(Minghui.org) Tri mesiace predtým, ako Čínska komunistická strana (ČKS) v júli 1999 začala potláčať Falun Gong, sa 25. apríla v Pekingu zišlo približne 10 000 praktizujúcich, aby pokojne vyjadrili svoje požiadavky.
K spontánnemu protestu došlo po tom, čo boli v Tianjine nezákonne zatknutí praktizujúci Falun Gongu. Ich konanie ukázalo, že praktizujúci dôverovali vláde a verili v spoločné dobro.
Pokojná demonštrácia
Keďže Falun Gong sa v Číne stal čoraz populárnejším, ČKS sa pokúšala ovplyvniť verejnú mienku proti tejto praxi už mesiace a dokonca roky predtým, ako sa v roku 1999 konal tento protest. Potom, čo pro-ČKS učenec He Zuoxiu otvorene kritizoval Falun Gong v novinovom článku uverejnenom v apríli 1999, tianjinská polícia zatkla 22. a 23. apríla praktizujúcich, ktorí sa vybrali do vydavateľstva, aby vysvetlili, čo je Falun Gong.
Keď sa praktizujúci obrátili na vládu v Tianjine a požiadali o prepustenie zadržaných praktizujúcich, bolo im povedané, aby šli do Pekingu, pretože príkaz na ich zatknutie prišiel z Pekingu. Praktizujúci v Pekingu a okolitých oblastí sa 25. apríla 1999 spontánne zhromaždili v blízkosti Štátneho úradu pre petície na ulici Fuyou.
Podľa svedectiev očitých svedkov sa praktizujúci, ktorí prišli na ulicu Fuyou, správali v súlade s princípmi Falun Gongu - Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť. Ticho stáli, cvičili a dokonca zbierali odpadky zo zeme, vrátane cigaretových ohorkov, ktoré odhodili policajti. Ich pokojné správanie a dobré spôsoby zapôsobili na políciu aj okoloidúcich.
Polícia nasmerovala praktizujúcich do ulíc okolo Zhongnanhai
Praktizujúci nemali žiadny politický program. Jednoducho chceli ísť do Pekingu a povedať vláde fakty o Falun Gongu, a tak sa vybrali do Štátneho úradu pre petície na ulici Fuyou. Niektorí policajti ich však nasmerovali, aby sa zoradili pozdĺž ulíc okolo Zhongnanhai.
V nedávnom článku uverejnenom na Minghui autor napísal: „25. apríla sme boli na Chang'an Avenue. Okolo ôsmej hodiny ráno sme vystúpili z autobusu na Chang'an Avenue. Policajti nás eskortovali do oblasti tesne za červenými múrmi brány Xinhua. Neskôr sme zistili, že to bola v skutočnosti pasca na Falun Gong. Pascu nastražil Luo Gan, vtedajší tajomník Ústredného výboru pre politické a právne záležitosti (PLAC).“
Policajti boli uvoľnení. „Stáli sme približne tridsať až štyridsať metrov východne od južnej brány Xinhua [to je vidieť na videozázname z udalosti z 25. apríla]. Na druhej strane ulice stáli ozbrojení vojaci, vzdialení od seba asi tri až päť krokov,“ pokračoval autor. „Na rozdiel od strážcov stojacich na stráži pri vchode nezostávali nehybní; namiesto toho sa prechádzali, pričom niektorí fajčili, iní sa medzi sebou rozprávali a niekoľkí prišli k nám, aby skontrolovali predmety, ktoré sme držali v rukách. Niektorí z nich pôsobili netrpezlivo. Na našej strane však muži a ženy, mladí aj starí, obyčajní občania pochádzajúci zo všetkých kútov krajiny stáli ticho, naše tváre boli pokojné; ani jedna osoba nevykazovala žiadne známky úzkosti alebo rozrušenia.“
Desať tisíc zo 100 miliónov
Podľa propagandy ČKS je Falun Gong organizovaný; ako by sa inak mohlo stať, že pred Zhongnanhai sa náhle zhromaždilo 10 000 praktizujúcich? Toto tvrdenie je však zavádzajúce. V roku 1999 bolo v Číne približne 100 miliónov praktizujúcich (asi 8 % čínskej populácie). Len v Pekingu (meste s viac ako 20 miliónmi obyvateľov) bolo 1,6 milióna praktizujúcich a mnohí z nich počuli o zatknutiach v Tianjine. Keďže praktizujúci zdieľali informácie na cvičebných miestach, alebo prostredníctvom kontaktov na miestnej úrovni (napríklad cez pevné telefónne linky), dobrovoľná akcia tak mohla poľahky prilákať 10 000 praktizujúcich z Pekingu a okolitých oblastí.
Vzhľadom na hustotu obyvateľstva v Číne nie je nezvyčajné, že sa veľkého koncertu zúčastní 30 000 až 80 000 ľudí. Keď sa teda 25. apríla 1999 na protestnej akcii zúčastnilo približne 10 000 praktizujúcich, nemalo by to byť dôvodom na obavy.
Praktizujúci predpokladali, že ČKS zatkla praktizujúcich v Tianjine, pretože úrady Falun Gong nepochopili. Praktizujúci verili vláde, a tak šli do Štátneho úradu pre petície, aby úradníkom vysvetlili fakty. Bývalý premiér Zhu Rongji sa v ten deň stretol so zástupcami praktizujúcich a problém bol vyriešený. Médiá mimo Číny pochválili túto veľkú akciu a niektoré uvádzali, že predstavuje otvorenosť čínskej vlády.
Autoritársky režim ČKS však nedal spoločné dobro na prvé miesto. O niekoľko týždňov neskôr, v júli 1999, nariadil predseda ČKS Jiang Zemin celonárodné prenasledovanie, ktoré trvá dodnes.
