(Minghui.org) Od zriadenia druhej ženskej väznice v provincii Liaoning 31. augusta 2019 táto väznica aktívne prenasleduje praktizujúce Falun Gongu. Mnohé praktizujúce tu boli nútené pracovať bez nároku na mzdu, boli im odopreté návštevy rodiny alebo ich mučili za to, že sa nezriekli svojej viery.
Nižšie sú podrobne uvedené niektoré správy o prenasledovaní v tomto väzení.
Nútená práca
Väznica má veľkú továreň na výrobu páperových búnd. Odhaduje sa, že v nej naraz pracovalo až 3 000 väzenkýň. Dozorcovia dohliadajú na výrobu veľmi pozorne. Keďže bundy sa vyvážajú do zahraničia, vyžaduje sa vysoká kvalita. Väzenkyne sú nútené pracovať nepretržite každý deň od 4.00 do 19.00, s výnimkou krátkej rannej rozcvičky. Aj napriek tomu dozorcovia neustále zvyšujú pracovné zaťaženie.
Aby sa dosiahli kvóty, väzenkyne nesmú chodiť na toaletu sami a musia ju navštevovať v trojiciach. Čas na jedlo majú obmedzený na päť minút. Ak chce väzenkyňa požiadať o voľno, musí si pred dozorcami kľaknúť. Dozorca ho schváli, len ak dotyčná splnila výrobnú kvótu. Ak cieľ nesplní, môže je byť dokonca odopreté aj použitie toalety.
Jedna páperová bunda musí vo výrobnom procese prejsť približne 60 až 100 krokmi. To spôsobuje, že väzenkyne sa navzájom naháňajú a pri oneskorení niektorého kroku sa bijú. Väznicu často navštevujú miestni vládni predstavitelia. Počas návštev musia všetky väzenkyne pokračovať v práci a nemôžu ani zdvihnúť hlavu. V nedeľu majú povolené 30 minút odpočívať a prať, no musia pokračovať v štúdiu a písať „myšlienkové správy“.
Ak niektorá väzenkyňa nedokáže splniť svoju výrobnú kvótu, dozorcovia vyhlásia jej meno. Tie, ktoré sú menované, sú vystavené trestom slovného urážania, sú nútené buď stáť, alebo čupieť a nedostávajú jedlo, ani si nesmú kúpiť žiadne potraviny. Ostatné väzenkyne v tej istej cele sú následne tiež potrestané.
Väčšina mladších väzenkýň pracuje pomaly, pretože nemajú potrebné zručnosti. Často musia bundy prerábať. Niektoré z nich po urážkach a trestoch preplakali celý deň, iné od vyčerpania omdlievajú. Niektoré si prepichli prsty ihlami, iným ich po zranení amputovali. Dve väzenkyne sa pokúsili spáchať samovraždu prehltnutím ihiel, no neúspešne – boli potrestané a nútené písať reflexie.
Vyššie opísané praktiky sú týraním bežných väzenkýň. Praktizujúce Falun Gongu sú kvôli svojej viere vystavené ešte krutejšiemu mučeniu.
Dozorcovia podnecujú väzenkyne k prenasledovaniu praktizujúcich
Bežné väzenkyne po prijatí do väzenia najprv zostávajú v nástupnom tíme na „úvodné vzdelávanie“. Pred prepustením zas musia po určitý čas zostať v prepúšťacom tíme. Praktizujúce Falun Gongu však nesmú zostať ani v jednom z týchto tímov, aby sa zabránilo ich kontaktu s ostatnými väzenkyňami.
Keď je praktizujúca prijatá do väzenia, dozorca sa s ňou porozpráva a zhodnotí, ako pevne praktizuje Falun Gong. Potom praktizujúcu pridelia do oddelenia, ktoré má za úlohu poskytnúť plán jej „transformácie“.
Vo všeobecnosti sú menovky väzenkýň buď biele, žlté alebo červené. Biela farba znamená „všeobecný dohľad“, žltá „uvoľnený režim“ a červená „prísny dohľad“. Avšak bez ohľadu na to, či praktizujúce Falun Gongu boli alebo neboli „transformované“, ich menovky sú červené, čo znamená „prísny dohľad“.
Dozorcovia sa zvyčajne vyhýbajú bitiu samotných praktizujúcich. Namiesto toho motivujú bežné väzenkyne k ich „transformácii“ ponukou skrátenia trestu. Spoluväzenkyne môžu získať až deväťmesačné zníženie trestu, ak donútia praktizujúcu vzdať sa Falun Gongu. Preto sa mnohé aktívne zapájajú do prenasledovania.
Na jednu praktizujúcu sú zvyčajne pridelené dve väzenkyne a praktizujúce nesmú byť spolu v jednej cele. Tie, ktoré sa odmietajú „transformovať“ sú bité, nedávajú im jedlo, sú slovne urážané, nútené stáť tvárou k stene, alebo dlhé hodiny drepovať a odopierajú im spánok. Dokonca aj po tom, čo je praktizujúca prinútená zrieknuť sa Falun Gongu, väzenkyne ju naďalej monitorujú a nedovolia jej hovoriť s inými praktizujúcimi.
Na praktizujúce sa používajú dve hlavné metódy mučenia. Jednou z nich je polievanie studenou vodou. V zimnom období sú praktizujúce odvedené do skladu a vyzlečené do spodnej bielizne. Z otvorených okien fúka ľadový vietor, zatiaľ čo praktizujúce sú nútení stáť v sprche a sú nepretržite oblievané studenou vodou od hlavy po päty.
Ďalšou metódou je samotka. V izolovanej budove je veľa malých miestností, do ktorých nepreniká žiadne slnečné ani umelé svetlo. Praktizujúce držané na samotke sa nesmú umývať a dostávajú len minimum jedla. V miestnosti nie je žiadna posteľ a na podlahe je len niekoľko roztrhaných prikrývok. Ako toaleta slúži plytká misa bez splachovania. Tá sa čistí raz denne, čo v miestnosti vytvára neznesiteľný zápach. V izbe nie je ventilácia ani kúrenie. Ak praktizujúce robia cvičenia Falun Gongu, dozorcovia, ktorí ich monitorujú prostredníctvom priemyselnej kamery, na nich začnú kričať. Hoci je praktizujúca v miestnosti zamknutá, väzenkyne majú za úlohu naďalej ju monitorovať z chodby.
Vo väzenskom poriadku sa uvádza, že doba umiestnenia na samotku je 7 až 15 dní, ale v druhej ženskej väznici v provincii Liaoning tam dozorcovia držia praktizujúce ako dlho chcú, od niekoľkých mesiacov, až po niekoľko rokov. Väzenkyňa, ktorá bola kedysi zavretá v takejto miestnosti za „útok“ na dozorcu, bola po prepustení vychudnutá a bola v zlom psychickom stave.
Praktizujúca pani Li Jing bola donútená zriecť sa Falun Gongu. Neskôr to oľutovala a oznámila, že sa k praxi opäť vráti. Za trest ju dozorcovia v zime poliali studenou vodou a podnecovali spoluväzenkyne v jej cele, aby ju každý deň bili. Bola nútená stáť tvárou k stene, nemala dovolené spať a v zime bola nútená čupieť v tenkom oblečení tvárou smerom k otvorenému oknu. Raz, keď si umývala zuby, spoluväzenkyňa Luo Shuyuan na ňu vyliala lavór s vodou a položila jej ho na hlavu. Pani Li si stále odpykáva svoj trest.
Pani Wang Qingrong, ktorá má 73 rokov, bola odsúdená na päť rokov. Keďže sa odmietla „transformovať“, často ju bili a nútili upratovať celu. Potom bola nútená čupieť a nesmela spať. V zime ju oblievali studenou vodou. Všetko zimné oblečenie jej bolo skonfiškované a zostalo jej len tenké oblečenie. Jedlo a veci dennej potreby jej tiež zobrali. Pani Wang nemala žiadny toaletný papier a musela sa umývať pomocou fľaše s vodou. Raz, keď bola vo väzenskej továrni, ju jeden z väzňov kopol. Jej hlava narazila do stroja a ona omdlela. V dôsledku dlhodobého prenasledovania si pani Wang nedokázala narovnať dolnú časť chrbta. V októbri 2024 ju poslali na samotku a prepustili ju až v marci 2025, keď jej vypršal trest.
Pani Wu Jiufen je šesťdesiatnička z mesta Huludao, ktorá bola odsúdená na jeden rok. Bola poslaná do 4. tímu 4. oddelenia. Tento tím zaobchádzal s praktizujúcimi veľmi kruto. Pri nástupe do väzenia ju surovo zbili. Tvár mala opuchnutú a pomliaždenú, jednu očnú buľvu mala vypuklú a celé očné bielko jej sčernelo. Celé telo mala pomliaždené. Väzni ju tiež štípali do bradaviek a intímnych partií, čo jej spôsobovalo ťažkosti pri chôdzi a používaní toalety. Napriek svojmu stavu bola pani Wu stále nútená stáť pri strážnom stole v továrni.
Ďalšia praktizujúca bola zbitá len za to, že jej podala ruku. Pani Wu bola neskôr opäť zbitá a vyzerala ako otupená, keď ju ostatní zdravili. Napokon ju prepustili.
Pani Li Yujie, šesťdesiatnička z mesta Shenyang, bola odsúdená na 1,5 roka. Bola zadržaná na 4. oddelení. Keďže sa odmietla „transformovať“, bola bitá, trestaná, ponižovaná, zbavovaná spánku a v zime oblievaná studenou vodou. Prepustená bola v septembri 2024.
Pani Liu Yubo má 65 rokov, je z mesta Huludao, a bola odsúdená na dva roky a tri mesiace. Bola zadržiavaná na 4. oddelení. Keď prvýkrát vstúpila do divízie, bola zbitá tak surovo, že mala vážne poranenú spodnú časť chrbta a nohy. Keďže chodila veľmi pomaly, väzenkyňa Feng Linlin ju strčila na zem a ťahala ju po zemi za vlasy. Keď sa praktizujúca opýtala Feng na toto správanie, Feng povedala, že pani Liu predstierala, že je chorá. Kapitán potom vynadal praktizujúcej za to, že Feng „provokovala“. Pani Liu si stále odpykáva trest vo väzení.
Štyridsaťročná pani Wei Yuchi bola odsúdená na päť rokov. Keďže ju dozorcovia často karhali, že nesplnila výrobný cieľ, bola nútená čupieť do 23.00 a nedostávala žiadne jedlo. Neskôr ju prepustili.
Praktizujúca z mesta Haicheng, ktorá bola prepustená, bola raz v sklade poliata studenou vodou.
Staršia praktizujúca spomínala, že väzni jej vylievali vodu na posteľnú bielizeň, takže nemohla spať. Bola tiež vychudnutá, pretože nedostávala dostatok jedla. Raz ju jedna z väzenkýň udrela do hrude.
Keď praktizujúce odmietli „transformáciu“, väzenkyne im dokonca napísali meno zakladateľa Falun Gongu na spodnú bielizeň a nútili ich nosiť ju.
Ak chcú praktizujúce vidieť svoju rodinu, musia podať žiadosť a napísať v nej, že sú zločinky. Ak odmietnu dodržať toto pravidlo, návštevy rodiny sú im odopreté.
Páchatelia zapojení do prenasledovania
Väzenkyňa Liu Lijia násilne udrela pani Wu Jiufen. Väzeňkyňa Luo Shuyuan často nadávala a urážala pani Li Jing a podnecovala aj ostatných v tej istej cele, aby bili pani Li.
Väzenkyne Feng Linlin a Sun Shanshan brutálne bili pani Wang Qingrong.
Väzenkyňa Sun Baoyan bola poverená dozorcom, aby očierňovala zakladateľa Falun Gongu a ponižovala praktizujúcich Falun Gongu. Keďže sa spolu s väzenkyňou Cui Xiaoqiang aktívne podieľali na prenasledovaní, dozorcovia zariadili, aby všetky novoprijaté praktizujúce bývali s nimi v jednej cele. 12-ročný trest pre Cui bol potom za odmenu skrátený o dva roky.
Našli sa aj dobrosrdeční dozorcovia a väzni, ktorí sa snažili praktizujúce Falun Gongu chrániť. Niektorí im povedali: „Viem, že ste dobrý človek.“ Niektoré väzenkyne prestali prenasledovať praktizujúce po tom, čo sa dozvedeli viac o Falun Gongu. Niektoré zas požiadali praktizujúce, ktoré mali byť čoskoro prepustené, o knihy Falun Gongu a povedali, že po prepustení budú tiež praktizovať Falun Gong.
