(Minghui.org) Od detstva som sa cítila osamelá, bezmocná a hlboko skleslá; nechápala som aký je zmysel života. Ani ako dospelá som stále nedokázala pochopiť, prečo ľudia celý život bojujú, aby nakoniec skončili ako hŕstka prachu. Často som navštevovala slávne hory a chrámy, pátrajúc po spôsobe, ako sa vyhnúť ďalšej reinkarnácii ako človek v budúcom živote. V tých dňoch som sa klaňala vždy, keď som videla sochu Budhu, modliac sa za požehnanie, ktoré by mi pomohlo dosiahnuť duchovné osvietenie. Dokonca som si zaobstarala rôzne sochy Budhu, ktoré som vystavila vo svojom dome.
Počas firemného stretnutia na Nový rok v roku 2004 som sa opýtala svojej kolegyne, ktorá praktizovala Falun Dafa, aký je vzťah medzi Falun Dafa a Budhom. Odpovedala mi, že Falun Dafa je Budhov Fa. Keď vyslovila tieto slová, pocítila som, ako mnou prešla vlna tepla a okamžite som cítila, že ide o niečo mimoriadne. Hneď na druhý deň som si zadovážila knihy Zhuan Falun a Hong Yin a začala som praktizovať Falun Dafa. Od tej chvíle som sa úplne zbavila chorôb a cítila som, akoby som dostala nový život.
Zázračný zážitok
Keď som začala kultivovať Dafa, bytosti, ktoré som predtým uctievala, ma začali prenasledovať a útočiť na mňa vo snoch. Niektoré sa zjavovali ako duchovia alebo démoni, zatiaľ čo iné mali podobu Bódhisattiev, no boli úplne čierne. V jednom sne, keď ma opäť prenasledovali a zdalo sa, že ma už skoro chytia, som zrazu pred sebou uvidela vysokú zlatú postavu. Oblečená v zlatej zbroji pôsobila majestátne a vzbudzovala úctu. Okamžite som k nej pribehla a schovala sa za ňu. Keď tieto bytosti uvideli zlatú postavu, okamžite sa zoradili do radu. Potom s hlasným dunením jedna po druhej padli na kolená a poklonili sa jej. Nevedela som, čo sa s nimi stalo, ale od tej chvíle ma už nikdy neobťažovali.
Môj manžel, švagor a ja sme šli niečo vybaviť. Muži šli o niečo napred, keď sa zrazu predo mnou objavili dve postavy pripomínajúce taoistických kňazov, odeté v dlhých sivých rúchach. Zložili ruky na pozdrav. Hľadeli hore na priestor tesne nad mojou hlavou s výrazmi číreho úžasu a opakovali: „Aké mimoriadne! Ako naozaj mimoriadne!“ Bola som zmätená, lebo som sa vtedy kultivácii venovala menej ako dva roky. Keď som prešla pár metrov, otočila som sa, aby som sa za nimi ešte raz pozrela. Aj oni sa otočili a naďalej držali ruky zložené na pozdrav. Svedkami tejto príhody boli aj môj manžel a švagor, hoci nedokázali pochopiť jej dôvod. Spýtali sa: „Mohlo by to byť tak, že títo dvaja starí taoisti vnímajú, že máš dobrý vrodený potenciál, a chceli by ťa za žiačku?“
Povedala som: „Ako by to tak mohlo byť? Teraz som praktizujúca Dafa.“ Až neskôr som si uvedomila, že museli vidieť Majstrovo telo zákona vznášajúce sa nado mnou, ktoré ma v každom okamihu chránilo. Cítila som s absolútnou jasnosťou a istotou, že Majster bol skutočne priamo vedľa mňa.
Majstrovo vedenie
Jedného rána, ešte na začiatku mojej kultivácie, sa na mňa rozzúril môj manžel, ktorý väčšinou len zriedka stráca trpezlivosť. Nepodarilo sa mi udržať si xinxing a cítila som sa z toho hlboko sklamaná. Na jednej strane som cítila, že je úplne nerozumný, no na druhej strane som začala pochybovať o sebe samej a premýšľať, či vôbec niekedy prejdem svojimi kultivačnými skúškami, alebo či som vôbec vhodná pre kultiváciu. Sedela som tam a cítila som sa úplne sklesnutá. Potom, akoby vo sne, som uvidela, ako kľačím pred obrazom Majstra. Zrazu z obrazu vystúpila Bódhisattva a povedala mi: „Poviem ti dve veci: Vo všetkom, čo robíš, musíš najprv myslieť na druhých.“ (Druhú vec som zabudla.) Potom odletela späť do obrazu Majstra. Keď Majster videl, že sa mi nedarí pochopiť princípy Dafa a že sa nekultivujem usilovne, Majster poslal Bódhisattvu, aby mi dala vedenie.
Raz večer som mala v pláne ísť von a vyvesiť transparent s nápisom „Falun Dafa je dobrý“. Bola som však trochu nervózna, lebo som šla sama. Rozhodla som sa, že by som najprv mala chvíľu študovať Fa. Na stole náhodou ležala kniha Hong Yin IV. Náhodne som ju otvorila na básni:
„Vychádzajúce Slnko žiari ružovými lúčmi, rozháňa prchavé oblaky
Myšlienky spravodlivé, srdce široké – nebezpečie sa mení na bezpečie“
(„Bohovia a Budhovia na zemi“, Hong Yin IV)
Okamžite sa vo mne vynorili spravodlivé myšlienky. Uvedomila som si, že Majster je po boku kultivujúcich v každom okamihu. V tú noc, keď som hľadela na transparent na objasňovanie pravdy, ktorý som práve vyvesila, moje srdce naplnila nekonečná vďačnosť k Majstrovi.
Majstrova ochrana
V jedno popoludnie, keď som vo svojom bloku vylepovala nálepky na objasňovanie pravdy, sledoval ma niekto zo správy nehnuteľností. Zatlačil ma do kúta na schodisku. Okamžite som v duchu volala o pomoc: „Majster, zachráňte ma!“ Bol to muž okolo tridsiatky, statný a impozantný, s hrozivým pohľadom. Snažila som sa mu vysvetliť pravdu. Odmietol ma počúvať a opakovane vytiahol mobilný telefón, akoby sa chystal niekomu zavolať. Zatiaľ čo som v duchu prosila Majstra o pomoc, vysielala som spravodlivé myšlienky a v duchu som si hovorila: „Nesmie sa ma dotknúť.“ Povedala som mu: „Každý človek má osvietenú stránku. Ak pochopíte pravdu, môžete byť zachránený. Prečo nechcete počúvať?“
Na moje prekvapenie odsekol: „Neobťažuj sa ma zachraňovať. Nie som hoden toho, aby si ma zachránila.“ Po krátkej patovej situácii povedal: „Vieš čo, ak súhlasíš s jednou podmienkou, nechám ťa ísť.“ Spýtala som sa, aká je tá podmienka, ale on zmĺkol. Tušila som, že možno chce peniaze, ale rozhodla som sa, že mu nedám ani cent. Nečakane povedal, že ak ho nechám dotknúť sa mojej ruky, nechá ma odísť.
Rázne som povedala: „V žiadnom prípade!“ Namierila som na neho dáždnik, ktorý som držala, a varovala som ho: „Ako vidíte, ľudia sem chodia a odchádzajú. Ak sa odvážite správať sa nevhodne, okamžite zavolám políciu.“ Potom som vytiahla mobilný telefón. Na čele a na špičke nosa sa mu objavili kvapky jemného potu. Jeho výraz sa stal divokým a začal ťažko dýchať. Práve v tom momente som sa pozrela cez sklenené dvere a uvidela som, ako priamo pred vchodom zastavila dodávka a niekoľko mužov sa chystalo vykladať tovar.
V panike povedal: „Ticho! Môj nadriadený je tu. Hľadá ma.“ Uvedomila som si, že mi Majster pomáha. Rýchlo som otvorila dvere a vyšla von.
V tom momente náhodou prichádzal taxík. Keď som nastúpila, vodič sa ma spýtal: „Viete, kde je výjazd? Tento obytný komplex je obrovský. Obchádzal som ho už niekoľkokrát a stále nemôžem nájsť cestu von.“
Keď som sa vrátila domov, chcela som si kľaknúť pred Majstrovým obrazom, aby som mu vyjadrila vďaku za ochranu, ale hanbila som sa mu pozrieť do tváre. Napadlo mi, že to bola moja vlastná pripútanosť k žiadostivosti, ktorá privolala túto skúšku. Mala som zvyk pekne sa obliekať a mala som slabosť pre značkové oblečenie a luxusný tovar. Sedela som tam s plačom, premáhaná smútkom, až kým sa nevrátila domov moja dcéra. V ten deň bola obzvlášť veselá; ukázala mi zošit, ktorý jej dala učiteľka ako odmenu za dobré správanie. Povedala, že mi ho daruje. V tej chvíli som cítila, že ma Majster povzbudzuje, aby som uprednostnila dobré kultivovanie sa. Mala by som čeliť všetkému, čo sa stalo s úsmevom, a využiť to na svoje zlepšenie namiesto plaču, lebo tá skúška sa už skončila a niečo také sa viac nezopakuje.
Keď sa pozerám späť na svoju cestu kultivácie a spomínam si, ako bol Majster neustále po mojom boku a poskytoval mi súcitnú ochranu, vedenie a povzbudenie, nemôžem sa ubrániť slzám dojatia.
Šťastný život
Snívalo sa mi, že Majster prišiel ku mne domov! Majster jedol to isté jednoduché, skromné jedlo, ktoré jedla moja rodina. Vnútri som cítila hlboký pocit úzkosti a hanby. Keď som sa prebudila zo sna, rozhodla som sa, že si vystavím Majstrovu fotografiu. V tom čase však bolo veľmi ťažké získať Majstrovu fotografiu. Hneď na druhý deň som s jedným praktizujúcim išla vybaviť nejaké veci. Praktizujúci vlastnil prázdnu nehnuteľnosť a sused z poschodia nad ním zavolal, že sa mu vytopil byt a požiadal ho, aby skontroloval, či voda nepretiekla aj do jeho bytu. Ponáhľali sme sa tam, lebo sme vedeli, že tam mal iný praktizujúci, ktorý bol mimo mesta, uloženú krabicu s knihami Dafa. Keď sme krabicu otvorili, našli sme v nej aj veľkú fotografiu Majstra. Bola som nadšená a naplnená nekonečnou vďačnosťou k Majstrovi za splnenie úprimného želania jeho žiačky.
V úplne prvej prednáške Fa, ktorú som čítala, Majster povedal: „Poviem vám všetkým, že v skutočnosti, ak sa kultivujete, budem vždy po vašom boku.“ (Vyučovanie Fa na konferencii v Houstone) Okamžite som sa rozplakala. Majster vie, že jeho žiaci túžia po tom, aby ho videli. V skutočnosti všetci žiaci Dafa túžia po tom, aby videli Majstra. Preto Majster pri mnohých príležitostiach súcitne povedal:
„Ale aj keď ma nemôžete vidieť osobne, kým praktizujete kultiváciu, som v skutočnosti priamo po vašom boku. Kým kultiváciu praktizujete, môžem byť za vás zodpovedný po celú cestu až do konca; navyše, starám sa o vás v každom okamihu.“ („Vyučovanie Fa v New Yorku“, Prednášky v Spojených štátoch)
Vždy, keď som čítala tieto prednášky, nemohla som prestať plakať, hoci som nedokázala celkom vysvetliť prečo. Som hlboko vďačná Majstrovi za to, že mi umožnil stať sa najpožehnanejšou a najšťastnejšou bytosťou v celom vesmíre. Som vďačná Majstrovi za to, že ma neustále chráni a poskytuje mi vedenie priamo po mojom boku. Jediný spôsob, ako mu túto láskavosť splatiť, je kultivovať sa s odvahou a usilovnosťou, dobre robiť tri veci, a preukázať tak spôsobilosť k posvätnému titulu žiačky Dafa.
