(Minghui.org) Na podnet mojej mamy som v roku 1998 začala praktizovať Falun Dafa. V tom čase som chodila na strednú školu a ostatní praktizujúci ma považovali za „mladú učeníčku Dafa“.
Mala som veľa školských povinností, takže som len občas cvičila s mamou a knihu Zhuan Falun som čítala, keď mi zvýšil čas. Moje chápanie princípov Fa bolo pomerne plytké a povrchné.
Po júli 1999, keď začalo prenasledovanie, väčšina mladých praktizujúcich v mojom veku v našej oblasti prestala praktizovať. Ja som vďaka neustálemu povzbudzovaniu mamy pokračovala a keď som mala čas, pomáhala som tlačiť materiály na objasňovanie pravdy, vylepovať letáky a podobne. Chodila som tiež s mamou na skupinové štúdium Fa a vysielala som spravodlivé myšlienky, zatiaľ čo ostatní objasňovali pravdu ľuďom tvárou v tvár.
Ostatní praktizujúci ma často chválili a hovorili: „Je skvelé, že si vytrvala v kultivácii! Keby len moje dieťa bolo ako ty.“
Vďaka týmto komplimentom som sa stala trochu samoľúbou ohľadom kultivácie a mala som pocit, že aj keď nie som veľmi usilovná, stále sa kultivujem. Podľa slov mojej mamy sa dalo povedať, že som „dohnala pokrok nápravy Fa“. Chcela ma tým motivovať, aby som nezostala pozadu, ale ja som to brala ako niečo, na čo môžem byť pyšná.
Po odchode z Číny som získala príležitosť kultivovať sa v skupine s ostatnými praktizujúcimi. Neskôr začal praktizovať aj môj manžel. Jeho nováčikovské nadšenie nás povzbudzovalo a zdalo sa, že naša kultivácia ide dobre; robili sme tiež tri veci, ktoré majú praktizujúci robiť.
Cítila som, že sa moja kultivácia zlepšuje prostredníctvom skúšok a zbavovania sa ľudských pripútaností. Na povrchu som bola dosť usilovná. Potom sa však začali vyplavovať na povrch moje pretrvávajúce problémy spôsobené tým, že som sa dlhodobo pevne nekultivovala.
Javilo sa to, akoby som bola znova a znova skúšaná v tých istých veciach. Môj stav pri cvičení a vysielaní spravodlivých myšlienok tiež nebol dobrý a nedokázala som dosiahnuť prielom. Pri zdieľaní s inými praktizujúcimi, ktorí boli naozaj usilovní, som vždy cítila, že som od nich trochu odlišná, ale nedokázala som identifikovať, v čom spočívajú tieto rozdiely.
Keď som raz o polnoci vysielala spravodlivé myšlienky, požiadala som Majstra o náznak ohľadom mojej základnej pripútanosti.
Tej noci som mala sen. Odohrávalo sa to v období Čínskej republiky a ja som bola vodcom skupiny detí z ulice vo veku asi 14 alebo 15 rokov. Pomyslela som si, že v meste je nuda, a povedala som, že by sme mali odísť z mesta a ísť sa zabaviť.
Jeden starý muž nám povedal: „To nesmiete urobiť. Vonku je to nebezpečné. Ak odídete, môže vás to stáť život.“ Hoci som na jeho varovanie nič nepovedala, v duchu som si pomyslela: „Nechcete, aby som šla, ale ja pôjdem aj tak. Vôbec vás nepočúvam.“
S jedným chlapcom sme sa vkradli do kasární japonskej armády a ukradli sme dve uniformy. Ten chlapec bol odvážny. Vyliezol na nákladné auto, posadil sa na prednú časť a predstieral, že dáva rozkazy: „Ty, choď tam hore! Ty, poď sem!“ Ja som tam len stála a pozerala sa na neho. Keď som sa prebudila, v uchu mi zaznelo slovo „vypočítavosť“.
Vtedy som nerozumela, čo to znamená, a až nedávno som začala chápať Majstrov náznak. Pojem „vypočítavosti“ v sebe zahŕňa súbor predstáv a negatívnych vlastností zo starého vesmíru, ako je vyhýbavosť a klamstvo, či ochrana seba samého tým, že zo strachu nasledujeme dav. Je to falošné ja, ktoré môže mnohými spôsobmi zasahovať do mojej kultivácie. Niekedy je hlboko skryté a robí moju kultiváciu povrchnou bez pevnej základne, pričom si to ani neuvedomujem.
Ukázalo sa mi to napríklad pri snahe kultivovať znášanlivosť. Snažila som sa zachovávať pokoj a venovala som pozornosť kultivácii reči. Hoci nemôžem povedať, že som si vždy udržala xinxing, snažila som sa to robiť dobre.
Tento rok som si privyrábala príležitostnými prácami v hoteli a po prvýkrát som sa stretla so šikanou na pracovisku. Vedela som, že je to skúška, takže som sa rozhodla udržať si xinxing. Chcela som ukázať pokojnú láskavosť praktizujúcej Dafa, aby som tak mohla lepšie objasniť pravdu o Falun Dafa svojim kolegom, ktorí všetci vedeli, že praktizujem Dafa.
Takže bez ohľadu na to, ako hrubo sa ku mne kolegyňa správala, či už na mňa kričala, trieskala účtovnou knihou a bezdôvodne ma šikanovala, zachovala som si úsmev na tvári, zostala som pokojná a pracovala som ešte usilovnejšie. Niekedy som jasne cítila, že negatívne bytosti, ktoré ju ovládajú, sú čoraz viac rozrušené a bezmocné.
Táto skúška trvala asi dva mesiace a postupne sa začala meniť a prestala ma šikanovať. Neskôr, keď som išla von kúpiť nejaké jedlo, povedala: „Hej, vonku je zima. Poď, obleč si môj kabát.“ Bol to naozaj zázračný obrat. Keby som nepraktizovala Dafa, nedokázala by som takúto situáciu zvládnuť.
Cítila som, že som urobila veľký pokrok v kultivácii znášanlivosti. Potom som však narazila na ďalší incident, ktorý mi pomohol uvedomiť si môj hlboko skrytý problém – „vypočítavosť“.
Jedného dňa sme s manželom meškali na skupinové cvičenia. On prišiel o niečo skôr ako ja a keď som dorazila, všimla som si, že sa nezladil s ostatnými a namiesto toho robí cvičenia s oneskorením. Zamračila som sa a bola som na neho nahnevaná.
Po cvičení sa ľudia začali rozchádzať na skupinové štúdium Fa, ale dvaja praktizujúci zostali so mnou a čakali, kým môj manžel dokončí posledné cvičenie.
„Koľko mu to ešte potrvá?“ spýtal sa jeden z nich.
V hĺbke duše som začala kritizovať manžela a myslela som si: „Mal si sa snažiť zosúladiť s ostatnými, aj keď si meškal. Nezohľadnil si jedno telo, len seba samého. Teraz, keď všetci skončili, mal by si sa aspoň zastaviť a pozrieť sa, čo robia ostatní. Nie si sebecký? Vyzeráš, že si usilovný, ale nie je to len naoko?“
Keď všetci odišli, začala som sa s ním hádať, nedbajúc na znášanlivosť, lebo som cítila, že mám pravdu.
Potom som si položila otázku: „Prečo dokážem prekonať skúšky v styku s bežnými ľuďmi, ale k svojmu manželovi som sa správala inak a obvinila som ho, že jeho správanie je ‚len naoko‘? Nie je aj on pre mňa zrkadlom, v ktorom sa ukazujú moje nedostatky, nad ktorými sa môžem zamyslieť? Robím aj ja v kultivácii veci ‚len naoko‘?“ Keď mi táto myšlienka prebleskla hlavou, ostala som šokovaná.
Zrazu som si uvedomila, že moja znášanlivosť bola podmienená, že sa menila v závislosti od osoby a situácie. Keď išlo o bežných ľudí, dokázala som praktizovať znášanlivosť bezpodmienečne.
Keď ma pri práci na projektoch Dafa občas kritizoval koordinátor, hoci som nič nepovedala, v hĺbke duše som si myslela: „Nie je to úplne moja vina.“
Niekedy som mala pocit, že s niektorými praktizujúcimi sme si akosi vzdialení a ak sa niekto z nich ku mne nesprával láskavo, dokázala som si udržať xinxing a ospravedlniť sa, keďže som to považovala za vplyv zasahovania. V hĺbke duše som si však hovorila: „Ani pre mňa to nebolo ľahké.“
Tieto príklady naznačujú, že moje správanie nezodpovedalo skutočnej kultivácii seba a bezpodmienečnému zbavovaniu sa sebeckých pripútaností. Moja znášanlivosť bola „len naoko“ a hoci sa zdá, že som znášanlivá, je to podmienené tým, že sa ostatní budú správať podľa mojich očakávaní. Nesprávam sa ako vodca detí z ulice v mojom sne? Keď nás ten starý muž varoval, nič som nepovedala, ale potom som aj tak nasledovala vlastný plán.
Za mojou zdanlivou znášanlivosťou sa skrýva mnoho ľudských predstáv a pripútaností, ako napríklad pocit neistoty, obavy o „zachovanie tváre“, snaha vyhnúť sa problémom kvôli pohodliu a podobne. Ešte menej znášanlivá som voči manželovi, najmä keď si myslím, že on je ten, kto sa mýli.
Moja „znášanlivosť“ je len povrchná, čo sa môže javiť v poriadku, ale v skutočnosti som sa nedokázala kultivovať podľa pevného štandardu, čo je forma „vypočítavosti“. To, čo len zdanlivo spĺňa požiadavky, je najviac zavádzajúce. Myslela som si, že sa kultivujem, ale nedokázala som sa zásadným spôsobom zmeniť.
Spomínam si, že v programe „Božská kultúra“ som počula príbeh s názvom „Napľuj mi do tváre, nechám to uschnúť“. Kancelár Lou Shide z dynastie Tang povedal svojmu mladšiemu bratovi, že ak mu niekto napľuje do tváre, mal by to nechať uschnúť, pretože pokojné znášanie poníženia s úsmevom je lepší spôsob, ako vyriešiť konflikt.
Bola som tým ohromená a stále som krútila hlavou a hovorila: „To nie je možné. To by som nikdy nedokázala, nikdy.“ Keď sa na to spätne pozerám, nebolo náhodou, že som ten príbeh počula.
Keď som si uvedomila svoj základný problém, rozhodla som sa, že vždy, keď narazím na skúšku xinxingu, ktorá vyžaduje znášanlivosť, budem hľadať v sebe. Ak sa mi nepodarí udržať si xinxing na 100 %, musí ísť o prejav môjho falošného „vypočítavého“ ja. Ak budem hľadať hlbšie, určite nájdem skryté ľudské predstavy a pripútanosti, a budem ich môcť odstrániť prostredníctvom kultivácie.
Táto „vypočítavosť“ sa prejavuje aj v mnohých iných aspektoch. Keď som raz s ostatnými zdieľala na cvičebnom mieste, praktizujúca menom Shun poukázala na to, že mám tendenciu vytvárať dojem, že sa ku každému „správam milo“, namiesto toho, aby som sa skutočne zdieľala a hovorila, čo si myslím.
Úprimne povedané, vtedy som s ňou nesúhlasila, pretože som sa pri zdieľaní vždy riadila zásadou: Stačí len „naznačiť podstatu“. Koniec koncov, človek sa musí kultivovať sám. Navyše to, čo vidím, nemusí byť skutočnosť a moje chápanie nemusí byť správne, a ak poviem niečo nesprávne, mohlo by to ľahko ublížiť ostatným. Okrem toho kultivácia zahŕňa aj to, že nevnucujem svoje názory ostatným. Až neskôr som si uvedomila, že môj spôsob myslenia bol veľmi nesprávny.
Spomínam si, že keď som manželovi rozprávala o svojom sne, mal pocit, že on bol ten chlapec, ktorý so mnou ukradol uniformy, a povedal, že v tom živote nebol veľmi múdry. Potom, čo sme ukradli uniformy, sa cítil nadutý a arogantný, a v dôsledku toho ho strelili do hlavy a zabili. V tomto živote sa narodil s hemangiómom na čele, ktorý mu chirurgicky odstránili, ale zostala po ňom jazva. „Ty si ma k tomu naviedla a ja som nakoniec zomrel. Mala by si prevziať zodpovednosť,“ povedal.
Keď som premýšľala nad tým, čo povedala Shun a čo som videla vo sne, je pravda, že som nenastúpila do nákladného auta s tým chlapcom a ani som ho nevarovala, že by ho mohli zabiť. Iba som to celé sledovala z bezpečného miesta. Presne na to vlastne poukázala Shun – keď vidím problémy iných praktizujúcich, neupozorňujem ich na ne priamo.
Na povrchu som „kultivovala svoju reč“ a nedržala sa vlastného „ega“, ale hlboko vo vnútri to boli ľudské predstavy. Pod rúškom toho, že som „milá“ k ostatným, som sa vypočítavo vyhýbala svojej zodpovednosti alebo „problémom“ a „konfliktom“, ktoré by mohli v skutočnosti ohroziť iných praktizujúcich.
Moja obava, že sa praktizujúci môžu cítiť „urazení“, keď počujú kritiku, odhalila moju vlastnú nechuť byť kritizovaná, a preto som venovala príliš veľa pozornosti tomu, ako sa cítia ostatní. Táto „vypočítavosť“ je naozaj veľmi vypočítavá!
Kľúčovým nie je to, či by sme sa mali niečo povedať ostatným praktizujúcim, ale to, s akým postojom to robíme. Naše názory nemusia byť vždy správne, ale môžu ponúknuť cenné varovanie alebo náznak pre ostatných. V mojom prípade, keby ma Shun neupozornila na môj problém, možno by som sa stále kultivovala povrchným a plytkým spôsobom.
Som hlboko vďačná Majstrovi za jeho súcitný náznak, ako aj za úprimné varovania od iných praktizujúcich, aj keď mi trvalo tak dlho, kým som si skutočne uvedomila svoje problémy.
Byť vypočítavý je naozaj veľmi škodlivé. Na povrchu som sa kultivovala, ale v podstate som sa takmer vôbec nezmenila. Niet divu, že som cítila priepasť medzi mnou a praktizujúcimi, ktorí boli skutočne usilovní.
Pri písaní tohto článku som si lepšie uvedomila mnohé zo svojich problémov a stále cítim, že existujú problémy na hlbších úrovniach, ktoré je potrebné odhaliť a zbaviť sa ich prostredníctvom hlbšieho štúdia Fa a usilovnej, pevnej kultivácie. Som odhodlaná vzdať sa „vypočítavosti“ a pustiť sa do skutočnej a pevnej kultivácii xinxingu namiesto kultivácie „naoko“.
Ďakujem, Majster! Ďakujem, praktizujúci!
Prosím, láskavo poukážte na čokoľvek nevhodné v tomto zdieľaní.
