(Minghui.org) V noci 20. augusta sa mi prisnil takýto sen: Akoby mi niekto povedal, že po nejakom čase už nebude vychádzať Týždenník Minghui, a že nebude už ani ďalší druh materiálov Falun Gongu. V skutočnosti však nebolo počuť žiaden hlas – bolo to ako hovorí Majster v Čuan Falune, že keď sa stretnú dvaja veľkí osvietení, stačí úsmev a všetkému porozumejú, bez slov, len prostredníctvom myšlienok. Rýchlo som teda otvoril počítač a pozrel sa, ako to je. Skutočne, staršie čísla Minghui týždenníka boli uvedené jedno po druhom, ale od určitého bodu už ďalšie neboli, obrazovka počítača bola prázdna. Skúsil som otvoriť aj iný druh materiálov, no bolo to rovnaké. Vtedy mi napadla myšlienka: náprava Fa sa blíži ku koncu, všetko sa už uzatvára. Bolo to ako keď spadne opona a skončí sa veľké predstavenie – všetko v ľudskom svete sa zrazu javilo veľmi biedne a smutné.
Keď som sa prebudil, rozplakal som sa. Minghui týždenník, ktorý bol naším sprievodcom po viac ako dvadsať rokov, už nebude existovať? Znamená to, že náprava Fa sa naozaj blíži ku koncu? Získal som Fa pred 20 rokmi, ale času, kedy som bol usilovný bolo veľmi málo a moja pripútanosť k pohodliu bola dosť veľká. Aj tak ma však Majster vždy usmerňoval a nikdy sa ma nevzdal.
Pamätám si, keď som v roku 1997, tesne potom ako som získal Fa, prvýkrát čítal Základy pre ďalší pokrok, tej noci sa mi vo sne objavila obrovská, zlatá, nesmierne mohutná svastika (卍). Bola veľká, masívna a pri otáčaní vo vesmíre ma tlačila dopredu. Ten tlak bol obrovský – akoby ma mala jediným pohybom posunúť nesmierne ďaleko. Mal som však veľký strach, pretože som ešte len začal čítať knihy, ani Čuan Falun som vtedy ešte nemal celý prečítaný a nepoznal som princípy Fa. Neodvážil som sa ísť spolu s rotujúcou svastikou, nevedel som, kam by ma to vo vesmíre odnieslo. Bál som sa, že odletím ďaleko a spadnem ako padajúca hviezda. Preto som sa celou silou ťahal späť a neodvážil som sa ísť napred.
Už ubehlo viac než dvadsať rokov a ten obraz mám stále jasne pred očami. Teraz ľutujem, že som nevykročil pevne napred spolu s Majstrom. Počas celých tých dvadsiatich rokov kultivácie mi Majster neustále dával náznaky. Ale ja som sa veľmi nesnažil – keď ma Majster postrčil, pohol som sa, keď nie, ostal som stáť, dokonca som sa vracal späť.
Keď som sa prebudil z tohto sna, zachvátil ma veľký strach: naozaj sa náprava Fa blíži ku koncu? Ak áno, na akú úroveň som sa vlastne dostal? Ani nehovoriac o tom, do akej miery sa mi podarilo naplniť požiadavky Majstra. Ak by som sa mal sám ohodnotiť, naplnil by som aspoň minimálny štandard? Vo sne som slová „po určitom čase“ chápal ako štyri alebo päť mesiacov. Ale či už ide o štyri či päť mesiacov alebo štyri či päť rokov, všetci cítime, že času zostáva čoraz menej. Naše rôzne myšlienky, pripútanosti, city, ego – koľko z toho sme už naozaj dokázali opustiť? Každý zo spolupraktizujúcich sa na to musí spýtať samého seba. V tom sne, keď sa spustila veľká opona a náprava Fa sa blížila k záveru, ľudský svet bol veľmi pustý a smutný, bol to pocit nesmierneho šoku: celý priestor bol sivý, ako čiernobiela fotografia z dávnych čias. Atmosféru napĺňalo zúfalstvo, žiaľ, ľútosť spojená s bezmocnosťou, vedomie, že je už neskoro a nič sa nedá spraviť. Ten pocit bol nesmierne smutný, desivý a otriasajúci dušou.
Chcem sa o tieto pocity zo sna podeliť so spolupraktizujúcimi. Dúfam, že to pomôže tým, ktorí sú na tom podobne ako ja. Dúfam, že všetci využijeme posledný zostávajúci čas a budeme sa usilovne kultivovať. Ako hovoria bežní ľudia, treba sa bezodkladne preskúmať, zamyslieť, nájsť svoje nedostatky a doplniť medzery, aby sme dobehli pokrok Majstrovej nápravy Fa.
Ľudské záležitosti sú ako dobre nacvičená divadelná hra: keď opona spadne, všetko sa skončí. Všetky svetské veci sú prchavé ako piesok v ruke – čím pevnejšie ho zvierame, tým rýchlejšie uniká. Odložme preto ľudské pripútanosti, ktoré vlastne ani nie sú naše, a nasledujme Majstra späť na miesto, odkiaľ sme prišli. Prajem si, aby som sa so všetkými spolupraktizujúcimi opäť stretol na nebesách.
Moja úroveň je obmedzená, toto sú len moje osobné pochopenia. Upozornite ma prosím na prípadné nedostatky.
