotlivec nesmie nútiť občanov, aby verili alebo neverili v akékoľvek náboženstvo, ani nesmie diskriminovať občanov, ktorí veria alebo neveria v akékoľvek náboženstvo.“
Podľa ústavy je zákonné, aby občania verili vo Falun Gong a praktizovali ho, ako aj informovali ostatných o prenasledovaní a distribuovali informačné materiály. Viera alebo neviera človeka je prejavom jeho slobodnej vôle, práva, ktoré občanom zaručuje čínska ústava. Žiadny štátny orgán, spoločenská skupina ani jednotlivec nemá právo do toho zasahovať. Prenasledovanie Falun Gongu bývalým vodcom ČKS Jiang Zeminom bolo nezákonné a predstavovalo bezohľadné porušenie slobody viery a slobody prejavu občanov.
Falun Gong je prospešný pre spoločnosť
ČKS často označuje Falun Gong za „kult“. To je však tiež nesprávne.
Posúdenie, či je náboženstvo ortodoxné alebo je to kult, je mimo dosahu vlády, zákonodarného alebo súdneho orgánu. „Kult“ nie je právny termín. Náboženstvo je vecou viery, nie je to niečo, do čoho majú sekulárne orgány právo alebo právomoc zasahovať.
Falun Gong žiada od praktizujúcich, aby žili podľa princípov Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti, a veľmi sa líši od bežných definícií „kultu“. Falun Gong nemá žiadnu organizačnú štruktúru a praktizujúci sú voľne prepojenou komunitou roztrúsenou po celom svete. Zameriavajú sa na kultiváciu svojej mysle a snažia sa byť dobrými ľuďmi. Falun Gong prospieva spoločnosti tým, že zlepšuje myseľ a telo praktizujúcich. Práve z tohto dôvodu sa Falun Gong praktizuje vo viac ako 100 krajinách po celom svete a v Hongkongu a na Taiwane je mnoho praktizujúcich. Falun Gong a jeho zakladateľ, pán Li Hongzhi, tiež získali tisíce ocenení.
Niektorí ľudia tvrdia, že čínska vláda označila Falun Gong za „kult“. To nie je pravda. Pojem „kult“ prvýkrát použil Jiang Zemin v rozhovore s reportérom francúzskeho denníka Le Figaro 26. októbra 1999. Na druhý deň čínsky Ľudový denník nasledoval jeho príklad a v úvodníku zopakoval Jiangovu hanobiacu nálepku. Osobné názory a mediálne správy nie sú zákonom. Články 80 a 81 čínskej ústavy definujú právomoci predsedu. Činnosti predsedu v rámci jeho právomocí reprezentujú štát; činnosti mimo jeho právomocí nereprezentujú štát, sú iba osobnými činmi. Jiang preto nemal právomoc urobiť oficiálne označenie Falun Gongu v mene čínskej vlády. Bol to iba jeho osobný názor.
Z iného pohľadu článok 3 trestného zákona stanovuje zásadu „Žiadny trestný čin bez zákona“. K dnešnému dňu je jediným oficiálnym dokumentom, ktorý určuje zoznam kultov, „Oznámenie ministerstva verejnej bezpečnosti o niekoľkých otázkach týkajúcich sa identifikácie a potláčania kultových organizácií“ (verejné oznámenie [2000] č. 39), vydané v roku 2000 ministerstvom verejnej bezpečnosti. Tento dokument uvádza 14 kultov, ale Falun Gong sa medzi nimi nenachádza.
V júni 2014, 15 rokov po začatí prenasledovania Falun Gongu, Právny večerník verejne zopakoval oznámenie Ministerstva verejnej bezpečnosti a potvrdil 14 uznaných kultov. To opäť potvrdilo, že čínska vláda neklasifikovala Falun Gong ako kult.
Knihy a materiály Falun Gongu sú legálnym osobným majetkom praktizujúcich
To, čo je napísané v knihách Falun Gongu, je v súlade s tradičnými hodnotami a učí ľudí byť láskavými. Nie je nič nezákonné na vlastníctve publikácií Falun Gongu. Ešte dôležitejšie je, že podľa súčasných predpisov je úplne legálne, aby praktizujúci Falun Gongu vlastnili knihy a informačné materiály Falun Gongu.
29. decembra 2010 Generálne riaditeľstvo pre tlač a publikácie (GRTP) Štátnej rady usporiadalo svoje druhé výkonné zasadnutie a schválilo dokument č. 50. Tento dokument bol vydaný 1. marca 2011 a nadobudol platnosť dňom uverejnenia. Štátna rada oznámila tento príkaz GRTP a uverejnila ho v Úradnom vestníku Štátnej rady, č. 28, 2011. Tento dokument zrušil 161 regulačných dokumentov, z ktorých 99. bolo „Oznámenie o potvrdení stanovísk k zaobchádzaniu s publikáciami Falun Gongu“ (vydané 22. júla 1999) a 100. bolo „Oznámenie o zákaze tlače nelegálnych publikácií Falun Gongu a ďalšom posilnení riadenia tlače publikácií“ (vydané 5. augusta 1999).
Dokument č. 50 uvádza, že zákaz kníh Falun Gongu bol zrušený a teraz sú to legálne publikácie. Ak sú knihy Falun Gongu legálne, potom sú legálne aj informačné materiály o Falun Gongu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že vierovyznanie praktizujúcich Falun Gongu a ich konanie, keď informujú verejnosť o tejto praxi, sú legálne činy chránené čínskou ústavou a zákonmi. Naopak, prenasledovanie praktizujúcich Falun Gongu je zločin.
