(Minghui.org)
Dobrý deň, súcitný a veľký Majster!
Dobrý deň, ctení praktizujúci!
Kanadský pochodový orchester Tian Guo bol založený v apríli 2006. Pred jeho založením som počula, že praktizujúci v Spojených štátoch si už zadovážili hudobné nástroje a začali nacvičovať.
V tom čase som sa rozhodla, že si vyberiem ľahkú flautu a naučím sa na ňu hrať. Predstavovala som si éterickú krásu nebeských dievčat, akoby tá nádherná scéna bola priamo pred mojimi očami. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som túžila mať tú flautu v rukách.
V tom čase nám kapelník oznámil: „Zo Spojených štátov dorazila zásielka hudobných nástrojov. Zajtra si ich choďte vyzdvihnúť na určené miesto.“
Prišla som na miesto s veľkým predstihom a plná radosti. Zbadala som tam dirigenta a niekoľko ďalších praktizujúcich, z ktorých každý niesol niekoľko veľkých debien. Čudovala som sa, prečo som nevidela nikoho niesť malé, krehké debny.
V tom momente sa ozval kapelník: „Nástroje ako flauta, klarinet, trúbka a saxofón budeme musieť dovážať postupne, keď niektorí z nás pôjdu do Spojených štátov. Všetko sú to nástroje s nízkym registrom.“
Vedúci ukázal na mňa a povedal: „Ostáva ti len táto krabica – volá sa barytón.“
V tej chvíli som si pomyslela: „Nechcem ho. Počkám si na flautu alebo na iný nástroj v peknom puzdre.“
Vtom mi jedna praktizujúca pošepkala: „Každý nástroj, ktorý dostaneš, má svoj dôvod.“ Povzdychla som si... no dobre. Neochotne som si vzala barytón. Pôsobil ťažko a objemne. Keď som prišla domov a párkrát som do neho fúkla, nevyšiel z neho žiadny zvuk.
O dva dni neskôr mi zavolala jedna praktikujúca: „Počula som, že nechceš ten barytón. Rada by som si ho vzala, môžem hrať na akýkoľvek nástroj!“
Nasledujúce ráno som mala živý sen: bacuľatý chlapec vo veku štyroch alebo piatich rokov sa hral s autíčkami Hot Wheels, zatiaľ čo staršia žena sedela neďaleko, mračila sa a vyzerala veľmi nešťastne. Po prebudení som premýšľala nad jeho významom.
Zrazu som si spomenula na učenie Majstra:
„Preto vám hovorím, nestraťte to ľahko iba preto, že ste to ľahko získali. Sú nesmierne hodnotné a neoceniteľné.“ (Šiesta lekcia, Zhuan Falun)
Majstrov náznak ma prebudil. Rýchlo som otvorila puzdro, priložila barytón k perám a jemne fúkla do náustka.
„Fungovalo to! Ach, zrazu to hralo!“ Bola som taká šťastná! A dokonca som vedela zahrať tóny solmizačnej stupnice! Teraz by som ho už nikomu nechcela dať. Zavolala som jednej praktizujúcej a povedala: „Vydala som zvuk! Viem zahrať tóny! A tento ‚barytón‘ je môj nástroj na záchranu ľudí.“ Porozprávala som jej o svojom sne a po vypočutí aj ona uverila, že tento barytón je môj nástroj na záchranu ľudí.
Od toho dňa som už nikdy nechcela hrať na flautu. Akokoľvek som sa na svoj barytón pozrela, pripadal mi ako bacuľaté dieťa; nemohla som sa ho nabažiť ani ho odložiť. Môj nástroj je naozaj magický.
Od založenia kapely až dodnes ho takmer nebolo potrebné opravovať – vymenili sme len jednu či dve malé časti. Iní praktizujúci s podobnými nástrojmi si už museli zaobstarať nové, ale ten môj stále vydáva jasný, zvučný tón. A všetko na ňom je dokonalé. Pomenovala som ho „Jasnosť“, a toto meno mi neustále pripomína, aby som tento posvätný nástroj používala vedome a s čistou mysľou na záchranu druhých. Podnecuje ma to k usilovnému praktizovaniu, k dobrému hraniu a k fúkaniu z celého srdca.
„Jasnosť“ ma sprevádzala cez kruté zimy a spaľujúce letá a zúčastnili sme sa spoločne stoviek sprievodov. Preto si tento posvätný nástroj vážim a cením si každý jeden sprievod. Už takmer 20 rokov som členkou pochodového orchestra Tian Guo a za celý čas som vynechala len niekoľko sprievodov.
Aby sme zvýšili celkovú kvalitu a zabezpečili synchronizované pochodovanie, venujeme každý týždeň pol dňa nácvikom. Pred sprievodmi musí každý člen odovzdať svoje cvičné úlohy a zúčastniť sa môžu len tí, ktorí ich zvládnu. Obzvlášť dôležité je hrať hlavnú melódiu presne a jednotne.
Prvky ako synkopa, bodkované noty, akcenty mimo taktu a trioly musia byť vykonané bezchybne – a práve s tým mám problémy. Keďže som však s orchestrom už mnoho rokov, nesprávne alebo nepresné hranie z mojej strany by bolo trápne a bála by som sa odovzdať svoje cvičné nahrávky.
Navyše, za posledných pár rokov sa k našej sekcii nízkych nástrojov pripojilo vyše tucet nových členov. Medzi nimi sú ľudia, ktorí študovali hudbu na škole alebo dokonca pôsobili ako učitelia hudby, a všetci majú veľmi pokročilé hudobné zručnosti.
Hoci som dlhoročnou členkou, keď som začínala, naučila som sa hrať prevažne sama, bez odborného vedenia. Moja nátisková technika a technika hry preto zaostávali za tými, ktorí pred vstupom do orchestra absolvovali výučbu. Tento stav na mňa vyvíjala tlak. Usilovne som teda cvičila úlohy pre našu sekciu.
Keď som začala nadobúdať pocit, že sa blížim k cieľu, požiadala som zručnejších kolegov, aby si ma vypočuli a poskytli mi spätnú väzbu. Moji kolegovia boli rovnako oddaní. Po vypočutí si môjho cvičenia mi ponúkli rady: „Táto triola nie je dosť silná“ alebo „Tá bodkovaná nota nie je dostatočne výrazná“. Prostredníctvom tohto opakovaného procesu som si sama zdokonalila techniku, pričom som často cvičila bez prestávky dve alebo tri hodiny.
Vytrvalosť sa vyplatila a nakoniec som prestala mať strach z odovzdávania vypracovaných zadaní a niekedy som ich dokonca odovzdala ako prvá. Členovia tímu všetci poznamenali, že sa mi zlepšila hra, a chválili ma, čo ma veľmi potešilo. Konečne som mala pocit, že som súčasťou tímu. Prekonala som strach zo straty tváre a sebectvo – namiesto toho som si kultivovala srdce pokory, odložila som svoje ego a pokorne som prosila kolegov o pomoc.
Majster nám povedal:
„Keď kapela hrala, energia, ktorú vysielala, bola obrovská. Či to bola vysielaná energia, zvuky, ktoré ste robili, alebo hudba a noty samotné, všetky mali účinok potvrdzovania Fa a vysielania energie.
V ten deň počas sprievodu cez Chinatown, početní Bohovia v každej dimenzii na nebesiach – Bohovia napĺňajúci oblohu – bubnovali na vojenské bubny. Mnoho, mnoho nebeských vojakov a generálov postupovalo vpred.“ (Vyučovanie Fa v Los Angeles)
Keď kráčam v sprievode, moje srdce je vždy plné vďačnosti a ďakujem Majstrovi za to, že mi udelil tento zázračný nástroj. Pocit zachraňovania životov je neopísateľný. Počas každého sprievodu hrám bez prestávky od začiatku do konca a snažím sa nevynechať ani jedinú notu. Keď vidím ľudí lemujúcich ulice, ako tlieskajú, fotia, nahrávajú videá, hýbu sa do rytmu hudby a na ich tvárach vidím výraz čistej radosti, vždy si spomeniem na Majstrovu báseň „Slivkové kvety“ zo zbierky Hong Yin II. časť a hlboko ma to dojme.
Pred desiatimi rokmi som pracovala v továrni. Po sprievode som išla autom do práce. Niektorí kolegovia vedeli, že praktizujem Falun Dafa, a tak ma počas prestávky požiadali, aby som vytiahla nástroj a zahrala im. Zahrala som pieseň „Falun Dafa je dobrý“. Hneď ako som začala hrať, dokonca aj mňa zaskočilo, ako ten čistý, zvučný zvuk akoby prenikal nebom.
Kolegovia ma okamžite obklopili a naliehali, aby som zahrala ďalšiu skladbu. Tak som zahrala „Svätý Kráľ Faluna“. Odvtedy so mnou vždy radi spolupracovali a veľmi ich zaujímalo, keď som im hovorila o kráse Dafa, zásadách toho, ako byť dobrým človekom, a o tom, ako Čínska komunistická strana (ČKS) zo závisti prenasleduje praktizujúcich Falun Dafa.
Vyrozprávala som im, ako ma ČKS štyrikrát zatkla len za to, že som hovorila pravdu. Niektorí dokonca ronili slzy. Bola som hlboko vďačná, že som im pomohla pochopiť pravdu. Všetko toto pramení z moci a múdrosti, ktorú mi udelil Dafa. Umožňuje mi to používať nástroje, ktoré mi dal Majster, na šírenie pravdy a zachraňovanie životov. Som Majstrovi nesmierne vďačná.
Náš pochodový orchester sa zúčastňuje na sprievodoch v celej komunite a v okolitých malých mestách, zvyčajne cez víkendy a sviatky. Sezóna trvá od veľkonočných sviatkov v apríli až do konca decembra pred Vianocami. Najmä pred Vianocami často mávame aj dva sprievody za deň a keď dostaneme nejaké špeciálne pozvanie, niekedy vystupujeme až na troch sprievodoch.
Tento rok bolo počasie veterné a daždivé a vzdialenosti medzi dvoma sprievodmi v jeden deň boli dosť veľké. Sme však kultivujúci, ktorí kráčajú po božskej ceste, a naše sprievody sprevádzali zázraky. Akonáhle sme raz nastúpili do autobusu, vonku sa spustil veľmi silný dážď. Keď sme sedeli vo vnútri, sústredili sme svoju myseľ a spoločne sme opakovane recitovali „O Dafa“ a báseň „Nebeský orchester“ z knihy Hong Yin IV. časť. Keď sme dorazili na miesto určenia, dážď prestal a obloha sa vyjasnila. Bolo to naozaj zázračné.
Jedného dňa sa konali dve sprievody. Prvý začal o 11:30 a naša skupina bola umiestnená relatívne blízko vpredu. Keďže ďalší sprievod bol naplánovaný na 18:00, vedúci tímu naliehal na všetkých, aby sa po skončení rýchlo zhromaždili na mieste a zoradili sa.
Keď som tam bežala, stúpila som do diery v tráve a noha mi v nej uviazla. Kolega trúbkar mi pribehol na pomoc. Moja prvá myšlienka bola: „Je to v poriadku. Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré. Úplne odmietam pokusy starých síl sabotovať a zasahovať do mojej misie zachraňovať ľudí. Odmietam ich uznať. Určite sa zúčastním tohto sprievodu.“ V duchu som požiadala Majstra, aby posilnil moje spravodlivé myšlienky.
Keď sa sprievod začal, po celý čas som si udržiavala spravodlivé myšlienky a prosila som Majstra o podporu. Po sprievode som sa spýtala kolegyne, ktorá išla za mnou: „Všimla si si, že by som kráčala zvláštne?“ Odpovedala: „Nevšimla som si nič nezvyčajné.“ Vedela som, že Majster ma celý čas ochraňoval. Ďakujem, Majster!
Počas prestávky uprostred sprievodu niektorí praktizujúci jedli vo svojich autách. Keď sa dozvedeli o mojej situácii, posadali si do áut a pomohli mi vysielaním spravodlivých myšlienok. V druhom sprievode som vďaka Majstrovmu požehnaniu tiež absolvovala celú trasu. Keď som sa večer vrátila domov, začala bolesť; celá noha mi opuchla a sfialovela.
Nasledujúci týždeň sa konal ďalší sprievod. Keď sa ma praktizujúci opýtali na moje nohy, odpovedala som: „Sú v poriadku, splatila som veľký karmický dlh.“ Som hlboko vďačná Majstrovi, že mi tento rok dovolil zúčastniť sa projektu pochodového orchestra Tian Guo a zachraňovať životy prostredníctvom sprievodov bez vynechania jediného sprievodu.
Keď som na internete našla správu o nás – o tom veľkolepom, mocnom a dokonale synchronizovanom sprievode – a všimla som si medzi nimi sama seba, do očí mi vhŕkli slzy. Budem Majstrovi naveky vďačná za to, že mi udelil tento posvätný nástroj Fa.
Ďakujem, Majster!
Ďakujem, ctení praktizujúci!
(Vybrané príspevky zo stretnutí na zdieľanie skúseností pri príležitosti 20. výročia založenia pochodového orchestra Tian Guo)
