(Minghui.org) Môj syn nepočul zvoniť mobilný telefón, a tak zmeškal hovor z pevnej linky. Keď zavolal späť, zistil, že to bolo z policajnej stanice. Osoba, ktorá zdvihla telefón, povedala, že volal niekto iný a že tá osoba odišla. Povedal nám: „Volali mi z policajnej stanice. Pravdepodobne hľadajú mamu.“ Polícia to tak urobila už predtým – namiesto toho, aby zavolala priamo mne, zavolala môjmu synovi.
Na druhý deň som bola u inej praktizujúcej a ona mi povedala, že niekto z policajnej stanice volal aj jej manželovi – dvakrát za posledné dva dni – a pýtal sa, kde bývajú a či sú stále v jeho jurisdikcii. Ona a jej manžel majú dva byty a predtým bývali v tom druhom. Myslela som si, že mi volajú z toho istého dôvodu, keďže aj my vlastníme dva byty.
Okolo 19:20 mi zavolalo neznáme mobilné číslo. Keď som sa pozrela na číslo, intuícia mi napovedala, že je to niekto z policajnej stanice. Mala som to zdvihnúť, alebo nie? V tej chvíli mi prišli na myseľ Majstrove slová:
„Navrhujem, aby všetci žiaci, ktorých sa snažia násilne transformovať (toto nezahŕňa tých, ktorí neboli vzatí na transformáciu) odhalili zlo a objasnili pravdu tým ľuďom, ktorí robia transformačnú prácu a povedali im o vzťahu medzi príčinou a následkom ‚dobro aj zlo bude odplatené‘.“ („Návrh“, Základy pre ďalší pokrok II)
Uvedomila som si, že by som sa mala k tomu postaviť čestne a dôstojne, a tak som zdvihla telefón.
Volala mi policajtka z policajnej stanice. Spýtala som sa jej na priezvisko a ona mi odpovedala, že je „policajtka Wang“. Potom sa ma spýtala: „Voláte sa tak a tak?“ Keď som sa jej spýtala, ako vie moje meno, ignorovala ma a povedala: „Bývate na tej a tej adrese? [Uviedla moju presnú adresu.] Snažili sme sa zavolať vášmu synovi, ale nikto to nezdvihol.“
„Ako to, že viete toľko o mojej rodine?“ spýtala som sa. „Ako sa voláte?“
Ona odpovedala: „Prečo potrebujete vedieť moje meno?“ A pokračovala: „Bývate na tom a tom mieste?“
Povedala som: „Viete toľko o mojej rodine. Nie je prirodzené, že sa vás pýtam na vaše meno? Viete dokonca meno môjho syna. Čo presne sa snažíte dosiahnuť? Ako sa voláte?“
Neochotne mi to povedala a potom sa spýtala: „Bývate na tej a tej adrese? Ste už na dôchodku, však?“
Keď som jej odpovedala, že áno, povedala, že ma musí navštíviť doma, aby ma odfotila. „Načo?“ spýtala som sa. „Chodíte do každej domácnosti?“ Keď povedala, že áno, opýtala som sa: „To znamená, že fotografujete každého obyvateľa v každej štvrti v celom meste?“ V tom momente sa hovor prerušil. Na telefóne sa zobrazila správa: „Sieť odpojená, nie je možné sa pripojiť.“ Nebola som si istá, či to bolo kvôli môjmu signálu alebo jej.
Hovorila som o tom so svojím manželom (tiež praktizujúcim). Poradil mi: „Správaj sa k nej ako k členovi rodiny a nekomplikuj to. Buď milá. Všetci len robia svoju prácu. Hovor s ňou s pokojnou mysľou. Budem na to vysielať spravodlivé myšlienky. Pravdepodobne nám vypadol signál, tak jej zavolaj neskôr.“
Premýšľala som o tom, čo povedal Majster, že musíme byť zodpovední voči Fa a voči vnímajúcim bytostiam a že mu musíme pomáhať zachraňovať vnímajúce bytosti a nedovoliť, aby ich zlo zničilo. Nie som proti vnímajúcim bytostiam – sme na tej istej strane. Všetci vieme, že praktizujúci Falun Dafa sú prenasledovaní. V skutočnosti sú prenasledovaní aj tí, ktorí prenasledovanie vykonávajú, len si to neuvedomujú. Zlo ich využíva na prenasledovanie praktizujúcich a tým ich ničí. Vzťah medzi praktizujúcimi a vnímajúcimi bytosťami je taký, že my ich zachraňujeme a oni sú zachraňovaní; všetci sú členmi Majstrovej rodiny.
Keď som prišla domov, postavila som sa pred obraz Majstra, zložila ruky a povedala: „Majster, prosím, posilnite moje spravodlivé myšlienky. Prosím, posilnite u policajtky Wang jej dobrosrdečnú stránku – Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť – ktorá je jej vrodenou povahou.“
O 20:30 som jej zavolala späť a povedala som: „Veľmi sa ospravedlňujem, že volám tak neskoro.“ Povedala, že to nevadí, tak som pokračovala: „Dovoľte mi to vysvetliť. Keď sa náš predchádzajúci telefonát prerušil, na mojom telefóne sa zobrazilo ‚sieť odpojená, nemožno sa pripojiť‘. Nebola som si istá, či to bolo kvôli môjmu signálu alebo vášmu. Nezložila som vám telefón.“
Povedala: „To je v poriadku. Čudovala som sa, prečo vás zrazu nepočujem.“
Potom som sa jej láskavo opýtala: „O čo vlastne ide? Nikto z našich susedov tu nepočul nič o návštevách domácností.“
Opýtala sa ma, či som niekedy praktizovala Falun Dafa, a keď som jej povedala, že áno, vysvetlila mi: „Musím vás navštíviť doma a odfotiť vás, aby som dokázala, že som bola u vás a rozprávala sa s vami.“
Odmietla som návštevu s tým, že by to malo negatívny vplyv, na čo mi odpovedala: „Tak príďte na stanicu.“ Keď som odmietla aj to, povedala mi: „Tak si urobte fotku sami a pošlite mi ju.“
Povedala som: „To tiež nemôžem urobiť. Bol by to dôkaz vašej účasti na prenasledovaní a niesli by ste za to zodpovednosť. Budete za to zodpovedná po zvyšok svojho života – vyšetrovania prebiehajú aj desaťročia neskôr. Zodpovední sú tí, ktorí vytvárajú politiky, vydávajú príkazy, zúčastňujú sa na prenasledovaní a vykonávajú prenasledovanie, nehovoriac o spolupáchateľoch.“
„Čo je spolupáchateľ? Každý, kto s tým súhlasí. Falun Dafa učí pravdivosti, súcitu a znášanlivosti. Na tom nie je nič zlé a je to v súlade s článkom 36 Ústavy. Nezničte sa kvôli svojej práci, nestojí to za to. Mali by ste sa pozrieť na článok 60 zákona o štátnej službe, ktorý hovorí, že tí, ktorí vykonávajú nesprávne pokyny nadriadených, nesú tiež zodpovednosť.“
„Ak teraz urobíte fotografiu, môže to viesť k tomu, že neskôr budete musieť niesť zodpovednosť. Táto právna pasca bola nastražená už dávno. Musíte mať oči otvorené a ponechať si zadné dvierka. Všetci sa len snažíme zarobiť si na živobytie a chápem, že to nie je ľahké. V dnešnej dobe je pre mladých ľudí veľmi ťažké nájsť si prácu. Ale nikto za vás zodpovednosť neprevezme. Tak to proste je. Všetci sa vyhýbajú zodpovednosti a nikto za vás zodpovednosť neprevezme.“
Povedala: „Áno, ale už som sa odfotila s dvoma ľuďmi.“
Vysvetlila som: „Musíte byť naozaj opatrná. Fotografovanie s ľuďmi nie je pre vás dobré.“
Pokračovala: „Zajtra sa porozprávam so svojím nadriadeným a uvidím, či je v poriadku, ak nebudem fotiť.“
Poznamenala som: „Z vecí, ktoré sa nedávno stali v mojej rodine, som si uvedomila, že nebesia nás sledujú a vidia všetko, čo robíme. Musíme byť milí a nikomu neubližovať.“
Súhlasila: „Na tom, že sme milí, nie je nič zlé.“
Povedala som: „Láskavosť pretrvá aj skúšku času,“ a ona súhlasila. Ešte raz som sa ospravedlnila za to, že som volala tak neskoro a rušila ju, ale ona poznamenala, že to nevadí.
Nasledujúce ráno sme s manželom išli k policajnej stanici a vysielali sme spravodlivé myšlienky. Tá policajtka už nikdy nezavolala. Zvolila si láskavosť a ja som bola za ňu šťastná.
Miestny praktizujúci bol zatknutý a prenasledovaný, tak som hľadala nejaké referenčné materiály. V jednom článku sa hovorilo o postoji, ktorý by sme mali mať pri komunikácii s verejnými činiteľmi, čo ma hlboko dojalo. V článku sa písalo, že tí, ktorí sa skutočne musia postaviť proti prenasledovaniu, sú ľudia, ktorí pracujú na policajných staniciach, prokuratúrach a súdoch. Zlo ich prenasleduje a vo svojej práci sa musia skutočne postaviť proti prenasledovaniu. Sú zneužívaní na prenasledovanie dobrých ľudí a my im musíme pomôcť, aby si to uvedomili. Potom budú vedieť, čo majú robiť.
