(Minghui.org) Úvod: Tento článok opisuje sny mojej najstaršej dcéry o budhistickom raji. Jej mimoriadny zážitok ma podnietil, aby som ho zaznamenal. Dcérine sny sú podané formou dialógu medzi nami. V skutočnosti boli rozhovory dlhšie, no pre účely tohto zdieľania boli v pôvodnom rozhovore spravené úpravy a vypustenia s cieľom zlepšiť čitateľnosť. Skrátená verzia však zostáva presná bez pridávania obsahu a čitatelia by nemali pochybovať o pravosti článku.
Moja dcéra je v druhom ročníku a praktizuje Falun Dafa tri mesiace. Počúva hlavne nahrávky prednášok Majstra Li Hongzhiho a naučila sa naspamäť niektoré básne z Hong Yin. Každý deň číta Hong Yin a pred spaním vysiela spravodlivé myšlienky. Len pár dní po tom, čo začala študovať Dafa, uvidela jasný priechod a neskôr veľké oko (svoje tretie oko), ktoré na ňu hľadelo. Hoci moja dcéra už videla mnoho zázračných výjavov, žiaden z nich nebol taký úžasný a mimoriadny ako tieto sny.
Sen o ríši svätého Budhu
Jedného rána som šiel zobudiť svoju dcéru, aby sme spolu počúvali Majstrove učenia. Jemne som ňou potriasol, ona však ďalej spala hlbokým spánkom. Rozhodol som sa nechať ju ešte chvíľu si pospať a išiel som študovať Fa sám. Keď som po štúdiu vošiel do spálne, ktorú zdieľajú moja dcéra a manželka, videl som, že dcéra už sedí na posteli.
Ospalo mi povedala: „Už nejakú chvíľu sa snažím zobudiť, ale stále sa cítim ospalá.“
Odpovedal som: „Dopraj si čas,“ a posadil som sa vedľa nej.
Moja dcéra povedala: „Porozprávajme sa po raňajkách v tvojej izbe.“
Z dôvodu nedostatku miesta spia moja manželka a dve dcéry v jednej izbe, zatiaľ čo ja spím v druhej. Manželka nie je praktizujúcou Falun Dafa, takže s dcérou radšej diskutujeme o záležitostiach týkajúcich sa kultivácie v mojej izbe.
Povedala: „Oci, snívalo sa mi, že som bola v Budhovom raji!“
Spýtal som sa: „Čo? Budhov raj?”
Odpovedala: „Áno, presne ako v Majstrovej básni Falun raj, všetko žiarilo jasným zlatým svetlom, až mi to oslepovalo oči.“
Zarecitoval som verš z Majstrovej básne: „Nekonečná krása a div, popísať nejde slovom, tisícoraké svetlá a farby, oslepenie očiam obom“
(„Falun raj“, Hong Yin)
Spýtal som sa potom: „Ako si sa tam dostala?“
Odpovedala: „Najprv som bola v prázdnom, bielom, trojrozmernom svete. Náhle som vstúpila do zlatého raja. Každý predmet tam bol zo zlata, zem, stromy a dokonca aj listy. Pomyslela som si: ‚Nie je to Budhov raj, ktorý opísal Majster? Ale kde je fénix?‘ S touto myšlienkou okolo mňa okamžite preletel zlatý fénix, nasledovaný niekoľkými malými zlatými vtákmi.“
Ohromený som siahol po zošite a začal si robiť poznámky, zatiaľ čo moja dcéra pokračovala v rozprávaní o svojom zážitku.
„Začala som sa prechádzať okolo a narazila som na veľkú bránu kláštora,“ povedala. „Pýtala som sa v duchu: ‚Čo je vo vnútri? Mám vojsť? Nebolo by to nezdvorilé?‘ Dlho som váhala a krúžila som okolo brány, než som sa vrátila späť.“
Opýtal som sa jej, či sa nakoniec rozhodla vojsť. Odpovedala: „Áno. Bola som zvedavá, takže som nazbierala odvahu a zaklopala som na dvere. Dvere sa otvorili a prekvapilo ma, keď som pred sebou uvidela veľmi vysokú postavu. Vyzeral ako Vajra opísaný v knihe Cesta na západ, so zlatou zbrojou a korunou v tvare lotosu, na vrchole ktorej bola perla. Mal hustú bradu a vyzeral veľmi impozantne. Gestom mi naznačil, aby som vošla, a tak som pokračovala.“
Spýtal som sa: „Videla si to jasne?“ Odpovedala: „Áno, videla som to tak jasne, ako keby som bola bdelá. Nebol to bežný sen. Naozaj som sa dostala do toho nebeského raja a všetko som vnímala všetkými piatimi zmyslami. Chuť, vôňa a dotyk, všetko sa mi zdalo presne také isté.“
„Dokázala si aj niečo ochutnať? Ako sa to stalo?“ spýtal som sa.
„Vysvetlím to neskôr. Videla som troch Vajrov stojacich na každej strane dverí, spolu ich bolo sedem. Pokračovala som dovnútra a videla som tam mnoho Arhatov,“ povedala. „Prvý Arhat sedel úplne nehybne so skríženými nohami na lotosovej plošine so zavretými očami a zopätými dlaňami. Mal vysoké, vypuklé čelo ako Boh dlhovekosti.“
Spýtal som sa, či všetci sedeli v meditácii, a dcéra odpovedala: „Nie, boli v rôznych pozíciách. Niektorí mali jednu ruku zdvihnutú v modlitbe. Iní stáli na jednej nohe, pričom druhú mali ohnutú a opretú o koleno prvej nohy. Ďalší držali hudobné nástroje.“
„Boli Arhati na oboch stranách?“ spýtal som sa.
„Nie, videla som Arhatov po mojej ľavici a mníchov po mojej pravici, všetci boli v rôznych pozíciách,“ odpovedala.
„Čo si ešte videla?“ spýtal som sa.
„Videla som tri Bódhisattvy,“ povedala. „Prvá z nich veľmi pripomínala Bódhisattvu Guanyin. Na hlave mala nádherný klobúk a tvár jej zakrýval ružový závoj. Pod jej ľahkými, priesvitnými zelenými šatami boli ružové šaty s lotosovými vzormi. So žiarivou svätožiarou za hlavou vyzerala veľmi krásne. Palec a prostredník mala spojené v geste, ktoré sa používa v tradičných tancoch.“
„To musí byť malá mudra,“ povedal som.
„Ach, potom som sa pokúsila nájsť lotosovú platformu Bódhisattvy, ale zistila som, že žiadnu nemá. Bola bosá,“ povedala.
„Si veľmi pozorná! A čo ďalšia Bódhisattva?“ spýtal som sa.
„Ďalšia Bódhisattva mala na sebe oranžové šaty a stála na lotosovej plošine,“ povedala. „Všimla som si, že mala na ľavom uchu veľkú zlatú náušnicu a zamyslela som sa: ‚Musia si aj Bódhisattvy nechať prepichnúť uši?‘ Bódhisattva okamžite vedela, na čo myslím, a povedala mi: ‚Vyberiem si ju, aby si ju mohla vidieť.‘ Jej hlas bol veľmi láskavý. Vybrala si náušnicu a dala mi ju. Prijala som ju oboma rukami a všimla som si medzeru uprostred, vďaka ktorej sa dala pripnúť na ucho. Potom, čo som si ju prezrela, vrátila som náušnicu Bódhisattve. Okamžite mi vyletela z ruky priamo na jej ucho. Tretia Bódhisattva vyzerala staršie, ako žena v strednom veku. Mala kratšie vlasy ako predchádzajúce dve, len po ramená.“
„Koľko rokov asi mali predchádzajúce dve Bódhisattvy?“ spýtal som sa.
„Asi ako vysokoškoláčky, veľmi mladé,“ odpovedala.
„Takže tá tretia Bódhisattva vyzerala o niečo staršie?“ spýtal som sa.
„Áno. A táto Bódhisattva mala tiež náušnice,“ odpovedala. „Náušnica tej Bódhisattvy mi priletela do ruky a niečo mi napäto povedala: ‚Hej, pozri sa na mňa, pozri sa na mňa, som celá a pevná!‘ Hovorila váhavo, zatiaľ čo ja som stála prekvapená, že táto náušnica skutočne vie hovoriť! Pozrela som sa na ucho Bódhisattvy a ostala som prekvapená, keď som videla, že v uchu nemá dieru. Aké zvláštne! Ako jej tá náušnica držala?“
„To je zaujímavé, ale tvoje zameranie je trocha zvláštne,“ povedal som. „Čo sa stalo potom?“
„Neviditeľná sila ma jemne potlačila zozadu, a tak som pokračovala v ceste,“ povedala. „Sotva som opustila Bódhisattvy, keď sa predo mnou zrazu objavila obrovská lotosová plošina. Zamyslela som sa: ‚Mohol by to byť Šákjamuni?‘ Pozrela som sa hore, ale Budha bol taký vysoký, že som videla len trblietavé zlato. Aby som videla jasne, musela som sa vzdialiť. Bežala som k bráne v horách, ale stále som Budhu nevidela. Pomyslela som si: ‚Ani Budhu nevidím. Prešla som sem celú tú cestu nadarmo?‘ Hneď ako mi táto myšlienka prešla hlavou, Budha sa objavil predo mnou. „Wow! Budhove vlasy boli naozaj modré a kučeravé, presne ako to Majster opisoval. Navyše sa leskli ako zafír a pri každej zmene uhla vyžarovali rôzne odtiene modrej. Hoci mi Budhova okrúhla tvár pripadala známa, proste som si nemohla spomenúť, kto to je.“
„Mohol to byť Majster?“ spýtal som sa. V tom momente som si uvedomil, že moja dcéra nikdy podrobne nepreskúmala Majstrov portrét. Rozhodol som sa, že jej ho večer ukážem zblízka.
Dcéra si poškrabala hlavu, než odpovedala: „Možno, ale nie som si istá. Budha tak žiaril, že som sotva mohla otvoriť oči.“
„Naozaj ti závidím!“ povedal som. S obdivom som pohladil dcéru po hlave. Napriek tomu, že som sa už nejaký čas venoval duchovnej praxi, nikdy som nebol svedkom takých mimoriadnych scén, ako ona.
Budha poráža démonov
Keď videla, že som sa zamyslel, dcéra prehovorila: „A teraz príde hlavná udalosť, oci. Potom, čo som videla Budhu, som sa zrazu cítila veľmi unavená a ospalá. Budha zrazu prehovoril neuveriteľne súcitným hlasom: ‚Ľahni si a spi.‘ Poslúchla som a ľahla som si. Nečakane boli dlaždice na podlahe veľmi mäkké, ako keby som spala na bavlnke. Po chvíli ma nejaká neviditeľná sila zatriasla, hádzala mnou sem a tam a bránila mi spať. Otec, ty si ma dnes ráno triasol?“
„Áno, snažil som sa ťa zobudiť, aby si šla študovať Fa,“ odpovedal som. „Niekoľkokrát som ťa potriasol, ale vôbec si sa nezobudila.“
„To sedí! Necítila som sa dobre a myslela som si, že mi bráni démon, takže som sa snažila vysielať správne myšlienky,“ povedala.
„To som bol zrejme ja. Čo si urobila potom?“ spýtal som sa.
„Nemajú všetci Budhovia zobrazení v Hong Yin za sebou svätožiaru? Chcela som vidieť, či má tento Budha svätožiaru, a tak som obišla lotosovú plošinu. Wow, bolo to presne ako na obrázku v knihe! Za hlavou Budhu bola svätožiara a okolo jeho tela bola ešte jedna väčšia svätožiara. Obidve vyžarovali jasné svetlo. Bolo to krásne!“ povedala.
„Taká zvedavosť,“ povedal som.
„Ako by som mohla nebyť zvedavá, keď som objavovala takýto posvätný raj? Ale čoskoro nasledovala desivá situácia,“ povedala.
„Čo sa stalo?“ spýtal som sa.
„Stála som za Budhom, keď ma prepadla túžba dotknúť sa okvetných lístkov na lotosovej plošine. Dotkla som sa ich a tie okvetné lístky boli také mäkké! Bolo to ako dotýkať sa vody, boli veľmi mäkké a príjemné na dotyk. Stále som ich hladkala oboma rukami.
„Šťastne som sa dotýkala okvetných lístkov, keď som pocítila, ako ma niekto ťahá. Nahnevaná som sa otočila a s hrôzou som uvidela démona! Bol fialovej farby, mal obrovské uši, ostré zuby a krv v ústach; démon vyzeral tak desivo, že mi stále búši srdce, keď na to pomyslím.“
„Čo sa stalo potom?“ spýtal som sa.
„Počula som ho povedať: ‚Prečo si tak blízko neho? Prečo si tu? Prečo si zmarila naše plány?‘“ povedala.
Bol som taký prekvapený, že mi takmer vypadlo pero z ruky. Spýtal som sa dcéry: „Naozaj to povedal?“
„To boli presne jeho slová,“ povedala.
„Tvoje cvičenie Falun Gongu a návšteva raja narušili ich plány,“ povedal som. „Títo démoni sú zlí! Bránia ľuďom, aby začali cvičiť Falun Dafa, a šíria o Dafa zlé veci.“
„Požiadala som Majstra o pomoc a začala som vysielať spravodlivé myšlienky,“ povedala. „Démon sa ešte viac nahneval a odmietol ma pustiť. V tom momente som uvidela Budhu a zakričala: ‚Budha, zachráň ma!‘ Okamžite som odletela do Budhovej ruky, ale démon ma stále držal. Povedal: ‚Si zlá osoba, zničila si naše plány! Zoberiem ťa preč a zbavím sa ťa!“ Bola som nahnevaná. Démon ma vlastne obvinil, že som zlý človek?!
„Budha mal pravú dlaň zdvihnutú a ľavou rukou ju podopieral. Bez toho, aby sa na démona čo i len pozrel, ho odhodil prstom zdvihnutej ruky. Démon odletel a s hlasným treskom dopadol na dlaždice. Dlaždice mali byť mäkké, takže som sa čudovala, prečo ten náraz znel, akoby démon dopadol na oceľové platne.“
„Budha má schopnosť ich zmeniť?“ spýtal som sa.
„Áno. Potom Bódhisattva, ktorá vyzerala ako Guanyin, zrazu vytiahla bielu porcelánovú vázu s vŕbovými vetvičkami. Otočila vázu hore dnom a vypustila prúd vody, ktorý démona okamžite pohltil,“ povedala.
„To musela byť Bódhisattva Guanyin. Dokonca vytiahla aj svoju nefritovú vázu,“ povedal som.
„Áno. Budha ma postavil na zem,“ povedala. „O niekoľko sekúnd neskôr som videla, ako Bódhisattva vylieva z vázy prúd fialovej vody. Voda zmizla ihneď ako vytiekla.“
Sladkosť nebeského nektáru
Povedal som svojej dcére: „Hovor pomalšie, nestíham.“
„Dobre, spomalím,“ povedala.
„Pokračujme. Snaž sa sústrediť na dôležité časti,“ povedal som,
„V poriadku, toto je určite dôležité. Známosť dodáva odvahu. Takže potom čo Budha porazil démona, začala som vyvádzať,“ povedala.
„Ako si vyvádzala?“ spýtal som sa.
„Rovnako ako Sun Wukong, keď prvýkrát vstúpil do neba, liezla som po všetkom. V jednej chvíli po Vajrovi, v ďalšej po Arhatoch alebo Bódhisattvách,“ povedala.
Kým moja dcéra hovorila, predviedla mi to tak, že na mňa vyliezla, objala mi nohu a v ďalšej chvíli sa mi pritúlila pod ruku. Potriasol som hlavou: „Si taká nezbedná. Neboli na teba nahnevaní?“
„Nie. Šplhala som sa a behala okolo nich,“ povedala. „Hoci moje nohy akoby behali, vôbec sa nedotkli zeme, vznášali sa spolu so mnou. Po chvíli som pocítila smäd a zaželala som si trochu vody. V okamihu som o niečo zakopla, ale nespadla som, lebo som sa vznášala. Pozrela som sa späť a uvidela som šálku s trochou vody.“
„Tvoje želanie sa splnilo,“ povedal som.
„Samozrejme, bol to raj,“ povedala. „Vzala som šálku a vypila jej obsah. Wow, tá tekutina bola taká voňavá, sladká a lahodná! Oci, túto chuť na zemi rozhodne nedokážeš napodobniť. Žiaden nápoj sa tomu ani zďaleka nevyrovná.“
V tom momente dcéra nadšene zvolala: „Nečudo, že moje sliny chutia tak sladko! Je to chuť toho nektáru. Ach!“ Dcéra si mľaskala so zavretými očami a vyzerala pri tom celkom komicky.
Bol som ohromený a spýtal som sa: „Stále to cítiš?“
Odpovedala: „Áno! Moje sliny chutia sladko.“ Zakryla si ústa a so spokojným výrazom sa zasmiala: „Preto to varené vajce dnes ráno chutilo tak zvláštne.“
Kým som v tichosti žasol nad týmto zázrakom, dcéra pokračovala: „Keď som dopila pohár nektáru, počula som Budhu povedať: ‚Dieťa, si požehnané.‘ Bohovia okolo nás sa začali usmievať.“
„Wow, si naozaj požehnaná! Bola si svedkom takých úžasných scén a dokonca si pila nektár z Budhovej ríše, hoci cvičíš Falun Gong len pár mesiacov. Kto by uveril tomuto príbehu?“ spýtal som sa.
„Ty mi neveríš, ocko?“ opýtala sa.
„Samozrejme, že ti verím,“ povedal som.
„To mi stačí,“ povedala.
„A čo sa stalo potom?“ spýtal som sa.
„Zase som sa začala hrať,“ povedala. „Potom som uvidela, ako Budha robí gesto rukou a intuitívne som vedela, že mi chce odovzdať svoje učenie. Budha ku mne hovoril jednoduchým jazykom. Povedal, že počas obdobia konca Dharmy bude osvietená bytosť odovzdávať Dharmu v ríši smrteľníkov. Tí, ktorí majú predurčenie, prijmú Dharmu a budú sa dobre kultivovať, dosiahnu osvietenie a vrátia sa do svojho vlastného sveta. Keď dohovoril, ocitla som sa späť v tom obrovskom, prázdnom bielom svete. Potom som sa prebudila.“
Chvíľu mi trvalo, kým som sa z toho spamätal.
Vyháňanie démona
Na druhý deň po dokončení cvičení som šiel znova zobudiť svoju staršiu dcéru. Potriasol som ňou, ale neprebudila sa. Pomyslel som si, že má znova sen, tak som ju nechal spať.
Dcéra vošla do mojej izby okolo 8. hodiny ráno a povedala: „Otec, mala som ďalší sen. Tentoraz som vyháňala démona.“
Už som nebol taký ohromený, vytiahol som si zošit a povedal: „Povedz mi o tom, všetko si to zapíšem.“
„Včera večer pred spaním som vysielala spravodlivé myšlienky, keď som uprostred toho zaspala,“ povedala. „Vo sne som uvidela priestor naplnený čiernou hmlou. V tom priestore stál démon, ktorý vyzeral rovnako ako ten, ktorého včera zničil Budha, s rukami v bok a hneval sa na mňa. Pokračovala som vo vysielaní spravodlivých myšlienok. Po chvíli som zdvihla zrak a trochu som sa nahnevala, keď som videla, že nebol zničený.“
„Nabudúce nebuď taká netrpezlivá,“ povedal som. „Ak sa pokúsiš vysielať spravodlivé myšlienky bez spravodlivého úmyslu, nebude to mať žiadny účinok.“
„Ach, bola som veľmi netrpezlivá. Vstala som a začala som ho biť,“ povedala. „Neustále som démona udierala, takže sa mohol brániť len skrížením rúk. Zrazu som počula jeho vnútorný monológ: ‚Toto dievčatko vyzerá také slabé. Prečo je s ňou taká ťažká práca? Mám pokračovať v pomste? Môžem ju kopnúť, zraziť na zem a potom ju odovzdať vyšším šéfom.‘ Aj démoni sú rozdelení na vyššie a nižšie triedy? Prišlo mi to smiešne.“
„Možno mal na mysli silnejšieho démona,“ povedal som. „Keď démon povedal, že sa chce ‚pomstiť‘, mal na mysli démona, ktorého včera zlikvidoval Budha?“
„Myslím, že áno,“ povedala. „Démon sa potom chystal kopnúť ma, ale ja som udrela prvá a kopla som ho. Démon s výkrikom spadol a ja som na neho hneď vyskočila a bila som ho. Keď začal mať kŕče, pomyslela som si, že je blízko smrti a prestala som ho biť.“
Poznamenal som: „Musela si byť taká násilná? Ak sa znovu dostaneš do takejto situácie, dúfam, že sa budeš snažiť zachovať si spravodlivé myšlienky. Pamätaj, tvoja myseľ musí zostať pokojná a tvoje myšlienky čisté.“
„Dobre, rozumiem, otec,“ povedala.
Opätovný vstup do Budhovho raja
„Kam si šla po porážke démona? Videla si aj ďalších démonov?“ spýtal som sa.
„Nevidela som žiadnych ďalších démonov,“ povedala. „Potom som sa ocitla späť na hranici medzi budhovským a démonickým svetom. Prekročila som bariéru a vošla dovnútra.“
„Kde si skončila? Dostala si sa do Budhovho raja?“ spýtal som sa.
„Áno. Po prekročení bariéry som sa ocitla späť v tom istom Budhovom raji,“ povedala. „Ibaže tentoraz som pred sebou uvidela obrovského Budhu. Čím viac som sa pozerala na jeho tvár, tým viac mi pripadal známy. Premýšľala som, či to nie je Majster.“
„Nie si si istá?“ spýtal som sa.
„Vo sne vyzeral podobne, hoci to nemôžem povedať s istotou,“ povedala. „Budha vyučoval v klasickej čínštine a používal rôzne archaické frázy a výrazy, ktorým som vôbec nerozumela. V tom momente som si uvedomila, prečo si trval na tom, aby som sa naučila knihu ‚Úvod do klasickej čínštiny pre deti‘. Keby som bola usilovnejšia, možno by som pochopila Budhovo kázanie.“
Pomyslel som si: „To nemusí byť nutne pravda. Možno to bolo urobené zámerne, aby si tomu nerozumela.“
Dcéra pokračovala: „Hoci som nerozumela Budhovmu kázaniu, stále som sa tam mohla hrať. Veď hranie je momentálne mojou životnou prioritou.“
„Hráš sa priveľa!“ povedal som.
„Ha! Hrala som sa, kým som nedostala smäd a pomyslela som si: ‚Je pravda, že v Budhovej ríši sa splní všetko, na čo si spomenieš? Minule som pila nektár, aký nápoj sa mi tentoraz objaví?‘ S touto myšlienkou sa predo mnou objavil pohár vody. Wow, bolo to magické!“ povedala.
„Bol ten pohár naplnený nektárom?“ spýtal som sa.
„Nie, len obyčajná voda. Zdá sa, že nektár sa nezískava tak ľahko,“ povedala.
„Nebuď chamtivá! Mimochodom, sú tvoje sliny stále sladké?“ spýtal som sa. Povedala, že áno.
„Neuveriteľné! Čo sa stalo potom?“
„Potom, čo som vypila vodu, objavila som izbu plnú všetkých mojich obľúbených hračiek – bábik, výtvarných potrieb, ručných prác a tak ďalej,“ povedala. „V skutočnom živote nemôžem tieto hračky tak ľahko získať, takže som si povedala, že sa v tomto sne budem hrať, koľko mi srdce ráči!“
(V skutočnom živote musí moja dcéra dosiahnuť stanovený akademický cieľ, než jej kúpime hračku, ktorú chce, preto poznamenala, že je ťažké ich získať).
„Tentoraz si to mala ľahké,“ povedal som.
„Potom som si pomyslela: Mohla by to byť nejaká skúška? Ako je možné, že sa dajú také dobré veci získať tak ľahko? Mám sa hrať, alebo nie? V tom som počula Majstra hovoriť tým istým hlasom, aký som počula v nahratých prednáškach: ‚Toto je pre tvoje potešenie. Tu nie je žiadna skúška.‘ Otočila som sa a videla som Majstra stáť priamo za mnou,“ povedala.
„Povedala si Majstrovi niečo? Pozdravila si ho alebo niečo podobné?“ spýtal som sa.
„Bola som ohromená. Majster zmizol skôr, ako som stihla niečo povedať,“ povedala.
„Nezabudni Majstra nabudúce s úctou pozdraviť,“ povedal som.
„Dobre. Ach, teraz som si istá, že Budha, ktorého som videla, je Majster. Niet divu, že mi všetko pripadalo také známe, navštívila som Falun raj,“ povedala.
„Samozrejme, praktizujúci Dafa vstúpia do raja Falun,“ povedal som.
„Myslela som si, že som vo svojom predchádzajúcom sne navštívila Čistú zem najvyššej blaženosti. Potom som začala robiť ručné práce a kresliť. Veľmi ma to bavilo,“ povedala.
„A potom?“ spýtal som sa.
„Potom som sa prebudila.“
Dodatok
Aby som zaistil presnosť tohto článku, dal som ho po dokončení prečítať svojej dcére a opravil som časti, ktoré nezodpovedali jej snom, aby som podal úplný a pravdivý popis jej zážitku vo Falun raji.
Chcem tiež pripomenúť čitateľom, že Falun Dafa je čestná, opravdivá kultivačná metóda, široko uznávaná po celom svete. Nedovoľte, aby lži a ateistické dogmy Čínskej komunistickej strany zabránili vašej ceste k získaniu tejto vzácnej praxe, ktorá vedie k osvieteniu.
